Astma bronchiale (priedušková astma)

Bronchiálnu astmu spôsobuje sťah hladkého svalstva priedušiek (bronchospazmus). Ďalším prejavom je prekrvenie a opuch (edém) sliznice dýchacích ciest, tvorba väzkého hlienu, dokonca až blokáda dýchacích ciest hlienovou zátkou.

Príčiny astmy

Ľudia trpiaci astmou prejavujú zvýšenú prieduškovú reaktivitu z dôvodu vyššej citlivosti na určité stimuly. Medzi časté spúšťače záchvatov patria:

• rôzne formy alergií (môžu ju vyvolať vdychované alergény – peľ, prach, roztoče, plesne i potravinové alergény – mlieko, ryby, ovocie...),
• telesná záťaž,
• psychogénne faktory (strach, úzkosť, rôzne emócie),
• lieky (príznaky astmy môžu vyprovokovať aj betablokátory a niektoré analgetiká),
• infekcie horných dýchacích ciest.

U ľudí náchylných na alergiu je väčšia pravdepodobnosť, že dostanú astmu, najmä ak sa pridruží rodinná náchylnosť na niektoré druhy alergie napr. sennú nádchu či ekzém.

Príznaky astmy

Typickými prejavmi astmy sú:

• stridor,
• suchý, dráždivý a neproduktívny kašeľ,
• pocit tiesne a zvierania hrudníka,
• občasná tvorba hlienu (spútum),
• „krátky dych“,
• dýchavičnosť (od mierneho až po ťažký stupeň),
• cyanóza,
• tachykardia (zrýchlená činnosť srdca) a nestabilita krvného obehu,
• záchvatovitá výdychová dušnosť.

Klinický obraz astmy má tieto varianty:

• astmatický záchvat – ide o záchvat výdychovej dýchavice. Vzniká náhle, neočakávane, v ktorúkoľvek hodinu, často v noci. Chorý si sadá do mierneho predklonu s opretými rukami  (zaujíma tzv ortopnoickú polohu), je nepokojný, spotený, cyanotický, úzkostný. Pri výdychu je počuť piskoty. Chorý môže kašľať, hlien vykašliava až pred koncom záchvatu. Počas záchvatu vidno činnosť pomocného dýchacieho svalstva. Záchvat trvá pol až 1 hodinu.
• astmatický stav – ide o veľmi vážnu situáciu, ohrozuje život chorého. Je charakterizovaný dlhým trvaním a veľmi ťažkým priebehom. Dlhotrvajúca dýchavica vyčerpá chorého tak, že nie je schopný prekonať zvýšený dýchací odpor. Dýchanie je povrchné, ventilácia pľúc nízka. Dochádza k hypoxii, hromadí sa oxid uhličitý (CO₂), nastáva akútna dychová nedostatočnosť. Môže dôjsť k obehovému zlyhaniu. Chorý je dušný, vyčerpaný, nie je schopný rozprávať. Mizne nekľud a nastupuje spavosť.
• astmatický ekvivalent – namiesto alebo mimo typického záchvatu sa objaví záchvat suchého, dráždivého kašľa, môže začínať v noci,
• pokojové štádium – chorý sú medzi záchvatmi bez ťažkostí.

Príznaky sú ťažšie v noci. Môžu ich vyprovokovať viaceré faktory (fyzická námaha, psychický stres, chlad). Astmu môže komplikovať aj kontakt s hmyzom, farbami, lakmi, plastmi, kožušinou, saponátmi, múkou.

Príznaky neraz vyvolá, prípadne zhorší alergia na roztoče. V ranom i neskoršom detstve súvisí astma s precitlivenosťou na alergény zo životného prostredia i celkovou náchylnosťou na alergiu a ekzém. Ak sa prejaví až v dospelosti (neskorý nástup astmy), príčina alergie často nie je známa. U detí aj dospelých môžu byť záchvaty astmy vyvrcholením infekčného ochorenia horných dýchacích ciest.

Prečítajte si: Alergia na roztoče

Diagnostika astmy

Vo väčšine prípadov sa astma diagnostikuje na základe anamnézy. K ďalším vyšetreniam patria:

• EKG,
• RTG hrudníka,
• funkčné vyšetrenie pľúc,
• interné vyšetrenie,
• alergologické vyšetrenie – zisťujú sa protilátky proti alergénom,
• krvné vyšetrenie – môže odhaliť alergologickú príčinu (stúpa počet bielych krviniek – eozinofilov).

Liečba astmy

Liečba astmy sa delí na:

a) farmakologickú  (liečba pomocou liekov)– v liečbe sa uprednostňuje inhalačné a intravenózne podávanie liekov (majú rýchly účinok, pôsobia priamo na spazmus a jeho uvoľnenie). Podávajú sa: 

• kortikosteroidy vo forme aerosolov, 
• bronchodilatanciá a B₂-sympatomimetiká – rozširujú dýchacie cesty (najznámejší je Ventolin), podávajú sa najčastejšie pomocou inhalátorov,
• antiastmatiká,
• mukolytiká,
• dlodobo sa môžu podávať imunopreventíva.

Ak chorý na liečbu nereaguje, je potrebná umelá pľúcna ventilácia.

Plný účinok liečby sa prejaví pri jej pravidelnom užívaní v priebehu 1 – 3 mesiacov. V pokojovom štádiu je možné u ľudí trpiacich astmou prevádzať desenzibilizáciu (snaha o úpravu imunologických reakcií).

b)     nefarmakologická liečba – liečba bez liekov v sebe zahŕňa dodržiavanie zásad života astmatika. Patrí sem napr.:

• vyhýbanie sa provokujúcim príčinám (peľ v jarnom a letnom období, fajčenie, kontakt s kožušinou, likvidácia roztočov a vhodná úprava domáceho prostredia),
• liečebná rehabilitácia – dychové cvičenia,
• klimatická liečba – pobyty pri mori, v horách, speleoterapia.

Prognóza

Astma patrí medzi chronické ochorenie, ktoré astmatikov častokrát sprevádza celým životom. Prognóza u detí je dobrá - v  takmer trištvrtine prípadov dochádza v puberte k úplnému vyzdraveniu (spontánna remisia). U dospelých sú vyhliadky menej priaznivé. Dodržiavanie liečby a zdravého životného štýlu však umožňujú astmatikom viesť normálny a plnohodnotný život bez obťažujúcich príznakov.