Deti sú nepozorné a presýtené podnetmi

Deti sú nepozorné a presýtené podnetmi
2.1.2018 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Barbora Vodičková, PhD, foto: istockphoto.com

Ako je to s pozornosťou v predškolskom veku a jej významom pre učenie?

Dnešná doba  rozptyľuje.  Zaplavuje dieťa podnetmi. Z každej strany sa naň valia obrázky, hračky, reklamy. Je smutné, že aj mnohé predškolské zariadenia naskočili na tento trend. Stena pomaľovaná figúrkami, vzorovaný koberec, do toho hračky a rozvešané obrázky po stenách, záplava aktivít. Hotová pohroma, na dieťa sa z každej strany rútia podnety, vyrušujú ho a znemožňujú mu plne sa sústrediť na to, čo práve robí.

Pozornosť v predškolskom veku

Pozornosť je významným predpokladom úspešného učenia. Píše o tom aj známa britská neuropsychologička Blythe. Uvádza tzv. ABC systém A (attachment – pozornosť), B (balance – rovnováha), C (coordination – koordinácia), tieto tri psychické funkcie považuje v ranom veku za kľúčové pre neskoršiu školskú úspešnosť.

Od kvality pozornosti závisí, ako dieťa spracúva podnety, informácie,  čo si zapamätá a ako dokáže zapamätané využiť pri výstavbe svojich vedomostí.  Pozornosť je zložitá psychická funkcia regulovaná v mozgu.

Je to veľmi zraniteľná funkcia, čo sa týka jej kvality i výkonnosti. Je veľmi závislá na zrelosti a spolupráci mozgových štruktúr a platí pravidlo, že zrením mozgu a vývinom dieťaťa sa zlepšuje aj kondícia pozornosti.

Predškolský vek
Prečítajte si tiež:

Predškolský vek


Často stačí maličké nedokrvenie mozgu počas pôrodu, problémy pred a po pôrode (hovoríme o pre-, peri- a postanatálnych príčinách) a výsledkom môže byť problém, prípadne porucha pozornosti v detskom veku. Nie vždy však musí ísť o poruchu.

V každom prípade je potrebné v detskom veku s pozornosťou veľmi opatrne a citlivo narábať. Cieľom je trénovať dieťa v koncentrácii a eliminovať zbytočné vzruchy navyše, ktoré momentálne nie je schopné zo svojej pozornosti vypustiť.

Trénujte pozornosť dieťaťa

O čo teda ide? Ide o to, aby  dieťa dokázalo zamerať v určitom čase svoju pozornosť na určitú činnosť a pri nej aj zotrvať, aby dokázalo vypustiť zo svojho poľa pozornosti rozptýliteľné podnety a dokázalo zamerať pozornosť na žiaduce podnety. Aby dokázalo z toho, čo počuje a vidí vedomostne ťažiť.

V rámci pozornosti je možné si všímať:

  • Hĺbku a dĺžku – intenzitu sústredenia a časovú dĺžka sústredenia
  • Rozsah – koľko podnetov je dieťa schopné vnímať naraz
  • Stálosť – ako dlho sa dokáže sústrediť na ten istý podnet
  • Osciláciu – presúvanie pozornosti z objektu na objekt
  • Rozdelenie – venovanie pozornosti naraz viacerým podnetom, je to možné, ak je činnosť automatizovaná (napr. písanie diktátov)

U malých detí často vidíme ľahkú rozptýliteľnosť, nestálosť a slabú dĺžku pozornosti. Samozrejme, veľmi závisí od veku dieťaťa. Čím mladšie dieťa, tým menšia pozornosť.

Nemožno to však zovšeobecňovať, lebo aj medzi deťmi sú individuálne rozdiely. Niektoré dokáže obsedieť a dávať pozor, čo učiteľka hovorí už v troch rokoch, iné neskôr. V každom prípade predškolák (5-6 rokov), by sa už mal vedieť plne sústrediť aspoň 15 minút na výklad učiteľky alebo na cielenú činnosť navodenú dospelým a zapamätať si z výkladu základné informácie. Ak to dieťa nie je schopné ani pri nástupe do školy, bude v prvej triede znevýhodnené.

Trénovanie pozornosti v predškolskom veku

Dôležitou úlohou v predškolskom veku je práve trénovanie pozornosti doma aj v škôlke, tak aby deti mali čo najlepšiu štartovaciu čiaru na začiatku vstupu do školy.

Nemožno sa spoliehať na to, že sa to „samo upraví“, aj keď, samozrejme, proces zrenia zlepšovaniu kvality pozornosti napomáha. Avšak, ak  chceme dieťaťu skutočne pomôcť, je potrebné s ním pozornosť trénovať.

Ako sme už písali, je zrejmé a v škôlkach často viditeľné, že deti majú rôznu kvalitu pozornosti. Tie, ktoré sú náchylnejšie na rozptýlenia, odbiehajú od činnosti, potrebujú možno viac času, ale aj viac trpezlivosti zo strany dospelých.

pozornosť detí

Čo je dobré uvedomiť si (urobiť), ak chceme pomôcť dieťaťu v zlepšovaní jeho pozornosti?

  • V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že dieťa sa nevie sústrediť tak ako dospelý a nie je možné používať „náš meter“ na požadované výkony u detí. Ak si toto ako rodičia, učitelia uvedomíme, pomôže nám to k väčšej trpezlivosti a tolerancii k výsledkom dieťaťa.
  • Dieťaťu pomáha učiť sa viacerými zmyslami, pri učení využiť viac kanálov (vidieť, počuť, zažiť, chytiť). Takéto komplexnejšie vnímanie napomáha malému dieťaťu  lepšie pochopiť učebnú látku. Tento aktívnejší prístup je pre dieťa výhodnejší ako pasívne počúvanie. Dieťa sa najlepšie učí v hre, v reálnom živote.
  • Dôležité je naučiť dieťa začaté činnosti dokončiť. Napr. ak začne kresliť, alebo sa hrať, prípadne si rozloží plastelínu a má tendenciu od činnosti odbiehať, je potrebné veľmi trpezlivo dieťatko k činnosti vracať a trvať na jej dokončení. Aj keď pôjde o časovo krátku sekvenciu, je to potrebné, aby dieťa získalo informáciu, že keď niečo začne, je potrebné „svoju prácu“ aj dokončiť.
  • Ak predpokladáme, že sa dieťatko napr. pri stavaní kociek bude rozptyľovať, je dôležité odstrániť všetky potenciálne okolité rušivé vplyvy. Tým mu pomáhame, aby lepšie dokázalo upriamiť a udržať pozornosť na jednu činnosť, jeden podnet.
  • Je prospešné pracovať na automatizácii rutinných činností (obliekanie, vyzliekanie a pod.). V nácviku týchto činností je dobré byť vytrvalým, lebo pre dieťa sú často neatraktívne a zdržujú ho. Ak si ich však zautomatizuje, zvnútorní, nebudú mu odčerpávať pozornosť a energiu a bude sa môcť rýchlejšie venovať atraktívnejším činnostiam.
  • Už aj dieťa predškolského veku musí vedieť prekonať určitú prekážku, zvládnuť záťaž. Napr. pri vypracovaní pracovného listu alebo projektu, ktorý si vyžaduje aktívnu zámernú pozornosť. Venovať aktívnu zámernú pozornosť je pre dieťa náročné, ale bez toho to v príprave do školy nejde. Dieťaťu s problémami s pozornosťou je potrebné v tejto činnosti pomáhať, sedieť pri ňom a monitorovať jeho prácu.
  • Dieťaťu sa niektoré činnosti zdajú ťažké alebo komplikované. Ak mu však činnosť napr. obliekanie rozdelíme na jednotlivé kroky a spoločne s ním ideme krok za krokom, cvičíme jeho pozornosť a pomáhame mu úlohu zvládnuť. To, čo zvláda, nerobme za neho!
  • Deťom sa treba prihovárať jednoducho a jasne, aby zachytili podstatné informácie. V záplave inštrukcií a dohovárania sa strácajú a ich pozornosť rýchlo klesá.
  • Dôležité je deti neporovnávať. Každé dieťa je jedinečné svojím temperamentom, silnými aj slabými stránkami. Netrápme sa preto, že druhé dieťa toto zvláda a moje nie. Je to strata času. Zamerajme sa na jeho aktívnu podporu, ako mu pomôcť prekonať jeho slabé stránky. Majme na pamäti, že čím viac sa s dieťaťom hráme, pracujeme, tým viac mu pomáhame v príprave do školy.

Rady a tipy pre rodičov

Ak si máme vybrať, či do prírody, na ihrisko alebo do nákupného centra, som za prírodu a obyčajné ihrisko pred domom. Je lepšie vyhýbať sa prekúreným nezdravým nákupným a detským centrám. Zábava je tam často neštruktúrovaná a zbytočne zaťažuje nervový systém dieťaťa.

K rozvoju pozornosti napomáhajú obyčajné rozhovory s dieťaťom, spoločná hra, čítanie príbehov a následné rozprávanie sa o nich, skladanie stavebníc a puzzle, spoločné kreslenie, tam môže dieťa vidieť výsledok svojej činnosti, rôzne pracovné listy (na trénovanie postrehu, napr. čo chýba, čo je iné, čo tam bolo? a pod.).

pozornosť detí

Ak chceme, aby dieťa dokázalo po určitú dobu zamerať svoju pozornosť na jednu činnosť, musíme mu dať čas. Rodičia žijú vo svete termínov a rôznych povinností a často naháňajú aj svoje dieťa:  „Poď už, meškáme, nestíham...“ To si naše deti často od nás vypočujú, ony však žijú vo svete, v ktorom je čas na všetko a neponáhľajú sa. Ak ich stále súrime, nabádame, prerušujeme ich hru, nepomáhame im v tom, aby dokázali po dostatočne dlhú dobu zamerať svoju pozornosť.

Učme naše dieťa čakať. Dnešné deti sú naučené, že na stlačenie gombíka funguje už snáď všetko. Chcú veci hneď a čo najrýchlejšie. Dieťatko sa musí cielene učiť čakať. Čakať, kým príde na rad, čakať, kým mama uspokojí mladšieho súrodenca, čakať, kým pani učiteľka vystrihne všetkým motýlika.

Buďme dieťaťu správnym príkladom. Ak chaoticky prebiehame z jednej činnosti do druhej, zdvíhame telefóny, pritom sedíme pri počítači a ešte dovárame obed, potom sa nemožno čudovať, že naše dieťa neobsedí.

Je jasné, že bez digitálnych technológií to v dnešnom svete nejde, ale v predškolskom veku dieťa naozaj nemusí mať denný kontakt s počítačom len preto, aby náhodou nezostalo digitálne negramotné. To sa určite nestane. V predškolskom veku sa má dieťa v prvom rade hrať s hračkami, byť na čerstvom vzduchu, tvorivo si vyrábať malé dielka, kresliť a veľa sa hýbať. A preto pred  laptopmi, smartfónmi a bezcieľnym pozeraním TV uprednostnime radšej papier a ceruzky alebo pohyb vonku.

Ako teda rozvíjať pozornosť svojho dieťaťa? Buďme k nemu pozorní. Venujme mu čas. Ak mu venujeme svoj čas, aktívne ho počúvajme a buďme spolu.