Tipy, ako podporíte dobré správanie dieťaťa

Zabezpečiť a podporiť vhodné správanie dieťaťa sa dá pomocou určitých krokov

V zásade ide o konkrétne kroky na troch úrovniach:

• úroveň podpory (budovanie vzťahu a pocitu spolupatričnosti),
• úroveň prevencie (problém je predvídateľný, dá sa naň pripraviť),
• úroveň intervencie (problémy aktuálne vzniknuté, bez možnosti prípravy).

Prečítajte si tiež:

Pri výchove detí praktizujte tieto tri pravidlá

2. Úroveň prevencie: Predchádzajte nevhodnému správaniu

Prevencia má svoje miesto v situáciách, kde si rodič uvedomuje, že dieťa má sklon skĺzavať do nevhodného správania. Všeobecne sú to tie, kde dieťa pociťuje veľkú neistotu, ako napríklad v príliš hlučných priestoroch, pri veľkej koncentrácii neznámych ľudí atď. Preto je potrebné dopredu identifikovať tieto „nebezpečné“ situácie. Potom je možné konkrétnymi krokmi vykonať prípravu tak, aby sme eliminovali nežiaduce účinky na minimum. 

• podať informáciu dieťaťu o tom, čo sa bude diať,
• možnosť voľby,
• rozfázovanie činnosti,
• oceňovanie vhodného správania,
• zavedenie pravidla.

Podanie informácie a rozfázovanie

Dieťa má panický strach z návštevy lekára. Vždy veľmi plače. Preto deň predtým, ako máme ambulanciu navštíviť, môžeme dieťa nasledovne povzbudzovať a pripravovať: opíšeme mu, čo sa bude diať, dovolíme mu uľaviť si plačom, nabádame ho, aby si zobralo so sebou niečo obľúbené, upokojujúce (plyšák, kamienok...), prípadne sa objednáme na presnú hodinu (príplatok nám môže stáť za uľahčenie situácie).
Nabudúce už skúsime zvládnuť aj čakanie (neobjednávame sa) − budujeme tak postupne, krok za krokom odolnosť − sebaistotu. 

Pri tom všetkom, je plač dieťaťa na nevydržanie? To môže byť veľmi často pravda, a práve preto to mnoho rodičov vzdá a skĺzne k rôznym dlhodobo menej účinným metódam podplácania, vyhrážania sa či inej manipulácie. Musíme si uvedomiť, že práve stupňujúci sa neznesiteľný plač je len odpoveďou na to, že my, ako rodičia, nevieme situáciu ustáť. Snažíme sa ju rýchlo ukončiť. Dieťa tým, že necíti našu oporu, rieši okrem svojho strachu a úzkosti ešte aj naše citové rozpoloženie.

Preto plač stupňuje, tým volá silnejšie o pomoc. V prípade, že mu pevne, ale láskavo dáte najavo, že situácia je zvládnuteľná, oprie sa o vás a vidí nádej, ktorá mu pomáha z problému von. Napríklad povieme dieťaťu: „Viem, že návšteva pani doktorky nie je pre teba jednoduchá, že sa bojíš, a preto som tu s tebou. Porozprávame si, ako to bude prebiehať, aby si si to vedel predstaviť. Môžeme si to aj kresliť a ty si budeš počas návštevy sledovať, ako sa posúvaš ku šťastnému koncu.

Čo ty na to? Máš chuť to skúsiť? Rozhodni sa, ako ti bude lepšie.“ Potom na druhý deň, keď príde čas odchodu, si zoberiete všetky „povzbudzovadlá“ a snažíte sa ešte počas cesty pripraviť aktivitu, ktorá ho dobre zabaví a zároveň upriami pozornosť na niečo jemu príjemné. Keď začne plakať, stojte pri ňom láskavo, bez prehovárania typu „neboj sa, to nič nebude!“. Uznajte mu potrebu vyplakať sa. Sami vieme, koľkokrát sa nám pomocou obyčajného plaču uľavilo a hneď nám bolo po ňom lepšie.

Možnosť voľby

Potrebujete ísť niečo vybaviť na úrad. Viete, že dieťa tam nebude mať čo robiť a vy ho nemáte komu nechať postrážiť. Preto pôjdete za ním a poviete mu: „Linduška, musíme ísť na úrad niečo vybaviť a môže to trvať dlho. Hračky tam nemajú. Čo myslíš, čo by ťa tam mohlo zabaviť? Vyber si a potom zober toľko, čo sa ti zmestí do tvojho ružového ruksačika.“

Oceňovanie vhodného správania

Toto je typ preventívneho opatrenia, zvlášť vhodný pre rodičov, ktorí zažívajú s deťmi časté boje. Vytrvalé oceňovanie i najmenšieho pokroku či úspechu výrazne buduje sebaistotu dieťaťa. Dáva mu na vedomie, že má plno pozitívnych schopností, vlastností a zručností, ktorými môže byť rodičom užitočné a prospešné. „Išiel si okolo bračeka, ktorý nevedel dosiahnuť kocku a ty si mu ju podal.“  

A k tomu následné  konkrétne vyjadrenie ocenenia: „Tomu hovorím všímavosť.“ Sebadôvera, to je základ prevencie nevhodného správania. Lebo ako Rudolf Dreikurs hovorí: „Neexistuje zlé dieťa, iba dieťa málo povzbudzované.“ 

Zavedenie pravidla

Pomáha a spríjemňuje zvládanie neatraktívnych, ale nevyhnutných činností ako je umývanie rúk, prezliekanie sa, ukladanie na spánok či upratovanie.

Pozrime sa zblízka na problém upratovania hračiek. Zavedenie časového pravidla (napr. každý deň pred večerníčkom) pomôže odbúrať neustále dohadovanie a vysvetľovanie, na čo je nám to potrebné. Tu si je treba uvedomiť, že upratovanie nie je potreba dieťaťa, ale nevyhnutnosť spolužitia, ktorú vyžadujeme my rodičia. Preto celú vec zjednodušíme tým, ak ju spravíme atraktívnou. Zavedenie pesničky s chytľavou melódiou a popisnými slovami: „Ukladáme, ukladáme, všetci poďte pomáhať, ukladáme, ukladáme, zajtra ideme sa zasa hrať!“ – navodí príjemnejšiu atmosféru a zároveň priateľsky vyzýva každé dieťa. Vymyslenie rozprávajúcej škatule na kocky, ktorá zháňa svoje deti, môže byť tiež inšpiratívne. 

Vykonávanie činností pravidelne a rovnakým spôsobom deti upokojuje. Postupnosť krokov, ktoré k rituálu patria, im umožňuje predvídať, čo nasleduje. To prináša pocit bezpečia a istoty. Preto sú ochotné pravidlá a rutinu prijímať. Pokiaľ dieťa vie, že sa po večeri vykúpe, prezlečie do pyžamka, vypočuje si rozprávku, predvída a očakáva, že na záver pôjde spať. To ho upokojí a spríjemní celú prípravu na spánok.

Prečítajte si tiež:

Život s batoľaťom: Rutina vám uľahčí život

3. Úroveň intervencie: Ako riešiť problémy, ktoré sa objavia nečakane 

Najpálčivejšie sú problémy, ktoré sa objavia nečakane, pretože nás ako rodičov mnohokrát  zaskočia a následne si s nimi nevieme rady. Pozrime sa, čo máme v takýchto momentoch poruke a čo nám môže pomôcť.

Zachovajte pokoj

Majte na pamäti, že deti potrebujú nesúhlasiť, je to súčasť ich dospievania. Predovšetkým je potrebné, aby sme boli trpezliví. Náš nepokoj či zlosť každú situáciu len vyhrocuje. Pôsobí ako hodená rukavica na súboj.
Pripomínajme si, aké správanie chceme v napätej chvíli posilniť. Rozprávanie v jednoduchých a krátkych vetách pomáha. Rovnako ako vyvarovanie sa moralizovaniu. Ste modelom správania pre svoje deti.

Potrebujete ísť s dieťaťom von a ono si nechce obuť topánky. Povedzte mu: „Potrebujem, aby si sa obula. Urobíš to sama, alebo ti pomôžem?“ Voľbou zvyšujete pravdepodobnosť, že dieťa začne spolupracovať.
Ak dieťa naďalej nič nerobí, poviete mu: „Vidím, že nič nerobíš, teda to znamená, že ti mám pomôcť. Ktorou začneme?“ Ak dieťa spolupracuje, môžete  pridať humornú scénku: „Dobrý deň nožička, dnes ste nejaká smradľavejšia, šup do topánky, nech sa tu neudusíme....“

Ak však dieťa pokračuje v odpore, vyjadrite slovné porozumenie a povedzte: „Chápem, že si nechceš vziať topánky, ale keď ideme von, treba si ich obuť.“ Potom ho zodvihnite a nech je to akokoľvek náročné, obujte ho. Dieťa v takomto prípade skúša vaše hranice. Vaše pevné, ale láskavé zaobchádzanie ho naučí, že topánky sú podmienkou na pobyt vonku. Zvykne si, že taký je jednoducho poriadok života. Váš pokoj a trpezlivosť ho odzbrojujú v boji. Boj nemá význam, keď nie je s kým bojovať. 

Vysvetľujte 

„Zdá sa, že ti naozaj veľmi záleží na tom, aby sme tú stavebnicu kúpili. Veľké veci ale kupujeme pri špeciálnych príležitostiach ako darčeky. Kedy dostávaš darčeky?“ „Myslíš Vianoce, narodeniny a meniny?“ odpovie dieťa. „Áno, presne. Čo keby sme si doma urobili špeciálny papier, kde si darčeky budeš kresliť (zapisovať)? Potom, keď ti budeme chcieť kúpiť darček, hneď budeme vedieť, čo ťa poteší. Tak poď, zaplatíme, čo sme nakúpili a chytro domov, nech sa do toho tvojho papiera želaní pustíme!“

Takýto druh vysvetľovania pomáha dieťaťu ukázať, že rozoznávame jeho túžby, sú pre nás dôležité, a preto sa snažíme v rámci možností mu pomôcť ich uskutočniť. Upevňujeme tým vzájomnú dôveru a vyhýbame sa zbytočným zápasom. 

Ukážte, že mu rozumiete

„Hráš sa s Peťkom naozaj veľmi pekne! Chápem, že sa ti nepáči, že máme odísť. Najradšej by si ostal tu, však? Veru, aj mne sa dobre rozpráva s tetou Janou. Čo keby sme hneď dohodli, kedy zasa prídeme? Ideš sa dohodnúť so mnou, alebo si dorobíš poslednú vec? Ostávaš, fajn, keď sa vrátim, pôjdeme sa obliekať.  ...Som späť (vidíte, že deti sa hrajú s autami), štartujeme smer predsieň, obuť, obliecť, jazda električkou večerným mestom a sme doma.“ 

Prirovnajte situáciu k niečomu, čo dieťa už zažilo, aby si pripomenulo, kam to povedie

„Pamätáš, pred dvoma týždňami si nechcel nosiť čapicu a potom ťa bolelo uško. Trápi ma, že ťa zasa bude bolieť.“                                                                                                                                                

Dajte na výber

„Asi tu niečo dôležité riešiš, keď ešte nie si oblečená. Môžem ti nejako pomôcť?“  „Tie žlté pančušky si neoblečiem. V škôlke sa mi Hana smiala, že vyzerám ako kura!“ Vysvetľuje dcérka. „To ťa muselo mrzieť.“ Hovoríte vy. „Nie, naštvalo ma to!“ „Jasné, nechceš, aby si z teba uťahovala. Pozri, v šuflíčku som našla zelené a červené. Ktoré si vyberieš?“ „Supéér, obliekam sa.“

Buďte príkladom

Poukážeme tým na to, ako sa pozitívnou komunikáciou problémy menia na menej bolestivé a ľahšie sa riešia Tu nám ako príklad dobre poslúžia základné návyky spoločenského správania a „zázračné slovíčka“ ďakujem, prosím, prepáčte... Ak ich dieťa počuje dostatočne často, stanú sa pre neho automatickým návykom.

Preto je potrebné aj deti zahŕňať poďakovaním za to, že vám niečo priniesli, ospravedlnením, ak ste spravili nejakú chybu, či požiadavky začínať čarovným slovom prosím. Pomáhame tak dieťaťu pochopiť, že slušné spôsoby spríjemňujú spoločný život. Neberme slušné spoločenské správanie ako samozrejmosť, vysvetlime im presne, čo od nich v jednotlivých situáciách očakávame.

Prečítajte si tiež:

Pestujte u dieťaťa týchto 5 zručností

Nikdy nie je neskoro

Ukázali sme si celý systém preventívnych krokov a pravidiel, ktoré môžu postupne zmeniť atmosféru v napätých situácich. Sú to pomôcky, ktoré znížia intenzitu hnevu či boja s deťmi. 

Stačí si vybrať jednu vec z mozaiky systému efektívneho rodičovstva a vyskúšať. Výsledky sa dostavia akoby šibnutím čarovného prútika. Neveríte? Tak si opäť spomeňte, čo všetko ste dokázali, keď ste boli niekedy v živote bezhranične milovaní, keď vás bezpodmienečne prijali alebo povzbudili ocenením vašich schopností!