Žena doma: Počítam do troch...
Drahé moje deti. Niekedy ma dokážete vytočiť do vývrtky tak, že sa zabudnem nadýchnuť a ide ma roztrhnúť do zlosti. Veru. Mamy zvládajú situácie s prehľadom len dovtedy, kým nepretečie povestný pohár trpezlivosti a potom...
Počítaj do troch...
Odporučila mi skúsená mama štyroch detí. Že vraj zaberá. Raz, dva, tri a potom...
Veď to, čo potom? Skúšala som tento trik na staršiu dcéru a tá mi otázku položila skôr, ako som si stihla nachystať poker face. „A čo potom? Čo bude po troch, mami?"
Čo ja viem, čo urobím? Na toto návod nemám, lebo kamoške stačí rátať do troch a potom decká poslúchajú... Potom vytiahnem varechu, zakážem ti televízor, nepôjdeš ku kamarátke, na zmrzlinu, na kupko.
Napadli mi rôzne vyhrážky, ktorými ju postraším a bude nútená prestať. No ako poznám svoje tvrdohlavé dieťa, oželie zmrzku aj telku, vypečie so mnou a budem stratená. Zo zvedavosti „čo bude potom“ si počká, kým poviem „tri“.
Žena doma: Je to len obdobie
Tá ročná na mňa gúľa očiskami a smeje sa mi do očí (pritom trhá toaletný papier na miliónty kúsok). Ohromne smiešne asi vyzerám zdesená zo stavu v obývačke. Tej by som mohla rátať do tisíc a vyškierala by sa na mňa piatimi zubami šťastná, čo mama stvára.
Musím si dobre premyslieť, čo potom...
Lebo moje deti sú - dovoľte mi použiť radšej archaizmus - huncúti. Nezastavia ich zákazy, príkazy, vyhrážky.
No ako tak uvažujem, to rátanie do troch má predsa len svoj význam. Hlavne pre mamu. Ak rátanie spojíte s dýchaním. Raz – výdych, nádych, dva – výdych, nádych, výdych, nádych a tri - nádych, výdych, nádych, výdych, nádych, výdych. Šľak vás netrafí!
Prečítajte si aj: Humor vo výchove
No a decká? Tie dostanú čas (do)skončiť svoje bláznovstvá, truc, plač, hru na mŕtveho chrobáka. Počítaním im dáme priestor a možnosť ešte chvíľu pozlostiť. A potom?
Potom nič. Začnú odznova. Veď to poznáte!
