Prečo sú škôlkari tak často chorí?
Predškolákov najčastejšie trápia infekcie horných ciest dýchacích. Väčšia vnímavosť na infekcie má veľa príčin. Zvýšená chorobnosť trápi nielen samotné dieťa, ale privádza do zúfalstva aj jeho rodičov. Imunitný systém dieťaťa dozrieva najmä v prvých 5 rokoch života a porovnateľný s dospelými je až v adolescencii.
Príčiny zápalov horných dýchacích ciest u detí
Zapálené horné dýchacie cesty sú u detí do päť rokov častou záležitosťou, príčin je niekoľko. Vznik infekcie horných dýchacích ciest závisí od vonkajších faktorov, ako sú: miera expozície, teda v akom prostredí dieťa žije, koľko má súrodencov, či navštevuje predškolské zariadenie...
Nemalú úlohu zohrávajú aj ďalšie skutočnosti, napríklad, či je rodič dieťaťa fajčiar alebo dieťa žije v nepriaznivých sociálnych podmienkach...
Z vnútorných faktorov vplýva genetika, nezrelosť imunitného systému alebo iné choroby, ktoré môžu spomaľovať dozrievanie imunitného systému a tým zvyšovať vnímavosť na infekcie.
CHORÉ dieťa do škôlky NEPATRÍ!
V kolektíve sa ochorie "ľahšie"
Pre súvis vyššie spomenutých faktorov je v predškolskom veku „boom“ chorobnosti detí. Deti sú v tomto období viac ako inokedy náchylné na infekcie spôsobené vyvolávateľmi, ako sú napr. streptokok, hemofilus, moraxela...
Štatisticky sú najčastejšími vyvolávateľmi infekcií horných dýchacích ciest jednoznačne vírusy. Existuje široká paleta vírusov, ktoré sú vyvolávateľmi ochorení horných ciest dýchacích, ako sú napríklad adenovírusy, rinovírusy, chrípkové vírusy...
Ale aj ich sérotypy, čo znamená, že jeden typ vírusu môže mať niekoľko variantov. Vírusové infekcie sú typické pri bezprostrednom kontakte ľudí, šíria sa napr. formou kvapôčkovej infekcie.
Na miestach s vyššou koncentráciou ľudí je aj cirkulácia vírusov pomerne vysoká, a preto aj šanca získať vírusovú infekciu je väčšia. Platí to aj pre kolektívy predškolských zariadení.
Slizničné protilátky IgA majú za úlohu chrániť sliznicu. Ak sú znížené, vplyv vírusov či baktérií má väčšiu šancu vyvolať ochorenie horných ciest dýchacích.
Osídlenie slizníc vírusmi či baktériami môže viesť k vzniku nádchy, zväčšeniu nosnej mandle, angíne, zápalu prinosových dutín, kašľu, laryngitíde, zápalom stredného ucha, zápalu priedušnice, a ich neustálemu opakovaniu.
Znižovanie HORÚČKY: čo je správne, a čo NIE?
Rodičia často nadobúdajú pocit, že chorobnosť dieťaťa sa točí v začarovanom kruhu, z ktorého sa nemožno vymotať.
Škôlkara treba dôkladne preliečiť
Potrebné je v prvom rade zvládnuť akútnu fázu ochorenia a na záver do konca dotiahnuť rekonvalescenciu. Ak sa dôkladne nepreliečené dieťa po týždni vráti do kolektívu, kde infekciu získalo, tak sa ochorenie poľahky môže opäť zopakovať.
Opakované infekcie často prechádzajú do chronického štádia. Vtedy sú ťažkosti zvyčajne miernejšie a najmä zdĺhavejšie, napríklad so zatekaním hlienov či dráždením na kašeľ.
Ako predchádzať ochoreniu?
Dieťa by malo mať v prvom rade správnu životosprávu, primeranú svojmu veku. To znamená, malo by konzumovať stravu vhodnú pre daný vek a mať primerane dávkované aktivity – dostatok oddychu a fyzickú aktivitu spojenú s otužovaním, teda dieťa primerane počasiu obliekať.
Ak je počasie chladnejšie, uprednostniť viac tenších vrstiev, obliekať ho ako cibuľku a v závislosti od aktivity dieťaťa ho podľa potreby vyzliecť, aby sa nespotilo a opäť neochorelo.
Nezabúdať na dostatok pohybu, predovšetkým na čerstvom vzduchu, pričom počasie nehrá rozhodujúcu úlohu. Všetky aktivity, ktoré dieťa robí vonku, prispievajú k zvyšovaniu fyzickej zdatnosti a zdravých návykov.
Ak dieťa trávi viac času v interiéri, je aj viac exponované v prostredí bohatom na alergény, ako sú napríklad roztoče alebo spóry plesní. Čím je dieťa menšie, tým náchylnejšie je na senzibilizáciu alergénmi nachádzajúcimi sa vo vnútri.
