„Škaredé“ slová a uštipačný humor u detí vo veku 3 až 5 rokov – čo s nimi?

Mgr. Miroslava Miková | 7. december 2016

Aj vášmu dieťaťu sa podarilo nejakým hanlivým slovom či nádavkou dostať vás do rozpakov a lámete si hlavu nad tým, ako v takej situácii reagovať? Ako dieťa odnaučiť používať podobné slová?

Nedávno som stretla kamarátku s malou dcérou, ktoré si veselo vykračovali zo škôlky. Simonka škôlku zbožňuje. V škôlke si našla veľa kamarátov a vždy tam robia veci, ktoré ju nesmierne bavia. Pani učiteľka je jej priateľkou a má ju úprimne rada.

Dnes však Simona zamračene pozerá na okolitý svet, pretože jej mama nesplnila jej túžbu. Nekúpila jej šaty pre bábiku, pretože ich má doma obrovské množstvo. Tieto skutočnosti som sa dozvedela od kamarátky, ale až potom, čo mi dieťa na moju zvedavú otázku na to, čo ju trápi odpovedalo: „Hovno.“

Stalo sa vám niečo podobné a lámete si hlavu nad tým, ako reagovať? Ako dieťa odnaučiť používať podobné slová? Skôr ako vám naznačíme odpoveď, skúsme sa na tento problém pozrieť z psychologického hľadiska.

Hanlivé slová súvisiace s vyprázdňovacími procesmi človeka

Známa francúzska pediatrička a autorka mnohých kníh o výchove detí a rodine Edwige Antier vysvetľuje používanie hanlivých slov týkajúcich sa ľudského vyprázdňovania u tri až päť ročných detí veľmi jednoducho.

Vnútorná agresivita je súčasťou každého človeka už od narodenia. Predstavuje jednu zo základných psychických reakcií človeka a ak je v človeku zakorenená v správnej miere, patrí k spôsobom, ktoré mu pomáhajú prekonávať neľahké životné prekážky.

Dôležité je však vnútornú agresivitu korigovať v človeku od útleho detstva, aby mu v živote pomáhala a nestala sa ničiacou silou jeho samotného i najbližšieho okolia.

Prečítajte si aj: Pomóc, moje dieťa hryzie!

Ak vaše dieťa dosiahlo vek troch rokov, Edwige Antier upozorňuje, že práve končí tzv. „análne štádium.“ V preklade to znamená, že dieťa je schopné byť samostatné vo vykonávaní veľkej a malej potreby. Zároveň však pociťuje nutkanie používať neslušné slová súvisiace s touto oblasťou, aby tak deklarovalo svoju ťažko získanú samostatnosť.

Ak bolo dieťa konfrontované nadávkami a výsmechom pri učení sa „pýtania na toaletu“, bude používať hanlivé slová z tejto oblasti oveľa intenzívnejšie ako dieťa, ktoré cítilo od rodičov láskavé pochopenie a podporu. Dáva tak najavo utrpenie, ktoré zažívalo. Preto treba v tejto sfére postupovať veľmi citlivo a vyhnúť sa akejkoľvek forme hnevu, urážok či podceňovania.

Dajte pozor na to, aby agresivita u dieťaťa neprekročila prah tolerovateľnosti, pretože výsledkom neustráženej agresivity nie sú len fyzické útoky na ostatné deti a často aj dospelých, ale aj činy, ktoré dieťa adresuje svojmu okoliu s cieľom ublížiť.

Ak dieťaťu navyše svoj čin robí radosť, je potrebné radikálne zakročiť. Medzi nepriame formy agresivity patrí aj klamstvo alebo u detí veľmi obľúbené žalovanie na rovesníkov či súrodencov.

Všetkým formám agresie, ktoré spĺňajú kritérium psychického alebo fyzického ublíženia druhým, sprevádzaným radosťou a pocitom zadosťučinenia, treba venovať obrovskú pozornosť a následne ich rýchlo a efektívne riešiť.

Prečítajte si aj: 12 tipov pre rodičov malých klamárov

Otázka však znie, ako sa zachovať, keď počujeme nadávky z úst svojho dieťaťa?

Ak neslušné slová začujete od dieťaťa prvýkrát, nevenujte im pozornosť.

Ak sa však slová opakujú, treba škôlkarovi vysvetliť, aby tieto slová nepoužíval pred ostatnými ľuďmi, pretože sú urážajúce a ponižujúce.

Humor dospelých plný výsmechu sa odzrkadlí v používaní agresívneho či ironického humoru u dieťaťa

Dieťa vo veku tri až päť rokov sa učí narábať s humorom, ktorý je súčasťou jeho osobnosti. Ak dieťa pozerá rozprávku, páčia sa mu smiešne postavičky a naopak skutočných klaunov či šašov sa bojí. Prečo je to tak?

Edwige Antier si myslí: „Ich smiešnosť je formou slabosti. Keď sa im deti smejú, vyrovnávajú sa pritom s vlastnou slabosťou.“ To znamená, že rodičia, ktorí voči svojim deťom používajú humor plný výsmechu a irónie, dosiahnu len to, že dieťa bude uštipačný humor využívať voči nim a ostatným ako určitú formu obrany.

Povahové črty človeka sa budujú od útleho detstva

Na ich vývoji sa podieľajú rodičia, súrodenci, rovesníci v škôlke, spolužiaci v škole atď. Veľmi dôležitou etapou budovania charakterových čŕt človeka je predškolský vek. V tomto období je veľmi dôležité negatívne vlastnosti dieťaťa správne korigovať, nedovoliť, aby agresivita prekročila prípustné hranice.

Ako to dosiahnuť? Dôležité je, aby dieťa cítilo nekonečnú lásku od svojich rodičov. Jednoducho, musí vedieť, že je milované ako jedinečná bytosť.

Zároveň je úlohou rodičov naučiť ho rešpektu a tolerancii k ostatným ľuďom, podporovať jeho dobré vlastnosti a naopak pokúsiť sa okresať zárodky tých zlých.

Zároveň je svätou pravdou, že dieťa preberá vzory správania zo svojho najbližšieho okolia. Nezabúdajte na to!