Motivácia pochvalou: ako na to?
Pochvala má ústredné miesto vo výchove, ale prílišné chválenie môže viesť k problémom.
Dieťa získava sebavedomie v zdravom a podnetnom prostredí. Veľký podiel na tom, ako sa vníma a hodnotí, majú rodičia.
Správna miera pozornosti
Kritizujete a napomínate svoje dieťa za každý, aj ten najmenší priestupok? Používate slová ako "neposlušný, zlý, nevychovaný,..." a podobne? Dieťa sa s vašim "hodnotením" stotožní a bude sa podľa neho aj správať.
Alebo patríte k rodičom, ktorí naopak, na svoje dieťa nedajú dopustiť a tlieskajú mu za každú dobrú známku, umytý riad, aj za pekné tričko ho pochvália? Nič netreba preháňať. Dieťa, ktoré je zvyknuté na ovácie za to, čo sa vo všeobecnosti považuje za normálne, môže naraziť na nepochopenie. V škole, na dvore, v tábore, či v krúžkoch.
Pochvala má síce dôležité miesto vo výchove, ale keď je je príliš, môže viesť k problémom.
Ako, kedy a za čo dieťa pochváliť?
Keď sa vášmu drobcovi niečo dôležité podarí, treba ho pochváliť, ale používať pochvalu na všetko, čo urobí, stráca pre dieťa význam.
Ako teda správne chváliť?
- Chváľte svoje dieťa, keď vás vážne nadchne to, čo urobilo, alebo keď to na vás naozaj zapôsobí.
- Buďte konkrétny. Opíšte, čo vidíte, a nepridávajte posudok o tom, aké je to dobré: „Postavil si naozaj vysokú vežu!“
- Skúste niekedy nič nepovedať. Občas je vaša tichá, ale sústredená pozornosť a úsmev to, čo dieťa potrebuje.
- Chváľte snahu, nie inteligenciu.
- Aj poďakovanie je forma chvály: „Vďaka, že pekne sedíš v sedačke, aby som ťa mohla pripútať.“