Žena doma: Všetko ide do mlieka
Z dojčenia netreba robiť žiadnu vedu
Aj keď vtedy som si myslela, že tá mrzutá (fakt bola) sestra, ktorá strká moju mini bradavku do úst môjmu mini bábätku, mi nechce dobre (bolelo to príšerne). Chcela. Poradila rozpustené maslo na boľavé trhlinky a keď decko pýta, dajte mu.
Prečítajte si: Problémy s dojčením: prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?
Dojčila som skoro dva roky. Dlhý zoznam potravín, ktoré „sa nemôžu“ som tiež len zľahka preletela pohľadom, lebo „jedzte všecko. Zo suchého rožka bude zápcha. Čo vy, mladé, z toho robíte vedu.“ Tak som dojčenie nedramatizovala a všecko išlo ako po masle.
Krátka argumentácia, že pivo je vo všeobecnosti zdravšie ako presladená hnedá voda v plaste, si vyslúžila len ich pochybovačné hmmm. Podobné reakcie som si užila s kávou, ale aj kapustnicou a šalátom na Vianoce. Veď dojčíš, to môžeš?
Ale pohár červeného v rámci rodičovskej pohody, keď deti zaspia, neublíži. Podobne je to aj s cvičením a jedením. Odskúšať, a ak sa nič s bejby nedeje, pokojne behajte a jedzte fazuľky.
Prečítajte si: Káva, tehotenstvo a dojčenie
Je tu však niečo, čomu verím. Múdrosť od mojej mamky, tá to mala od svojej: v mlieku je všetko, čo cítiš. Odskúšané, ženy. Ja nervózna, dieťa ešte viac, ja šťastná, dieťa dvojnásobne.
Takže, základ dojčenia je zostať v pohode, nedramatizovať laktačné krízy, venovať sa skôr tým osobným. Lebo dieťa prosperuje, ale hormóny sa bláznia. Vieme o tom svoje.
Prečítajte si: Mýty o dojčení