Mýty o dojčení: Tomuto (NE)verte!
Napriek tomu, že sa v posledných rokoch veľa hovorí o dojčení, o tom, čo dojčeniu napomáha, čo je, naopak, „dojčenie likvidujúce“, medzi mamami (či starými mamami) stále koluje mnoho nepravdivých informácií, ktoré sú niekedy príčinou toho, že si ženy neveria, spochybňujú samy seba (alebo sú spochybňované okolím) a dojčenie predčasne ukončujú.
La Leche League International (ext. zdroj) na svojich stránkach uvádza veľa informácií a medzi nimi nájdeme aj prehľad najčastejších mýtov o dojčení.
Ku všetkým z nich nájdete argumenty (najmä americkej pediatrickej spoločnosti, ale aj iných štúdií), ktoré dané tvrdenia vyvracajú.
Vyhnite sa problémom s dojčením: TAKTO vyzerá správne prisatie bábätka
Najčastejšie mýty v otázke dojčenia
Mýtus 1.: Časté dojčenie vedie k nízkej tvorbe mlieka a slabému vypudzovaciemu reflexu.
Fakt: Množstvo mlieka, ktoré naše telo vytvorí, sa „optimalizuje“ vtedy, pokiaľ sa dieťa môže dojčiť na požiadanie – bez akéhokoľvek obmedzovania. Vypudzovací reflex je najsilnejší pri dobrej tvorbe mlieka, ku ktorej obvykle dochádza práve pri kŕmení dieťaťa. Teda pri každom dojčení dieťa stimuluje tvorbu mlieka a podporuje dobrý vypudzovací reflex. Nie je pravdou, že stačí, ak žena dojčí 4 – 6x za deň.
Mýtus 2.: Všetko mlieko, ktoré dieťa potrebuje, vypije v prvých piatich až desiatich minútach dojčenia.
Fakt: Aj keď mnohým starším deťom môže na dojčenie stačiť takýto čas, tento údaj by sme nemali zovšeobecňovať na všetky deti. Novorodenci, ktorí sa učia sať mliečko a nie vždy je ich prisatie dobré a pitie efektívne, často potrebujú oveľa dlhší čas. Preto nie je vhodné obmedzovať dieťa v tom, ako dlho bude pri jednom dojčení piť z prsníka (musíme ale vedieť, že naozaj pije a nielen „visí“ na prsníku).
Mýtus 3.: Dojčiaca matka by mala obmedzovať dojčenia tak, aby jej prsia mali čas sa naplniť.
Fakt: Telo dojčiacej matky produkuje mlieko stále a reaguje na „dopyt“. Čím prázdnejší je prsník, tým rýchlejšie telo produkuje mlieko, aby ho znova naplnilo. Naopak – čím je prsník plnší, tým viac sa produkcia mlieka spomaľuje.
Pokiaľ matka čaká, že sa jej prsia naplnia predtým, než pôjde znova dojčiť, jej telo to môže vnímať ako signál, že mlieka už bolo dosť a jeho produkciu spomalí. To, že nie sú prsia objemne preplnené, neznamená, že v nich nie je dostatok mlieka na to, aby sa dieťa zasýtilo!
Problémy s dojčením: prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?
Mýtus 4.: Je jedno, či je dieťa dojčené, alebo kŕmené umelou výživou, vždy je dôležitý objem vypitého mlieka, ktorý určuje to, ako dlho má dieťa vydržať medzi kŕmením.
Fakt: Žalúdok sa u dojčených detí vyprázdňuje rýchlejšie než u detí na umelom mlieku, pomer je približne 1,5 hodiny ku 4 hodinám. Materské mlieko je veľmi ľahko stráviteľné, je v ňom menšie množstvo bielkovín (a majú inú skladbu) než v kravskom mlieku (z ktorého sú umelé mlieka vyrábané).
Kým novorodenec na umelej výžive je kŕmený 6x za deň, tak výlučne dojčený novorodenec sa dojčí 8 – 12x za 24 hodín.
Mýtus 5.: Nikdy nebuďte spiace dieťa. Ak bude hladné, zobudí sa samo.
Fakt: Niektoré deti, najmä v novorodeneckom období (prvých 6 – 8 týždňov), sa nemusia hlásiť na jedlo dostatočne často. A niekedy je potrebné ich budiť. To, že sa deti samy nehlásia o jedlo dostatočne často, môže byť spôsobené napr. liekmi, ktoré boli podané pri pôrode matke, liekmi, ktoré matka aktuálne užíva, alebo novorodeneckou žltačkou.
U takýchto detí treba sledovať počet pomočených plienok (od 7. dňa života 6 pocikaných plienok za 24 hodín) a vzhľad stolice (prechod od smolky na žltú stolicu do 4. dňa po narodení, potom stolica žltá – žltohnedá, podobná praženici).
Mýtus 6.: Metabolizmus dieťaťa je po narodení zmätený, a vyžaduje si zavedenie pevného denného režimu (aby dobre fungovalo).
Fakt: Správanie dieťaťa a jeho fungovanie nie je zmätené, ale odráža jeho jedinečné potreby – kŕmenia, spánku a bdenia. V priebehu prvých dní a týždňov sa dieťa prirodzene prispôsobuje rytmu života v novom prostredí a nevyžaduje žiadny tvrdý tréning. Nie je potrebné, ani vhodné snažiť sa dieťaťu nastavovať režim, skôr treba sledovať signály, ktoré vysiela, a reagovať na ne.
