Najčastejšie zápaly horných dýchacích ciest

Najčastejšie zápaly horných dýchacích ciest
23.3.2017 v kategórii Dieťa, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Predškolákov najčastejšie trápia infekcie horných dýchacích ciest. Väčšia vnímavosť na infekcie má veľa príčin. Zvýšená chorobnosť trápi nielen samotné dieťa, ale privádza do zúfalstva aj rodičov.

Imunitný systém totiž dozrieva najmä v prvých piatich rokoch života a porovnateľný s dospelými je až v období adolescencie. Dá sa teda detstvo vôbec prežiť bez začarovaného kruhu chorôb?

Čo sa skrýva za skratkou KHCD?

Katar (zápal) horných ciest dýchacích je u detí do päť rokov pomerne častá záležitosť, príčin jeho vzniku je niekoľko. Medzi vonkajšie faktory patria najmä infekcie, ktorých počet a charakter závisí predovšetkým od miery expozície, teda v akom prostredí dieťa žije, koľko má súrodencov, či navštevuje predškolské zariadenie...

Nemalú úlohu zohrávajú aj ďalšie skutočnosti, napríklad či je rodič dieťaťa fajčiar, alebo dieťa žije v nepriaznivých sociálnych podmienkach. Z vnútorných faktorov má vplyv: genetika, nezrelosť imunitného systému, alebo iné choroby, ktoré môžu spomaľovať dozrievanie imunitného systému a  tým zvyšovať vnímavosť na infekcie.   
Prečítajte si: Prečo sú škôlkari tak často chorí?

Kritický z pohľadu chorobnosti je predškolský vek

Pre súvis vyššie spomenutých faktorov je v predškolskom veku „boom“ chorobnosti detí. Deti sú v tomto období viac ako inokedy náchylnejšie na infekcie spôsobené vyvolávateľmi, ako sú napr. streptokok, hemofilus, moraxela...

„Štatisticky sú najčastejšími vyvolávateľmi infekcií horných dýchacích ciest jednoznačne vírusy. Existuje široká paleta vírusov, ktoré sú vyvolávateľmi ochorení horných ciest dýchacích, ako sú napríklad adenovírusy, rinovírusy, chrípkové vírusy..., ale aj ich sérotypy, čo znamená, že jeden typ vírusu môže mať niekoľko variantov.

Vírusové infekcie sú typické pri bezprostrednom kontakte ľudí, šíria sa napr. formou kvapôčkovej infekcie. Na miestach s vyššou koncentráciou ľudí je aj cirkulácia vírusov pomerne vysoká, a preto i šanca získať vírusovú infekciu je väčšia.

Platí to aj pre kolektívy predškolských zariadení. V minulosti, keď ľudia žili prevažne na vidieku, viac času trávili vonku na čerstvom vzduchu ako v nákupných centrách, tak aj šancu nadobudnúť vírusové ochorenie mali nízku.

Mnoho detí v predškolskom veku má na slizniciach nosohltana baktérie bez akéhokoľvek prejavu až do okamihu, kým do organizmu vnikne vírus a poškodí sliznicu. Baktéria, ktorú detský organizmus dokázal svojimi mechanizmami „strážiť“ tak, aby nerobila ťažkosti, pri poškodenej sliznici začne naberať na sile a zaútočí.

Tejto situácii, ktorá je pomerne bežnou záležitosťou, hovoríme sekundárna bakteriálna infekcia,“ približuje problematiku chorobnosti detí doc. MUDr. Čižnár z Detskej kliniky na bratislavských Kramároch.  

Protilátky, ktoré chránia sliznicu

Slizničné protilátky IgA majú za úlohu chrániť sliznicu – ak sú znížené, vplyv vírusov či baktérií má väčšiu šancu vyvolať ochorenie horných dýchacích ciest.

Osídlenie slizníc vírusmi či baktériami môže viesť ku vzniku nádchy, zväčšeniu nosnej mandle, angíne, zápalu prinosových dutín, kašľu, laryngitíde, zápalom stredného ucha, zápalu priedušnice a ich neustálemu opakovaniu. Chorobnosť dieťaťa sa tak môže točiť v začarovanom kruhu, z ktorého nie je ľahké sa vymotať. 
Prečítajte si: Nádcha– liečite svojho drobca správne?

Zväčšenie nosnej mandle

Nos je filter, očisťuje, zvlhčuje, zohrieva vdychovaný vzduch a zároveň je vstupnou bránou do dýchacieho systému. Denne prefiltruje stovky litrov vzduchu, v takom veľkom objeme je aj obsah rôznych mikroorganizmov veľmi veľký.

Preto si ľudský organizmus vytvoril obranný mechanizmus, ktorým je nosná mandľa. Sú to bunky imunitného systému nazývané aj adenoidy. Lymfatické tkanivo pri silnej ale aj zdĺhavej stimulácii mikroorganizmami reaguje expanziou, teda rastom.

Práve pre detský vek, najmä od 2. roku života, je typické jeho zväčšovanie. Nárast nosnej mandle začne postupne blokovať dýchanie nosom a vdychovaný vzduch môže bez akýchkoľvek zábran vstupovať priamo do priedušiek a pľúc, alebo blokuje komunikáciu stredného ucha, teda Eustachovu trubicu, začne sa tvoriť výpotok a dieťa dobre nepočuje.

Preto ak je nosná mandľa zväčšená, môže byť zdrojom neustálej infekcie, a to je stav vhodný na jej odstránenie. Ak sa nosná mandľa vyberá vo včasnom veku dieťaťa a spolu s ňou sa neodstráni príčina, ktorá viedla k stimulácii jej rastu, môže sa lymfatické tkanivo opakovane zväčšiť

Typická tvár dieťaťa so zväčšenou nosnou mandľou

  • dieťa má neustále potvorené ústa, dýcha ústami,
  • pri dýchaní ústami sánku predsúva dopredu,
  • môže mať až nahlúply výraz tváre – v skutočnosti si iba pomáha predsunutou sánkou pri dýchaní,
  • typickým býva nočné chrápanie – znak mechanickej prekážky (zväčšenej mandle) pri dýchaní,
  • môže robiť grimasy – pomocou nich si pomáha uvoľniť dýchacie cesty,
  • môže mať trvalý hlienový výtok z nosa,
  • dieťa môže mať pocit zaľahnutého ucha až nedoslýchavosť.

Zápal nosohltana

Pre zápal nosohltana je typická zdurená sliznica, ktorá produkuje sekréciu. Spravidla ju spôsobujú vírusy alebo baktérie. Prejavuje sa sťaženým dýchaním cez nos, dýchaním cez otvorené ústa, zmeneným (huhňavým) hlasom, výtokom z nosa, teplotou, ak hlieny zatekajú nižšie, aj kašľom, dojčené deti odmietajú prsník.



Lieči sa kvapkami do nosa, tekutinami, čerstvým ovocím a zeleninou, bohatými na vitamíny a antioxidanty, zvlhčovaním vzduchu, v prípade horúčky antipyretikami. Ak sa výterom potvrdí bakteriálna infekcia, aj antibiotikami a samozrejme aj elimináciou z kolektívu v materskej škole.

Prečítajte si: Prechladnutie u detí: Aký typ pacienta je vaše dieťa?

Angína    

Je zápal lymfatického tkaniva krčných mandlí, ale aj zápal nosohltanového oblúka. Vyvolávateľmi sú vírusy, baktérie dokonca aj plesne. 

Prejavuje sa vysokou horúčkou, výraznou bolesťou pri prehĺtaní, zvýšenou únavnosťou, zvracaním, ale aj zväčšenými podsánkovými uzlinami.

Lieči sa antibiotikami, dostatočným príjmom tekutín, stravou bohatou predovšetkým na vitamín C, kloktadlami, obkladom na krk. Vybratie krčných mandlí sa odporúča len v prípadoch, ak predstavujú enormnú mechanickú prekážku. Ak sú priveľké, u detí cca 4 až 5 rokov môžu spôsobiť tzv. spánkové apnoe (bezdyšie).

Laryngitída

Laryngitídu spôsobujú až v 90 % vírusy (adenovírusy), ktoré najskôr atakujú horné dýchacie cesty a spôsobia napr. nádchu a hlieny. Počas spánku dieťatka sa tekajúce a zápalom infikované čiastočky hlienov aspirujú do hrtanu (dieťa ich počas noci v horizontálnej polohe vdýchne), tam sa zastavia a okamžite vyvolajú zápal.

Pre laryngitídu je typické prepuknutie nepríjemného kašľa práve počas nočných hodín. Prejavuje sa v prvom rade zachrípnutým, zastretým hlasom, dieťa sa počas noci vydesené zobudí s pocitom sťaženého dýchania a so štekavým, vyčerpávajúcim kašľom.

Hlas pritom môže, ale aj nemusí mať zachrípnutý. Ochorenie obyčajne sprevádza zvýšená teplota (niektoré laryngitídy prebiehajú aj bez teplôt) a ruka v ruke s vírusovou infekciou. Lieči sa konzervatívne, to znamená pokojom na lôžku, dostatočným príjmom tekutín.

V čase akútnych prejavov laryngitídy by dieťa nemalo konzumovať tuhú stravu pre riziko vdýchnutia počas záchvatu kašľa. Z liekov je možné podať antipyretiká, zvlhčovať vzduch v miestnosti pomocou mokrej plachty, vyvetraním.

Pri ťažšom priebehu je nevyhnutná inhalácia fyziologickým roztokom s pridaním adrenalínu, ktorý podporuje odpuchnutie zapálenej sliznice.
Prečítajte si: Laryngitída postihuje malé deti

Z nosa až do priedušiek

Sinobronchiálny syndróm predstavuje infekciu horných dýchacích ciest, so zväčšeným lymfatickým tkanivom a s hlienmi zatekajúcimi do dolných ciest dýchacích, ku ktorému sa následne pridruží tzv. pískanie na prieduškách.

Ako druhotný dôsledok zápalu priedušiek vzniká bronchitída. U niektorých detí sa prejavuje aj opuchom očí, či bolesťou hlavy.

„Pri sinobronchiálnom syndróme je skutočne potrebné, aby dieťa nenavštevovalo kolektívne zariadenie, v ktorom je vysoká mikróbna záťaž. V domácom prostredí sú vyhovujúcejšie podmienky – primeraná vlhkosť, nízka prašnosť, čisté ovzdušie, teda priestor na to, aby mali poškodené sliznice možnosť regenerácie.

Len tak je možné dosiahnuť správne doliečenie,“ upozorňuje doc. Čižnár. Deťom sa podávajú mukolytiká, lieky na odpuchnutie slizníc nosa a prinosových dutín, v prípade, ak je súčasne prítomná alergia, tak aj antihistaminiká.
Prečítajte si: Najčastejšie ochorenia dýchacích ciest u detí

Ako vystúpiť zo začarovaného kruhu chorôb?

„Potrebné je v prvom rade zvládnuť akútnu fázu ochorenia a na záver dotiahnuť rekonvalescenciu do konca. Ak sa dieťa po týždni vráti do kolektívu, kde infekciu získalo, tak sa ochorenie poľahky môže opäť zopakovať.

Na získanie novej infekcie stačí aj pol dňa, ktorý dieťa strávi v nepriaznivom prostredí. Vždy nemusí ísť o kolektív, dieťa môže infekciu získať napríklad aj od staršieho súrodenca, ktorý má už imunitný systém vyzretejší a jeho organizmus si dokáže s mikróbmi poradiť, na rozdiel od mladšieho, ktorý opäť zareaguje ochorením.

Ďalšou možnosťou opakovania infekcie je nedostatočné doliečenie, ak zostane v nosohltane čiastočné osídlenie patogénnymi baktériami, spôsobí chronický zápal.

V tomto prípade nejde o akútne, ale chronické ťažkosti, ktoré sú zvyčajne miernejšie a najmä zdĺhavejšie, napríklad so zatekaním hlienov či dráždením na kašeľ. Ak rodičia skutočne nedbajú na dostatočne dlhú rekonvalescenciu a dieťa umiestnia do kolektívu skôr ako by mali, nemôžu sa čudovať, že zo začarovaného kruhu chorôb nemôžu vystúpiť.

Realita je však taká, že rodičia často žiadajú lekára, aby dieťa mohlo nastúpiť do kolektívu. Situácia však nie je vždy priaznivá a ani lekári niekedy nedokážu robiť zázraky,“ uzatvára doc. Čižnár.

Existujú situácie, kedy si pracujúci rodič nemôže dovoliť zostať s dieťaťom na OČR-ke potrebný čas, nielen na zvládnutie akútnej fázy, ale aj na doliečenie a dieťa sa borí s jednou chorobou za druhou, vtedy stojí za úvahu porozmýšľať nad klimatickou liečbou alebo denným sanatóriom so špecializáciou na choroby dýchacieho systému.

V takomto zariadení sú deti pod dozorom zdravotníckeho personálu, majú špeciálne upravený režim i prostredie, v ktorom sa pohybujú, výnimkou nie je ani aplikácia liekov, ktoré potrebujú, inhalácie či špeciálne dychové cvičenia zamerané na nácvik správneho dýchania.

Prečítajte si: Viete, čo je to speleoterapia?

Aj správne dýchať je potrebné sa naučiť 

Dýchanie nosom je prirodzené. Dieťa, môže mať zafixovaný nesprávny reflex – dýchanie ústami, ak má dlho zväčšenú nosnú mandľu, či dlhodobo zapálenú sliznicu nosa, alebo má alergickú nádchu, vtedy je preň dýchanie ústami jednoduchšie.

Ak sa odstráni príčina, vyberie sa zväčšená nosná mandľa a zbavíme dieťa infekcie, alebo odstránime príčinu alergie, a napriek tomu dýchanie ústami u dieťaťa pretrváva, vtedy je potrebné dieťa naučiť používať prirodzený nosný filter – dýchať nosom.

Veľmi účinné je zábavnou formou dieťaťu ponúknuť aktivity, ktoré prirodzene vedú k obnove správneho dýchania. Fúkanie vzduchu do balóna, fúkanie cez slamku do pohára s vodou a robiť bubliny – jednoduché a zábavné metódy, ktorými sa nádych nosom a výdych ústami trénuje.

K tomu sa pridávajú cvičenia, ktoré pomôžu spevniť svaly hrudníka, naučia dieťa správnemu držaniu tela i správnemu nádychu bránicou.

Všetky tieto cviky pomáhajú dieťaťu opäť sa naučiť využívať kapacitu pľúc, ktorú máme od prírody danú, a ktorú počas neustáleho kolobehu chorôb, keď väčšinu času trávilo doma, nebehalo, dýchalo ústami, stratilo. Preto je potrebné ho to znova naučiť.    

Ako stimulovať imunitu 

Pre deti trpiace na zápaly horných dýchacích ciest je typické, že v letných mesiacoch, kedy je na ne vyvíjaná menšia záťaž (prázdniny, príjemné počasie), sa majú lepšie ako na jeseň a počas zimných mesiacov, kedy chorobnosť (aj v závislosti od nástupu do kolektívu) prudko narastá.

Ochorenie spravidla začína vírusovým ochorením, ku ktorému sa neskôr môže pridať bakteriálna infekcia a takto sa cyklus chorôb začína. Medzi touto skupinou sa nachádzajú aj deti s alergickými ťažkosťami.

„Alergia však nie je infekcia, ale navonok sa môže prejaviť ako infekcia, dieťa môže mať nádchu alebo kašeľ. Pre deti trpiace na nejaké alergické ochorenie je typické, že ich imunitný systém dozrieva oveľa pomalšie ako u ich rovesníkov, a preto ruka v ruke ide alergia so zvýšenou chorobnosťou.

Alergia má mnoho podôb, u najmenších detí sa prejavuje skôr v podobe kožných problémov, precitlivenosti na niektoré druhy potravín, alergia dýchacích ciest sa začne prejavovať približne okolo tretieho roku veku, ale môže sa prejaviť aj skôr, to je však zriedkavejšie,“ tvrdí doc. Čižnár.

Odlíšiť alergiu niekedy nie je jednoduché, a či o ňu skutočne ide, sa zisťuje z vyšetrenia krvi u detského lekára, alebo na alergologických ambulanciách. Z krvi lekár zistí, či sa u dieťaťa tvorí dostatočný počet protilátok, aké typy protilátok sa tvoria, dokazuje sa precitlivenosť na niektoré látky, či niektoré nechýbajú, alebo naopak, či sa ich netvorí viac.

Okrem odberu krvi je potrebné, aby rodičia vedeli lekára informovať o tom, kedy sa u dieťaťa príznaky objavujú najčastejšie, aj to, kedy zvyknú ustúpiť.

Rodičia by však mali vedieť, že alergia nie je infekcia, a preto aj liečba je odlišná ako pri ostatných infekciách dýchacieho traktu, to však neznamená, že malý alergik nemôže dostať infekciu horných ciest dýchacích. 

Existujú aj vážne poruchy imunity, ako napríklad dieťatko, ktoré sa už narodí s tým, že si nevytvára protilátky, alebo dieťa, ktoré má silnú alergickú predispozíciu (obaja rodičia sú silní alergici).

Vtedy sa príznaky vyvíjajú skôr, už od prvého roku života a priebeh je intenzívnejší a komplikovanejší. Sú však možnosti ako u dieťaťa stimulovať imunitný systém, alebo navodiť (do určitej miery) toleranciu na príslušný alergén.

Lekár môže predpísať tzv. perorálne vakcíny, ktoré ovplyvnia imunitu dieťaťa, no ich aplikácia nie je vhodná pre každé dieťa. Ak je imunitný systém nevyzretý, ani vakcínami sa jeho dozrievanie nedá urýchliť.

Prečítajte si: Detská imunita
Prevencia opakovaných zápalov dýchacích ciest

Dieťa by malo mať v prvom rade správnu životosprávu, primeranú svojmu veku. To znamená, že dieťa by malo mať nielen vhodnú stravu pre daný vek, ale aj primerane dávkované aktivity – dostatok oddychu a fyzickú aktivitu spojenú s otužovaním.

Dieťa primerane počasiu obliekať, ak je počasie chladnejšie, uprednostniť viac tenších vrstiev, obliekať ho ako cibuľku a v závislosti od vyvíjanej aktivity ho podľa potreby vyzliecť, aby sa nespotilo a opäť neochorelo. 

Nezabúdať na dostatok pohybu, predovšetkým na čerstvom vzduchu, pričom počasie nehrá rozhodujúcu úlohu. Všetky aktivity, ktoré dieťa robí vonku, prispievajú k zvyšovaniu fyzickej zdatnosti a zdravých návykov.

Ak dieťa trávi viac času v interiéri, je aj viac exponované v prostredí bohatom na alergény, ako sú napríklad roztoče alebo spóry plesní. Čím je dieťa menšie, je náchylnejšie na senzibilizáciu alergénmi nachádzajúcimi sa vo vnútri.

Ak faktory prostredia, v ktorom dieťa žije, zohrávajú v patogenéze (chorobnom procese) dôležitú úlohu, tak zmena prostredia môže výrazne pomôcť.

V špecializovaných (kúpeľných) zariadeniach je vytvorené nízkoalergénne prostredie, ktoré v súčinnosti s ďalšou terapiou dieťaťu výrazne pomôže a uľaví od zdravotných problémov.