Horúčka a febrilné kŕče u detí
Horúčka je jedným z najčastejších prejavov choroby. U rodičov však zvykne vzbudzovať strach a otázku, "čo sa za ňou skrýva". Je to obranný mechanizmus organizmu a nie vždy a hneď je potrebné ju znižovať.
Horúčka
Zvýšená telesná teplota u detí nie je chorobou ale varovným signálom, že sa v organizme malého človiečika niečo deje. S horúčkou sa počas detstva svojho dieťaťa určite stretnete niekoľkokrát, preto je dobré mať základné informácie o jej zvládnutí.
Čo robiť keď má dieťa horúčku?
Normálna telesná teplota sa pohybuje vrozmedzí 36-37°C. Teplota 37 – 38°C sa označuje ako zvýšená telesná teplota (odborne subfebrilita). Ako horúčka sa hodnotí teplota nad 38,5°C.
Zvýšenie telesnej teploty je reakciou organizmu, ktorá smeruje k zvýšeniu jeho obranyschopnosti.
Príčiny zvýšenia telesnej teploty
Najčastejšou príčinou zvýšenej teploty je infekcia (vírusová, bakteriálna, parazitárna ai.). Zvýšená telesná teplota či horúčka môže byť zároveň prvým príznakom mnohých iných menej častých, ale vážnych ochorení (napr. ochorenia štítnej žľazy, poruchy centrálnej nervovej sústavy, psychické problémy a i.).
U novorodencov alebo pri celkovom vyčerpaní organizmu môže horúčka ako príznak zápalu chýbať.
Dôležité je tiež si zapamätať, že telesná teplota sa môže zvýšiť aj bez chorobného podkladu. K zvýšeniu telesnej teploty môže dôjsť pri zvýšenej telesnej námahe či pri trávení potravy. V takomto prípade môže dôjsť k zvýšeniu teploty až o 1°C. Veľmi častou príčinou zvýšenia telesnej teploty je nedostatok tekutín (dehydratácia) a prehriatie detského organizmu (pobyt vonku na slnku, neprimerané oblečenie, prehriata izba).
Príznaky horúčky
Závisia od hodnoty telesnej teploty. Okrem zvýšenia telesnej teploty je prítomná:
- únava, malátnosť, nechutenstvo,
- u malých detí plačlivosť,
- bolesť hlavy,
- bledé chladné končatiny (dôsledok nedostatočného prekrvenia koncových častí tela),
- triaška.
Meranie telesnej teploty
Telesná teplota sa dá merať:
- pod pazuchou – u detí starších ako 2 roky. Dĺžka merania je 5 minút, u nekľudných detí 10 minút,
- v konečníku (nutné odčítať 0,7°C – t.zn. ak má dieťa teplotu nameranú v konečníku 39°C, treba odrátať 39 – 0,7 = výsledná teplota 38,3°C) – meranie v konečníku sa používa u najmenších detí. Teplota v konečníku sa nesmie merať u detí s ochorením konečníka alebo čreva.
- v ústach – meranie v ústach sa odporúča pri deťoch starších ako 4-5 rokov kvôli ich lepšej spolupráci pri meraní. Teplotu v ústach merajte aspoň pol hodinu po jedle či pití, dieťa by malo byť v kľude, pokojne dýchať a nehrýzť teplomer.
- meranie teploty na čele, v ušku – považuje sa za nepresné vzhľadom k rôznym faktorom, ktoré môžu meranie ovplyvniť.
Čo robiť pri horúčke
Ak má dieťa telesnú teplotu do 38,5°C, je potrebné:
- vyvetrať miestnosť,
- zabezpečiť dostatočný príjem tekutín (vlažný čaj, neperlivá voda, riedené ovocné džúsy),
- znížiť telesnú aktivitu dieťaťa,
- dbať na primerané oblečenie, aby nedochádzalo k prehrievaniu dieťaťa (ľahké pyžamko, ľahká prikrývka),
- pravidelné sledovanie telesnej teploty v pol až hodinových intervaloch
- do teploty 38,5°C sa antipyretiká (lieky na zníženie telesnej teploty) nepodávajú!
Pri teplote nad 38,5°C sa dieťaťu podávajú antipyretiká (lieky na zníženie telesnej teploty) na báze paralenu alebo ibuprofenu. Pri ich podávaní je potrebné dodržiavať odporúčané množstvo a frekvenciu podávania. Antipyretiká možno podávať vo forme sirupu, tabliet alebo čípkov.
Deťom do 15 rokov sa nesmie podávať kyselina acetylsalicylová (anopyrin, acylpyrin) z dôvodu možného vyvolania Reyovho syndrómu, ktorý je sprevádzaný zlyhaním pečene.
Ak teplota do 30 minút po podaní antipyretík neklesá, môžeme na zníženie teploty použiť fyzikálne metódy. Teplotu zrážame, pokiaľ neklesne na 38,5°C. Pri používaní fyzikálnych metód je potrebné dbať na to, aby nedošlo k prudkému ochladeniu organizmu, čo môže mať za následok zhoršenie prekrvenia a zníženie odvodu tepla a nesúlad medzi nastavenou teplotou v mozgu a teplotou tela, čo vedie k triaške a tým k zvýšeniu tvorby tepla.
Zrážať teplotu môžeme 3 spôsobmi:
- zábalmi
- sprchovaním
- potieraním špongiou
Zábaly
Táto fyzikálna metóda je vhodná u detí, ktoré nevedia sedieť. Plienku, plachtu alebo uterák namočíme do vlažnej vody s teplotou 22°C a vyžmýkame. Obtočíme okolo hrudníka, brucha a slabín dieťaťa a prikryjeme ho ľahkou prikrývkou. Necháme približne 10 minút, postup v prípade potreby opakujeme.
Po každom zábale (teda v intervaloch 10-15 minút) je potrebné premerať telesnú teplotu. Na nohy, ruky ani hlavu zábaly nedávame. Zábaly na znižovanie horúčky nepoužívame, ak má dieťa triašku, pocit chladu alebo ak je narušený koncový krvný obeh.
Sprchovanie
Sprchovanie majú niektoré deti radšej, lebo im pripomína kúpanie. Dieťa je potrebné sprchovať vodou o 2°C chladnejšou ako je teplota tela.
Potieranie špongiou
Metóda potierania špongiou je založená na princípe odparovania vody z povrchu tela dieťaťa, čím dochádza k ochladzovaniu. V súčasnosti sa jedná o najviac odporúčanú fyzikálnu metódu ochladzovania. Je vhodnejšia pre deti, ktoré už vedia sedieť.
Odporúča sa používať u detí s alergiou na antipyretiká, s ochoreniami pečene, pri slnečnom úpale. Naopak, metóda potierania vlažnou vodou nie je vhodná pri niektorých kožných a vyrážkových chorobách. Dieťa posaďte do vane alebo na osušku či uterák. Špongiou namočenou vo vlažnej vode (29°C – 32°C) potierajte telo dieťaťa.
Potieraním sa na tele dieťatka vytvára jemná vrstva tekutiny odoberajúca prebytočné teplo. Potieraním dochádza nielen k odparovaniu a tým k ochladzovaniu ale aj k zlepšeniu prekrvenia povrchu kože (trením sa rozširujú povrchové cievy), čo má za následok odvádzanie tepla do okolia. Najvyšší účinok má táto metóda prvých 30 minút.
Febrilné kŕče
Febrilné kŕče sú komplikáciou horúčky a vyskytujú sa asi u 3-4% inak zdravých detí. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, s maximom výskytu medzi 1.-3.rokom života. Najčastejšie sa vyskytujú hneď v prvý deň horúčky vo večerných hodinách (medzi 17.-20.hod.). Febrilné kŕče sa môžu prejaviť ako jednoduché alebo komplikované febrilné kŕče sprevádzané poruchou vedomia. Príznaky závisia od druhu kŕčov.
Jednoduché (simplexné) febrilné kŕče:
- striedavé napínanie a uvoľnenie svalov, svalové zášklby,
- možná krátka porucha vedomia a porucha dýchania,
- môže byť prítomná krátka strata vedomia,
- trvajú niekoľko sekúnd až minút (max.15 minút),
- po záchvate sa stav vedomia rýchlo upravuje, dieťa môže byť ospalé, je bez neurologických príznakov,
- na EEG vyšetrení nie sú prítomné žiadne zmeny.
Komplikované febrilné kŕče:
- môžu sa prejaviť len lokálne (zášklby len jednej časti tela),
- trvajú viac ako 15 minút,
- po odznení záchvatu je prítomná porucha vedomia rôzneho stupňa, zmeny svalového napätia, prítomná môže byť znížená pohyblivosť i citlivosť končatín,
- zmeny na EEG vyšetrení,
- takmer v 30% sa opakujú a môže sa z nich vyvinúť epilepsia (asi u 1-4%).
Prvá pomoc
- privolať lekára,
- uložiť dieťa na bezpečnú podložku (napr. na zem) do stabilizovanej polohy na boku
- kontrola dýchania, udržiavanie voľných dýchacích ciest,
- kontrola farby kože (pri modraní dieťaťa – pri febrilných kŕčoch veľmi zriedkavá situácia -umelé dýchanie ),
- podať antipyretiká vo forme čípku, vyvetrať miestnosť, ochladzovať dieťa zábalmi.
Počas kŕčov nikdy nebráňte kŕčom ani ich netlmte, nepodávajte nič ústami (ani lieky na zníženie horúčky), nedávajte dieťa do studenej vody ani ho nesprchujte studenou vodou!!!
Liečba febrilných kŕčov
Liečba spočíva v podaní Diazepamu podľa ordinácie lekára. Pri prvom výskyte febrilných kŕčov je potrebná hospitalizácia dieťaťa.
Prevencia febrilných kŕčov
Najlepšou a najúčinnejšou prevenciou je nedopustiť, aby teplota vystúpila nad 39°C. Deťom, u ktorých sa už febrilné kŕče opakovane vyskytli sa podáva Diazepam preventívne už pri teplote 38°C.