Predškolský vek

Zuzana Balogová | 23. marec 2017

V tomto období dochádza k rozvoju motoriky, reči, myslenia, pamäte, predstavivosti, sebaovládania a schopnosti presadiť sa...

Ktoré obdobie v živote dieťa sa označuje za predškolský vek?

Obdobie predškolského veku nadväzuje na batolivé obdobie a končí nástupom dieťaťa do školy. Je to obdobie od troch do šiestich rokov.

V tomto období dochádza k rozvoju motoriky, reči, myslenia, pamäte, predstavivosti, sebaovládania a schopnosti presadiť sa.

Charakteristická je potreba detského kolektívu. Hlavnou náplňou je hra, ktorá má vplyv na celkový rozvoj osobnosti, rozvíja vnímanie (farby, veľkosť, tvar), pamäť a pozornosť (básničky, riekanky, rozprávky, piesne). Je to obdobie otázok „prečo?“, v ktorom do popredia vystupuje obrovská fantázia a predstavivosť dieťaťa.

Fyzilogický rast a vývin v predškolskom veku

Hmotnosť a výška

Dieťa priberá pomalšie, medzi 3. – 5. rokom priberie 3 – 5 kg, na konci tohto obdobia má približne 20 kg. Dieťa narastie ročne o 5 – 6,5 cm, na konci meria dieťa cca 100 – 120 cm.

Telesné proporcie

Dieťa rastie viac do výšky ako do šírky, preto je 4 – 5 ročné dieťa štíhlejšie ako batoľa. Končatiny a trup rastú rýchlejšie. Nápadná je zmena v postoji – majú vzpriamený postoj (panva a brušné svalstvo sú už dostatočne pevné).

Zrak, sluch, chuť, čuch v predškolskom veku

Zlepšuje sa zraková ostrosť, deti sú často ďalekozraké, no rastom sa táto porucha upraví. Sluch dosahuje optimálnu úroveň, zdokonaľuje sa schopnosť počúvať (dávať pozor a rozumieť hovorenému).

Skvalitnenie sluchového vnímania má vplyv aj na rozvoj reči. Na konci predškolského obdobia sa reč stáva výraznejšou a ubúda chýb vo výslovnosti.

3 ročné dieťa dokáže pomenovať len najzákladnejšie chuťové a čuchové podnety, ktoré hodnotí ako dobré alebo zlé. V druhej polovici predškolského veku vie identifikovať chute ako sladké, slané, kyslé, horké a vie rozlíšiť vône jedál, kvetov či rôzne zápachy.

Hmat v predškolskom veku

Hmat pre dieťa predstavuje významný zdroj vnemových zážitkov. Je doplnkom sluchových a zrakových podnetov a spolu s nimi má nezastupiteľnú úlohu v rozvoji poznávacích procesov.

Dieťaťu podáva presnejšie informácie o vlastnostiach predmetov, ktoré sa dieťa postupne učí aj slovne pomenovať.

V predškolskom veku sa zvyšuje citlivosť na dotykové (taktilné) podnety. Dieťa vo veku 5 rokov už dokáže rozlíšiť 5 – 6 vlastností, ktoré zachytí hmatom (mäkký, tvrdý, hladký, drsný, teplý, studený).

Prečítajte si: „Škaredé“ slová a uštipačný humor u detí vo veku 3 až 5 rokov – čo s nimi?

Motorika v predškolskom veku

Rozvoj nervovej sústavy vedie k zdokonaľovaniu, spresňovaniu pohybov a ich lepšej koordinácii. Dieťa sa učí svoje pohyby vedome regulovať. Dochádza k výrazným pokrokom v jemnej motorike, čo umožňuje rozvoj zručnosti dieťaťa (dieťa strihá, modeluje, kreslí).Vyhraňuje sa stranová orientácia (lateralita).

U 4 – 5 ročného dieťaťa sa už dá určiť dominancia 1 ruky, to znamená, či sa dieťa vyvíja ako pravák alebo ako ľavák.

Pamäť a myslenie dieťaťa v predškolskom veku

Predškolské obdobie je tiež charakterizované intenzívnym rozvojom pamäte. U detí v predškolskom veku prevažuje tzv. krátkodobá pamäť, no jej trvácnosť sa intenzívne rozvíja a podmieňuje utváranie dlhodobej pamäte.

Obsah krátkodobej i dlhodobej pamäti sa utvára prevažne živelne, mimovoľne a neúmyselne. To znamená, že dieťa si pamätá podnety z vlastnej skúsenosti (zaujímavé, vlastné zážitky, radostné i smutné udalosti).

Koncom predškolského veku sa začína prejavovať úmyselná pamäť. Dieťa si začína programovať svoju činnosť, vyvíja vlastné úsilie pri zapamätávaní, kladie si ciele, chce naučiť, zapamätať si. Uvedomuje si potrebu niečo sa naučiť, zapamätať si, cielenejšie reguluje svoje správanie.

Táto schopnosť je však ešte slabá, málo výkonná a preto by sa na dieťa nemali klásť neprimerane vysoké nároky. Rozvíjať a posilňovať úmyselnú pamäť môžeme úlohami, pri ktorých si dieťa musí zapamätať nejakú inštrukciu, pokyn.

Vhodné sú hry s pravidlami (napr.spoločenské stolné hry), ale aj bežné denné činnosti (napr.malý nákup).V predškolskom veku sa posilňuje aj logické myslenie. V neskorších predškolských rokoch začína dieťa oddeľovať predmety od udalostí, myšlienky od činnosti. Začína chápať vzťahy a možnosti.

Predstavivosť v predškolskom veku

Pomocou predstavivosti si dieťa na základe vlastnej skúsenosti utvára vo vedomí obrazy osôb, vecí či javov. Predstavivosť nie je ohraničená len na vybavovanie pamäťových predstáv.

Intenzívne sa rozvíja aj fantázia dieťaťa (predstavy, obrazy, ktoré nie sú podložené reálnou skúsenosťou dieťaťa). Tieto fantazijné predstavy sa uplatňujú vo výraznej tendencii dieťaťa oživovať veci okolo seba (antropomorfizácia) a pripisovať veciam, zvieratám ľudské vlastnosti (personifikácia).

Predstavivosť dieťa plne uplatňuje v hre i mimo hry, hlavne v kontakte s novými, pre neho neznámymi podmienkami či problémami.

Prečítajte si: Zopár tipov na aktivity rozvíjajúce detskú predstavivosť

Vzťahy k dospelým a rovesníkom

V predškolskom veku dieťaťa výrazne narastá potreba spoločenských kontaktov smerom k dospelým i rovesníkom.

Vzťahy k dospelým prevažujú nad vzťahom k rovesníkom najmä na začiatku predškolského obdobia, čo je dané existenčnou závislosťou dieťaťa na dospelom človeku. Dospelý pre dieťa predstavuje istotu, poučenie, pomoc.

Preto si dieťa utvára silné citové väzby k dospelým vo svojom najbližšom okolí. Potrebuje istotu, že v každej situácii je blízko osoba, ktorá mu pomôže, poradí, prejaví nehu, náklonnosť a ktorej môže dôverovať.

Tieto citové väzby k dospelým predstavujú základnú podmienku zdravého osobnostného vývinu dieťaťa. Pre dieťa sú modelom sociálneho správania, ktorý je využiteľný pri spoločenskej adaptácii.

Menej rozvinuté sú vzťahy dieťaťa k rovesníkom. Počas predškolského obdobia sa však výrazne menia, dochádza k ich rozširovaniu a stávajú sa obsažnejšími.

Kým na začiatku predškolského veku je dieťa ešte značne egocentrické a zamerané na seba, 5 ročné dieťa si už zakladá na priateľstvách, ktoré sú aj výraznou motiváciou jeho správania.

Upevňovanie a podpora zdravia v predškolskom veku

Podobne ako v predchádzajúcich vývinových obdobiach, aj teraz sú potrebné preventívne prehliadky za účelom posúdenia fyzického stavu, výživy, reči, motorických schopností a celkového vývinu dieťaťa. Zabúdať netreba ani na starostlivosť o chrup a bezpečnosť dieťaťa (hlavne prevencia úrazov a otráv).

Medzi najčastejšie ochorenia detí predškolského veku patria akútne zápaly dýchacích ciest, infekčné ochorenia a črevné nákazy (vo veľkej miere súvisia so vstupom detí do materskej školy). V tomto období sa často rozpoznajú poruchy zraku a sluchu.