Detský plač - žiadosť o naplnenie potrieb aj spôsob úľavy
O čo lepšie by sa však mnohým rodičom zvládal neustály plač ich dieťaťa, ak by vedeli, že mu pomáha vysporiadať sa so situáciami, ktoré prežilo?
Plač pomáha
U malých detí je to podmienené i evolučne. Rodičia majú vrodenú citlivosť na detský plač. Detský plač je dráždivý práve preto, aby nás prinútil konať. Je to dômyselná taktika prírody, ktorá zabezpečuje prežitie a starostlivosť o malé dieťa. Preto je prirodzené, že ak dieťa plače, máme tendenciu ho utíšiť. Nie je na tom nič zlé, práve naopak. O čo lepšie by sa však mnohým rodičom zvládal neustály plač ich dieťaťa, ak by vedeli, že mu pomáha vysporiadať sa so situáciami, ktoré prežilo?
Psychosomatika: Potláčané emócie vedú k ochoreniam - aj u detí
Dovoľte dieťaťu plakať
Všeobecne, ak niekto plače – či už je to dieťa, či dospelý – potrebuje blízkosť niekoho, kto ho podporí, je tam pre neho, ochotný načúvať jeho potrebám a pocitom. U dieťaťa to často, samozrejme, znamená aj postarať sa o jeho potreby, pri dospelom však stačí byť tam, byť skutočne prítomný. Netreba hneď ponúkať rady alebo pomoc, ktoré nikto nežiada. Iba byť tam a dovoliť tomu druhému plakať, prejaviť svoje najvnútornejšie pocity a dať mu príležitosť s niekým ich zdieľať, to je na nezaplatenie.
Bolí ho niečo, alebo je hladné? 5 druhov plaču bábätiek
Aj malé dieťa niekedy potrebuje plakať - len tak
S vedomím, že jeho potreby sú naplnené, mu to môžeme dovoliť. Aj malé bábätká niekedy dlho plačú a často to môže byť práve ich spôsob vyrovnávania sa s ťažkým pôrodom alebo inou pre nich subjektívne ťaživou situáciou. Plačom uvoľňujú množstvo energie, ktorú jednoducho potrebujú uvoľniť. Ak by si tohto boli rodičia vedomí, o čo lepšie by sa im zvládal plač ich dieťaťa?
Rodičia si často dávajú za vinu, ak je ich dieťa nespokojné a plače. Považujú to za svoje rodičovské zlyhanie. V skutočnosti schopnosť zostať pokojní aj napriek plaču ich dieťaťa (s vedomím, že je o neho postarané) je tou najlepšou stratégiou – dovoliť dieťaťu plakať a byť pri tom pri ňom. Byť empatický, byť prítomný, láskavý, milujúci. To je to, čo plačúce dieťa potrebuje.
Snaha plačúce dieťa za každú cenu „umlčať“ – cumlíkmi, sladkosťami, všemožnými snahami o odpútanie pozornosti, je v konečnom dôsledku aj tak kontraproduktívna. Energia, ktorú plačom potrebuje uvoľniť, zostane naďalej potlačená a bude si hľadať svoje cesty naďalej. Buď to bude opätovný pokus o plač, alebo si telo nájde iný spôsob.
Neplač, už si predsa veľká! Prečo nám emócie našich detí tak prekážajú?
Po plači nastáva úľava
Aj v dospelosti niekedy nastane v živote etapa, kedy sa už nedá svoje pocity naďalej potláčať. Často to vysvetľujem na príklade pohára, do ktorého kvapká voda po kvapkách. Hladina v pohári stúpa takmer nepatrne, avšak pár posledných kvapiek spôsobí, že sa pohár preleje. Najmä ľudia, ktorí dlho neplakali = dlho potláčali svoje pocity smútku, potrebujú potom dlho plakať, keď sa ich „pohár naplní“, či „pretečie“. Nie je na tom nič zlé. Dá sa na to pozrieť ako na spôsob uvoľnenia nahromadenej energie. Po výdatnom plači nastáva i výdatná únava.
TIP: Kniha VyLiečte sa
Mnoho ľudí sa snaží nájsť cestu ako žiť lepšie, viac v rovnováhe so sebou aj s ostatnými, zdravšie, vedomejšie a svedomitejšie. A práve pre nich je určená knižka Jany Caban „VyLiečte sa“, ktorá túto cestu otvára a s pochopením širších súvislostí vysvetľuje pôsobenie všetkých faktorov, ktoré nás v bežnom živote ovplyvňujú. Vďaka jej odvahe prepojiť svoje mnohoročné psychologické a psychoterapeutické vzdelávanie, odborné znalosti a skúsenosti so svojím osobným príbehom a skúsenosťami, dokázala „psychosomatiku“ - z mnohých ohľadov pomerne ťažkú tému – zrozumiteľne a ľudsky sprístupniť nielen odbornej, ale aj širšej verejnosti.