Psychologička Klaudia Tabačková: Pre dieťa do troch rokov je najdôležitejším vzťahom bezpečný vzťah s mamou
Ak má dieťatko tento základný vzťah „zvládnutý“, môže sa pomaly otvárať aj pre ďalšie vzťahy, vykročiť z bezpečného priestoru detskej izby a domova, kde je ale mama vždy poruke.
Dieťatko je po príchode na svet absolútne závislé na našej starostlivosti. Na to, aby prežilo, potrebuje nakŕmiť a byť v bezpečnom prostredí - utíšime jeho strach objatím, zmiernime jeho nepohodlie prebalením, okúpaním, pohladkaním boľavého bruška, pomôžeme mu zaspať. Bábätko sa postupne učí orientovať sa vo svete, do ktorého na narodilo a dáva najavo svoje potreby. Či je to hlad alebo potreba poláskania v náručí.
Zaujímavosť:Viete prečo opustené deti v detských domovoch plačú menej alebo takmer vôbec? Na ich plač nikto neodpovedá. Už malé dieťatko si uvedomí, že plač nezmení jeho stres, hlad, bolesť, strach. Nikto tam pre nich nie je. Plač odložia kdesi do svojho vnútra a tam zostáva.
Počas prvých rokov života nenaberá dieťatko len centimetre a kilogramy, vyvíja sa aj jeho inteligencia, poznanie, schopnosti, cibria sa jeho zmysly, fantázia aj emočná stránka. To znamená, že nielen kŕmenie, prebaľovanie či kúpanie, ale najmä naše reakcie a odozvy na podnety, ktoré dieťatko smerom k nám vysiela, sú dôležité pre jeho psychický vývin.
Pre dieťa do troch rokov je najdôležitejšou osobou mama
Rozprávame sa s dieťaťom každý deň, prostredníctvom hry ho učíme o emóciách a pravidlách, zoznamujeme ho s novými tvarmi, farbami, chuťami či zvukmi. To všetko je dôležité pre napredovanie a rozvoj psychiky a zručností bábätka, pre jeho socializáciu. Ak má dieťatko tento základný vzťah „zvládnutý“, môže sa pomaly otvárať aj pre ďalšie vzťahy, vykročiť z bezpečného priestoru detskej izby a domova, kde je mama vždy poruke.
O socializácii dieťaťa sme sa porozprávali s Klaudiou Tabačkovou, detskou psychologičkou a rodinnou terapeutkou. Vo svojej praxi sa venuje aj párovému poradenstvu a rodinným konšteláciam.
„Pre dieťatko vo veku cca do 3 rokov, je najdôležitejším a zároveň najcennejším vzťahom bezpečný vzťah s primárnou osobou, najčastejšie s mamou,“ konštatuje psychologička Klaudia Tabačková. „V bezpečnom vzťahu spoznáva, že aj svet okolo neho je bezpečným miestom a v rámci jeho socializácie sa budujú pevné základy pre ďalšie, iné vzťahy. To znamená, že dieťa spoznáva svet a vzťahuje sa k ostatným cez svoju primárnu vzťahovú osobu. Ona je tým mostom, ktorý by mal dieťatku pomáhať pri nových kontaktoch s inými deťmi napr. pri cvičení, plávaní, či inej kolektívnej aktivite. Ak je táto osoba vnímavá k potrebám dieťaťa, dokáže odhadnúť, kedy už dieťatko potrebuje pauzu od skupiny, kedy je preťažené, ospalé alebo vyžaduje určitý typ podpory.“
Nie je preto nutné dieťa úplne izolovať od iných sociálnych kontaktov v prvých mesiacoch, je ale dôležité vnímať jeho potrebu blízkosti osoby, ktorej dôveruje a prispôsobiť sa reakciám dieťatka v cudzom prostredí.
Batoľa je pripravené objavovať svet - s blízkou osobou nablízku
Stretnutia mamičiek s deťmi či iné aktivity, ktoré plánujete zaradiť so svojej rutiny, berte vždy s istou rezervou a pozorne sledujte dieťatko, ako sa pri tom cíti. Obaja sa po prvom roku viac otvárate kontaktom a rôznym prostrediam. Je to prirodzené a žiadúce, na druhej strane nemôžete očakávať, že sa dieťa bude vedieť orientovať v týchto nových vzťahoch a prostrediach. Že sa dokáže samo hrať s rovesníkmi, bez problémov vás nechá sedieť na káve a poskladá si vežu z kociek v detskej herni. Budú dni, keď sa tak stane a budú aj také, keď sa od vás nepohne ani na krok.
Psychologička Tabačková upozorňuje na fakt, že „socializácia dieťaťa sa nevyvíja samostatne, ale je zmiešaná s ďalšími oblasťami vývinu - telesnou, motorickou, percepčnou, kognitívnou, osobnostnou i jazykovou. Inými slovami, aby sa socializácia podarila, potrebuje mať dieťa do určitej miery vyvinuté aj iné schopnosti. Ak sa dieťa, povedzme štvorročné, vie hrať s ostatnými deťmi predpokladá to, že má dobre motorické schopnosti (napr. malo by vedieť stavať z kociek), jazykové schopnosti (napr. malo by sa vedieť pýtať, vysvetľovať), dobré percepčné schopnosti (napr. malo by byť schopné všímať si podobnosti) a dobré aj kognitívne schopnosti (napr. malo by sa vedieť orientovať v nejakej väčšej spoločnej hre). Z tohto jednoznačne vyplýva, že batoľa ešte nie je schopné socializovať sa na úrovní rovesníckych vzťahov“.
Batoľatá iné deti potrebujú, ale ešte nedokážu regulovať svoje správanie ani emócie
Klaudia Tabačková upozorňuje na fakt, že aj keď sa batoľa do dvoch rokov väčšinou k cudzím správa priateľsky a je menej ustráchané, dokáže objať či dať pusu aj inej osobe, ako je mama, začína zároveň prejavovať vlastnú nezávislosť a nespokojnosť prejavuje hnevom.
„Rodič by mal byť pre dieťa v tomto veku stabilnou oporou pri prežívaní jeho emócií jednak v kontakte s druhými i so sebou samým. Takéto malé dieťa ešte nedokáže zregulovať svoje emócie samo. Potrebuje na to pevného a pokojného rodiča, na ktorého sa môže naladiť, ku ktorému sa môže vždy vrátiť, keď to bude potrebovať. V tomto období teda ani netreba očakávať, že sa dieťatko bude vedieť hrať s ostatnými deťmi. Potrebuje skôr veľa objatí, lásky a pozornosti od svojich rodičov. Jednou z rozvíjajúcich aktivítv tomto veku môže byť vytvorenie albumu s kópiami fotografií členov rodiny. Rozprávajte dieťatku o jednotlivých ľuďoch na fotografiách a pomôžte mu porozumieť aké má v ňom miesto (môžete mu ho nakresliť do rodostromu),“ ponúka tip psychologička.
Spoločná hra detí
Deti v tomto veku potrebujú aj pri spoločnej hre s inými deťmi dôverne známu osobu aj z hľadiska bezpečnosti – postrčenie kamaráta, bitky o hračky, pichnutie do oka, ťapnutie po hlave, ťahanie za vlasy... Neobávajte sa, váš „kráľ“ detského kútika potrebuje len usmerniť, jeho správanie nie je cielene agresívne, chce si len presadiť svoje a keďže jazykové schopnosti v tomto veku ešte neobsahujú všetky odtiene, skúša to inak. Tieto ranné kontakty deťom poskytnú veľa dôležitých skúseností, ak ich budete smerovať k správaniu, ktoré je žiadúce. Spoločné hry s rovesníkmi v tomto veku trvajú len pár minút, aj na to treba byť pripravený.
Po druhom roku života sa dieťa dokáže začať správať empaticky a nastupuje VZDOR
„Medzi druhým a tretím rokom dáva dieťa najavo, že sa vie vcítiť do druhých ľudí – utešuje iné deti, ktoré niečo bolí alebo sa niečoho boja (niekedy príliš objímajú alebo pusinkujú). Ale ak ich premôže pocit bezmocnosti alebo hnevu, uchyľujú sa k telesnému stretu. Záchvaty hnevu dosahujú väčšinou v tomto období svoje maximum,“ objasňuje Tabačková.
Hra s rovesníkmi v tomto veku má svoje špecifiká. Dieťa sa ešte nedokáže nastaviť na to, že keď sa kamarát dohrá s hračkou, až potom ju môže mať ono. Nevie čakať, neuchopí čas 5 minút, ani „o chvíľočku“. Psychologička uvádza, že v tomto období dieťa sleduje ako sa hrajú ostatné deti a napodobňuje ich hry, ale stále sa do hry nezapája (paralelná hra) a je spokojné, keď sa hrá samé. Ponúkne hračku inému dieťaťu, ale zvyčajne s nimi zaobchádza majetnícky, má sklon hračky hromadiť. Nedokáže sa rozhodovať, pretože chce všetko. Podľa Tabačkovej automatické „nie“ dieťaťa sa stáva reakciou takmer na čokoľvek.
Treba mať na pamäti, že batoľa prežíva všetko, čo sa okolo neho deje egocentricky, to znamená, že aj každé obmedzenie prežíva veľmi osobne. Dôležité je postupne dieťa naviesť k tomu, aby sa naučilo prejavovať emóciu spôsobom, ktorý nezraní iných. Pozor! Nenaučte však dieťa, aby svoje pocity potláčalo, nezahanbujte ho počas či po takomto výbuchu. Skúste mu pomôcť pomenovať to, čo sa stalo a čo prežíva, rešpektujte špecifiká prirodzeného vývoja v tomto období.
Zodpovednosťou každého rodiča je vytvárať dieťatku priestor pre sociálne učenie
„Len ak zvážime všetky tieto typické znaky sociálneho vývinu dokážeme lepšie porozumieť tomu, že dieťa ešte nemá kapacity fungovať s rovesníkmi, a že pomoc dospelého je nevyhnutná,“ konštatuje psychologička. Závisí to od individuálnych odlišnosti detí, na ktoré má vplyv mnoho faktorov (napr. temperament, pohlavie, vplyv prostredia a iné). „Jedno 2,5 ročné dieťa môže byť bez problémov schopné podeliť sa o hračky, pričom rovnako staré dieťa sa nepodelí ani o jednu. A je to tak v poriadku.
Úlohou vnímavého rodiča (vychovávateľky, učiteľky v jasličkách) je uznať emóciu dieťaťa a pomôcť mu ju spracovať. V tomto období je vhodné aktívne vyhľadávať príležitosti pre kontakt s inými deťmi, či rodinnými príslušníkmi. Keďže sme sociálne bytosti je zodpovednosťou každého rodiča vytvárať dieťatku priestor pre sociálne učenie. Niektorým to pôjde ľahšie, niektorí budú bojazlivejší, možno ustráchaní, ale rozhodne sú už vo veku, kedy sú schopné zniesť určitú dávku frustrácie. Zvlášť ak je v blízkosti bezpečná vzťahová osoba, ktorá mu je oporou,“ odporúča Klaudia Tabačková.