Najčastejšie ochorenia dýchacích ciest u detí

ZÁPALY HORNÝCH DÝCHACÍCH CIEST

Zápaly horných dýchacích ciest sa vyskytujú najmä v jesenných a zimných mesiacoch, no dieťa môže ochorieť v priebehu celého roka. Väčšinou ide o vírusové infekcie.

Ochorenie prebieha často akútne, prítomné sú napr. nádcha, sekrécia z nosa, zahlienenosť dieťaťa. Dieťa je nepokojné, odmieta jesť a piť. Častým príznakom je tiež kašeľ, sťažené dýchanie, subfebrilita (zvýšená telesná teplota) až febrilita (horúčka).

Medzi najčastejšie zápaly horných dýchacích ciest patria napr.:

Akútny zápal horných dýchacích ciest

Veľmi časté ochorenie, spravidla je postihnutých niekoľko úsekov dýchacích ciest súčasne. Najčastejšou príčinou je infekcia respiračnými vírusmi (vírus chrípky A,B,C,D), chlamýdie, riketsie, baktérie (hemolytický streptokok, pneumokok, stafylokok, hemofilus), kvasinky a plesne (kandidy).

Sem zaraďujeme napr. rinitídu – nádchu (postihuje sliznicu nosovej dutiny, prejavuje sa sekréciou z nosa a jeho upchatím), laryngitídu – zápal hrtana (typické sú bolesti v krku a chrapot popri kašli) či tracheitídu – zápal priedušnice (zvyčajne sprevádza chrípku alebo sa kombinuje s inými zápalmi. Prejavuje sa bolesťou za hrudnou kosťou a kašľom)

Zápal prínosových dutín  

Sinusitída – ide o zápal sliznice jednej alebo viacerých prínosových dutín, môže byť akútny alebo chronický, vzniká pri nádche a alergických chorobách dýchacích ciest. Pri akútnych sinusitídach sú prítomné bolesti hlavy, teplota a nádcha, môže hnisavý výtok z nosa, opuch mihalníc.

Chronické sinusitídy vznikajú pri anatomických anomáliách dutiny nosa, pri alergických a chronických chorobách dýchacích ciest. Prejavia sa subfebrilitami, kašľom, bolesťami hlavy, únavou, nechutenstvom, nádchou a chronickou nepriechodnosťou nosa.

Angíny či zápal mandlí

Zápaly horných dýchacích ciest sa rýchlo a často šíria do dolných dýchacích ciest. U dojčiat a batoliat sa z nosohltana infekcia môže šíriť do stredného ucha a viesť k jeho zápalu. U starších batoliat a školákov môže viesť k zápalu prínosových dutín (keď dieťa málo smrká), ktorý sa prejaví bolesťami hlavy, pretrvávajúcou subfebrilitou a nápadnou únavou dieťaťa.

Prečítajte si: Zápal stredného ucha

ZÁPALY DOLNÝCH DÝCHACÍCH CIEST

Medzi jedno z najčastejších ochorení dolných dýchacích ciest u detí v ktoromkoľvek ročnom období, predovšetkým však v jesenných, zimných a chladnejších jarných mesiacoch patrí zápal priedušiek (bronchitída).

Ak hovoríme o zápale priedušiek, máme na mysli zápal sliznice priedušiek. Podľa priebehu a dĺžky trvania ochorenia rozlišujeme akútnu a chronickú bronchitídu. V tomto článku sa budeme venovať prvej spomenutej – akútnej bronchitíde.

Akútna bronchitída (bronchitis acuta) nezvykne predstavovať samotné ochorenie, zvyčajne býva súčasťou postihnutia aj iných úsekov dýchacích ciest, predovšetkým horných (nosová sliznica, prínosové dutiny).

Príčinami akútnej bronchitídy sú v 90 – 95% vírusy (napr. rinovírusy, adenovírusy), baktérie, chlamýdie. Často vzniká ako následok neliečenia chorôb horných dýchacích ciest.

Ochorenie má náhly začiatok, serózny sekrét z nosa sa mení na hlienový až hnisavý, suchý dráždivý kašeľ sa po 3 – 4 dňoch stáva vlhkým, dieťa vykašliava hlieny. Prítomná je zvýšená telesná teplota až horúčka, ktorá je často spojená so zimnicou a triaškou. Dieťa je unavené, slabé, sťažuje sa na bolesť hlavy alebo bolesť na hrudníku za hrudnou kosťou.

Dýchanie je chrapľavé, namáhavé, prítomné môže byť dýchanie ústami až dýchavičnosť, môžu sa vyskytnúť aj vedľajšie dychové fenomény ako sú napr. piskoty pri dýchaní. V dôsledku prehĺtania väčšieho množstva hlienov trpí dieťa nechutenstvom a môže sa objaviť aj vracanie. Napriek tomu, že je dieťa unavené samotným ochorením, vyskytujú sa poruchy spánku, dieťa je nepokojné a podráždené. Príznaky pri nekomplikovanom priebehu ochorenia po niekoľkých dňoch miznú. Prognóza je dobrá, výnimočne môže akútna bronchitída prejsť do chronického štádia.

Prečítajte si: Astma bronchiale (priedušková astma)

Pri starostlivosti o dieťa počas ochorenia dýchacích ciest je dôležité:

• zabezpečiť dieťaťu tiché prostredie a kľud na lôžku,
• uložiť dieťa do zvýšenej polohy (uľahčuje dýchanie a vykašliavanie hlienov),
• v miestnosti zabezpečovať čistý a vlhký vzduch,
• sledovať dýchanie a telesnú teplotu dieťaťa,
• pravidelne čistiť nosovú dutinu a ošetrovať okolie nosa,
• dbať na zvýšenú hydratáciu, neustále dieťaťu ponúkať tekutiny (zrieďuje hlien v dýchacích cestách, čím uľahčuje jeho vykašliavanie),
• stravu dieťaťu ponúkať častejšie a v menších dávkach (kvôli nechutenstvu). Strava by mala byť kašovitá, ľahko stráviteľná, nedráždivá,
• menšie deti viesť k zakrývaniu úst pri kýchaní a kašli, manipulácii s použitými vreckovkami a hygiene rúk,
• venovať sa dieťaťu a nájsť mu vhodné zamestnanie,
• podávať lieky podľa ordinácie lekára (antipyretiká pri horúčke, antibiotiká pri komplikáciách, expektoranciá pri podpore vykašliavania a i.). Dôležitá je aj podporná liečba vitamínom C a vitamínmi skupiny B.

Prečítajte si: Chrípka a jej príznaky