Psychologička radí: Ako zvládnuť agresívne správanie detí
O dieťatku do 1 roka si len málokto myslí, že je agresívne, aj napriek tomu, že hryzie, ťahá alebo tlačí druhého – čo sú znaky agresie. Ešte ani 9-mesačné dieťa nemusí vedieť, že ak ťahá rodiča za vlasy, tak ho to môže bolieť. Je na rodičovi, aby dieťa upozorňoval na to, čo sa smie a čo nie.
Aj vaše dieťa je občas zlostné? Kde sa to v ňom berie? A ako ho vychovávať, aby to neprerástlo do niečo nezvládnuteľného?
Príčiny agresívneho správania
V prípade agresívneho správania detí v ranom veku môžu byť príčiny rôzne. Môže ísť:
- o narušenie vzťahovej väzby,
- problémy medzi rodičmi,
- nesprávne rodičovské postupy,
- ale tiež môže agresia vyplývať z diagnózy, nedostatočnej vyspelosti nervovej sústavy ap.
Každý rodič, ktorý vychováva malé dieťa, určite vie, že deti nie sú schopné ovládať svoje emócie – dieťa ich prežíva, cíti, ale často ich nie je schopné vyjadriť. Jednu chvíľu sa smeje a o pár sekúnd sa hnevá či plače. Nemá dostatočnú slovnú zásobu, aby dokázalo vyjadriť svoje potreby, túžby a želania tak, aby mu jeho okolie rozumelo. Rovnako nemá kontrolu nad svojím správaním ani prostredím. Nie je schopné uvedomiť si ďalekosiahle následky svojho konania, a preto jeho záchvaty hnevu sú často len dôsledkom frustrácie, ktorú opakovane prežíva. Väčšina detí z týchto záchvatov vyrastie.
Hnev a agresívne správanie u detí je tiež znakom prechodu z jedného vývinového obdobia do druhého. Preto bývajú často záchvaty hnevu tolerované. Agresia sa často priamo spája s týmito záchvatmi hnevu – kopanie, hádzanie vecí, ale tiež o hryzenie – seba alebo rodičov, ich bitie a pod.
Agresívne správanie je formou vyjadrovania seba samého a vo výraznej miere súvisí so slabou sebareguláciou a tzv. disinhibíciou, t. j. úplné oddanie sa emócii bez akýchkoľvek obmedzení. Táto schopnosť sa formuje počas prvých 30 mesiacov života dieťaťa, preto sa môže stať, že práve v tomto období je frekvencia fyzickej agresie vyššia, ale pri vhodnom postupe potom klesá.
Ako dosiahnuť, aby deti spolupracovali: 7 osvedčených tipov
Kde sú hranice v prípade agresívneho správania dieťaťa?
Ak chceme niečo označiť ako neprimerané a nadmerné – najmä v prípade agresívneho správania – je potrebné najskôr zvážiť určité znaky. V predškolskom veku nie je výnimkou, že sa deti pobijú a niekedy to môže vyzerať aj veľmi „surovo“, avšak často to môže byť pre ne len hra. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že agresívne správanie sa vyznačuje úmyslom ublížiť alebo vystrašiť.
V predškolskom veku sa u detí prejavuje tendencia využívať inštrumentálne a fyzické prejavy agresie – vytrhávanie hračiek, odsotenie detí a pod. Nepriateľská forma agresívneho správania, ktoré je skutočne zamerané na ostatných – ako napr. ohováranie, kritizovanie, zosmiešňovanie, sa objavuje neskôr – okolo 7. roku života dieťaťa. Formy agresívneho správania sa tiež menia vekom a s rozvojom myslenia – batoľa hádže veci, ale školák už môže len poklepať ceruzkou spolužiaka.
Základom agresívneho správania je slabé kontrolovanie impulzov. Regulačné schopnosti sa rozvíjajú od narodenia dieťaťa počas celého detstva až do dospelosti a vo veľkej miere súvisia s jeho kognitívnymi schopnosťami, pozornosťou a emocionálnou inteligenciou.
Prejavy hnevu u detí
U detí mladších ako 4 roky, sa vyskytuje v priemere až 9 záchvatov hnevu za týždeň. Niekedy je tento počet vyšší, inokedy nižší. Väčšina detí z týchto výbuchov vyrastie, kým nastúpi do materskej školy.
U 1- až 2-ročných detí sa často vyskytujú typy správania, ktoré sa spájajú s hnevom a zúrivosťou. Ide o:
- plač
- krik
- hryzenie
- kopanie
- ťahanie, alebo strkanie
- bitie
- hádzanie vecí
Agresívne správanie u detí je prirodzené a vo veľkej miere súvisí s vývinom a vysvetľovaním si pohnútok dieťaťa k takémuto správaniu. O dieťatku do 1 roka si len málokto myslí, že je agresívne, aj napriek tomu, že hryzie, ťahá alebo tlačí druhého – čo sú znaky agresie. Ešte ani 9-mesačné dieťa nemusí vedieť, že ak ťahá rodiča za vlasy, tak ho to môže bolieť a často to robí so zanietením ako všetko ostatné. Je na rodičovi, aby dieťa upozorňoval na to, čo sa smie a čo nie.
Až v druhom roku života si dieťa začína uvedomovať hranice seba samého, začína chápať hnev i správať sa úmyselne. Ale stále je to o testovaní toho, čo môže a čo nie. Rovnako, keďže nemá vyvinuté chápanie príčinných vzťahov, nedokáže pochopiť dôsledky svojho správania a tak ho regulovať. Batoľa, dokonca, nerozumie tomu, keď mu hovoríme, že niekomu ublížilo alebo niečo zničilo. Orientuje sa a reaguje na slová a tón rodičov – vie, že ich nepotešilo. Ale nie je to jednorazová záležitosť – bude to chcieť trpezlivosť a mnoho upozornení, aby pochopilo, že hrýzť a biť sa nie je akceptované správanie.
Dieťa mladšie ako 4 roky tiež ešte nepozná svoju silu a nevie automaticky pochopiť rozdiel medzi bozkom a uhryznutím, postrčením a potlačením, poklepaním a udretím ap. Deti potrebujú veľa upozornení na to, aby vedeli, ako sa správať.
Poradňa KLUBU Mama a ja: Prijmite hnev svojho dieťa
Prečo deti útočia?
- Nevedia regulovať svoje emócie
- Nepoznajú rozdiel vo svojich emóciách
- Sú frustrované
- Ako dôsledok nesprávneho prenatálneho vývinu z vonkajších či vnútorných príčin
- Typ agresie môže byť viazaný na pohlavie dieťaťa
- Kvôli svojmu temperamentu
- Kvôli nepriaznivým výchovným podmienkam
Niekedy sa dieťa správa agresívne, pretože zistí, že to funguje
Ak pochopí, že ho súrodenec nechá na pokoji, ak ho udrie alebo uhryzne, tak sa úder alebo uhryznutie stanú nástrojom toho, aby si zabezpečilo, čo chce. Prostredníctvom generalizácie sa tento typ správania môže rozšíriť aj na iné situácie – napr. ak rodič odmietne kúpiť dieťaťu hračku, ono môže dostať záchvat hnevu, rodič môže ustúpiť a hračku mu kúpiť. Tým rodič odmenil a posilnil správanie dieťaťa, ktorému sa chcel vyhnúť. A dieťa si to zapamätá.
Ak sa chceme vyvarovať agresívnemu správaniu – nie potlačiť ho, pretože to nedokážeme bez toho, aby sme dieťa zlomili – je potrebné reagovať okamžite, keď sa agresívne správanie vyskytne. Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, čo oni považujú za „normálne“ a čo je už za hranicami. Tak budú vedieť posúdiť správanie dieťaťa a efektívne zakročiť.
Od začiatku je potrebné učiť dieťa vyrovnávať sa s frustráciou najmä vlastným príkladom – nemôžeme očakávať, že dieťa bude pokojné, ak rodič pokoj nedokáže zachovať. Dieťa potrebuje pomoc so zvládnutím svojho hnevu a zmiernením pocitu rozrušenia. Zaujímavým zistením je, že ak je dieťa nevyspaté alebo má nedostatok spánku, môže byť ľahšie vyprovokované. Často práve nedostatok spánku je príčinou agresívneho správania sa detí, prípadne zhoršenia niektoré zo symptómov. Je potrebné, aby si rodičia viedli spánkový denník v súvislosti s prejavmi agresívneho správania dieťaťa.
Agresivita u malých detí: 9 tipov pre rodičov
ČO POMÔŽE pri agresívnom dieťati? 6 tipov pre rodičov
1. Usporiadajte prostredie
Často môže byť agresívne správanie dôsledkom prílišného hluku, v ktorom dieťa žije (detský sluch je citlivejší), alebo prestimulovanie. Rovnako je pre dieťa, ktoré má problémy s ovládaním, potrebný jasný rozvrh a rutina. Neodporúča sa nechať ho hrať sa na mobile, tablete alebo sledovať televízne programy či rozprávky do 3. roku života dlhšie ako 45 až 60 minút denne. Prílišná stimulácia môže viesť k nakumulovaniu energie, ktorú dieťa nedokáže ventilovať. Okrem toho, agresívne správanie ako reakcia na neštruktúrované prostredie sa často spája s nezrelosťou alebo narušením centrálnej nervovej sústavy alebo s problémami s adaptáciou.
2. Dbajte na zdravú výživu
Dieťa potrebuje výživnú stravu a pomerne častejšie ako dospelý – s nízkym obsahom cukru.
3. Poskytnite mu priestor, aby mohlo byť úspešné
Výskumy ukázali, že deti, ktoré si uvedomujú svoje odlišnosti alebo zaostávanie za ostatnými, sú omnoho agresívnejšie ako ich rovesníci. Je potrebné si značiť spojitosť medzi situáciami a „kľúčmi“, ktoré vyvolávajú agresívne správanie sa detí.
4. TIME OUT
Ako rodič poznáte reakcie svojho dieťaťa. Viete, kedy sa dostáva na hranu. Netlačte naň, skôr mu poskytnite priestor, aby sa upokojilo a potom riešte situáciu. Na začiatku je potrebné, aby ste boli s dieťaťom a naučili ho upokojiť sa. Neskôr to už dokáže samo. Nájdite si miesto, ktoré je tiché a bezpečné.
5. Znášanie dôsledkov svojho správania
Nie je možné ospravedlňovať správanie dieťaťa. Ak niekomu ublíži, je potrebné, aby pocítilo následky – malo by požičať svoju obľúbenú hračku tomu druhému, prípadne urobiť niečo, čo pociťuje ako záťaž.
6. Vytvorte si systém odmeňovania
Poskytujte mu pozitívne posilnenie správania, ktoré je žiaduce – pochvalu, pohladenie, pritúlenie ap. Netrestajte ho – jeho zahanbenie, a najmä pred ostatnými, môže viesť k zvýšeniu agresivity.
6 kľúčových spôsobov, ako môžu rodičia podporiť svoje dieťa
A TO NAJDÔLEŽITEJŠIE...
Stanovte hranice pre seba aj svoje dieťa a ak ich prekročíte, uistite sa, že rozumie tomu, prečo sa tak stalo. Hovorte s ním pokojným a tichým hlasom a udržiavajte s ním očný kontakt. Nevyčítajte si to a, napriek všetkému, nestrácajte zmysel pre humor.