Pochvalou k sebavedomiu detí?
Koľko a ako chváliť naše deti?
Súčasným trendom je vychovávať priebojné, sebavedomé deti, ktoré sa vo svete budú vedieť uplatniť. Niektorí rodičia podporovaní heslom „chváliť, chváliť, chváliť“ prehliadajú chyby svojich detí, len aby im nespôsobili traumu.
Prečítajte si tiež: Pozor na priveľa chvály!
Malé stvorenia očakávajú, že sa budú všetkým páčiť a všetko čo urobia, bude prijaté, a hlavne odmenené pozitívne. Ak to tak nie je, sú frustrované. Na to, aby z našich drobčekov vyrástli ľudia so zdravým sebavedomím, im nemusíme masírovať ego za každú cenu pochvalou.
Pochvala je zradná potrava. Chutí síce dobre, ale človek sa jej rýchlo preje.
(Thomas Mann)
Naomi Aldort (autorka knihy Raising Our Children, Raising Ourselves) v jednom zo svojich článkov píše:
Myslela som si, že uznanie a chválenie deti za ich úspechy je vyjadrením lásky a pomáha budovať im sebavedomie. Neskôr som si uvedomila, že tieto zásahy, hoci s dobrým úmyslom, majú za následok pravý opak: pestujú u detí závislosť na vonkajšom hodnotení a podkopávajú ich sebadôveru.
Deti, ktoré sú podrobované prejavom uznania a pochvalám, sa naučia robiť veci nie vo vlastnom záujme, ale preto, aby potešili svoje okolie. Snaha urobiť radosť druhým sa stane ich primárnou motiváciou a nahradí impulzy prameniace z vlastného JA.
Objavuje sa u nich strach z toho, že nás nepotešia. Nie je jednoduché prestať chŕliť pochvaly. Je to dané podmienkami, v ktorých sme vyrastali a tým, ako je „posvätná krava“ menom pochvala všade presadzovaná.
Neprehliadnite: Pochvalou k sebavedomiu detí?
Je jednoduché uveriť tomu, že dieťa, ktoré je chválené za všetko, sa zdá byť šťastné, úspešné a sebavedomé. V skutočnosti je poháňané k úspechu nie z vlastnej zvedavosti či potešenia, ale túžbou vyhovieť nám a splniť naše očakávania. Bojí sa neúspechu, toho že sklame svoje okolie a očakávanie byť úspešný mu strojí nad hlavou ako mrak. Šťastie, ktoré vidíme nie je skutočné. Je to skôr úľava, že sa dieťaťu podarilo znovu potešiť rodičov a získať ich uznanie.
Nechajme deti, aby poznávali svet po svojom. Poďme im z cesty. Nestojme im za chrbtom a nevstupujme do ich činností. Dáva nám to príležitosť byť pozorovateľmi. Nepoznám žiadnu zaujímavejšiu, úžasnejšiu a viac fascinujúcu zábavu v živote, ako sledovať deti, ako sa slobodne rozvíjajú.
Nehodnotiaca pochvala
Stáva sa, že z detí, ktoré si ich rodičia postavili na piedestál, sa stávajú osoby, ktoré nedokážu odhadnúť svoje schopnosti. Nechápu, ako je možné, že rodičom stačilo na prejavy uznania málo a okolie ich za podobné prejavy nechváli. Boli zvyknutí na to, že ich ľudia obdivujú aj pri malej snahe niečo urobiť. Na druhej strane sú deti, ktoré, nech by urobili čokoľvek, uznania od svojich najbližších sa nedočkajú.
K tejto téme tiež: Aby sa pochvala neminula účinku
Kde nájsť správnu mieru pochvaly, povzbudenia a uznania pri výchove?
Ak vám dieťa nakreslí kostrbaté, ale pritom rozkošné slniečko a vám sa páči, povedzte mu to. Skúste namiesto: „je krásne, ty si šikovná“ popísať, čo sa vám na ňom páči: „páči sa mi, že má dve očká a dlhé lúče.“ Dieťa sa poteší, že ste si všimli jeho snahu nakresliť pekné slniečko.
Namiesto hodnotenia krásne - škaredé, popíšte, čo sa vám na kresbe páči. Deti sa potešia vašej pozornosti a budú na seba hrdé, že ste si všimli ich dielko do detailov. Sú rodičia, ktorí v snahe vykresať zo svojej ratolesti dokonalé stvorenie, upozornia na fakt, že slniečko nie je pravidelného tvaru a nútia dieťa do ďalšieho, lepšieho výkonu. Toto však nie je motivácia. Práve naopak. Dieťa, ktoré bolo spokojné s kresbou je nešťastné a ďalšie slniečka už nebudú také veselé (ak vôbec nejaké ešte budú).
A ešte niečo k výchove: Ako správne vychovávať deti?
Vymeňte zaužívané slovíčka pochvaly za popis toho, čo vidíte a čo vás potešilo. Vidím, že si pekne uložila svoje topánočky, budem mať menej práce s upratovaním. Počula som ťa spievať pesničku, to ste sa učili v škôlke? Naučíš ma ju?
Je prirodzené, že deti chcú robiť rodičom radosť. Prílišná pochvala však zaväzuje. Ak sa vášmu drobcovi podarí trafiť lyžičkou do pusy, prejavte radosť a povedzte, že je to tak správne. Ale vyhnite sa však prehnanému obdivu. To, že sa ku stolu nahrnú ďalší členovia rodiny, aby si tento úžasný pokrok pozreli, v dieťati vyvolá obavu, že sa mu to nepodarí a rozplače sa ak jedlo skončí na stole.
Pozrime sa na to jednotlivo:
Ako vychovávať dievča
Ako vychovávať chlapca
Ako chváliť a hodnotiť dieťa
Skúsme ako rodičia byť viac pozorovateľmi ako hodnotiteľmi svojich detí. Nech deti nie sú závislé od toho, či ich za nejakú činnosť pochválime alebo naopak. Na to, aby z nich vyrástli zdravé a sebavedomé bytosti, potrebujú mať svoj vlastný úsudok, vlastnú motiváciu a chuť robiť veci lepšie a nie byť závislí od hodnotenia okolia.
