Problémy s dojčením: prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?
Problémy s dojčením môžu skomplikovať inak krásne a pohodové chvíle s bábätkom. Svoje o tom vie aj mamička, ktorá sa podelila o svoju skúsenosť.
Som šťastnou mamičkou dvoch krásnych detí – dvojročného chlapčeka a štvormesačnej dcérky. Syna som dojčila do jeho trinástich mesiacov, potom sa sám odstavil a dcérka je zatiaľ tiež výlučne dojčená.
DOJČENIE: Najčastejšie problémy mamičiek
Prvorodička: dojčenie = pohoda
Keď som čakala naše prvé dieťatko, akosi som sa nezaoberala tým, či budem môcť dojčiť, či budem mať dosť mlieka a či to všetko zvládnem. Považovala som dojčenie za úplne prirodzenú vec, a tak som k tomu aj pristupovala. Po narodení nášho synčeka sa dojčenie pekne rozbehlo a náš synček papal a papal.
Krásne nám rástol, a tak som ani neuvažovala o tom, že by mu moje mlieko nestačilo. Aj keď sa mi už netvorilo toľko mlieka ako na začiatku, nerobila som si zbytočne starosti, či ho mám dosť alebo nie. A tiež, prirodzene, som brala synčekove rozdielne nároky na mlieko – bolo obdobie, keď mu stačilo papať menej často, inokedy som ho mala na prsiach „nalepeného“ aj každú hodinu. Všetko som to považovala za normálne.
Stačí materské mliečko či nestačí?
Viem však, že takéto situácie často vedú k pochybnostiam mamičiek, či ich drobčekom to mliečko stačí, ak papajú veľmi často, alebo ak sa im už netvorí toľko mlieka ako na začiatku a mnohé to vedie k zbytočnému prikrmovaniu.
Bábätko pije len materské mliečko, je to v poriadku?
Ja som sa snažila všetko brať tak, ako to prišlo. Kým synček pekne rástol a priberal, dojčila som ho. Nebrala som ohľad na rady okolia, že už by predsa len mal papať aj niečo iné, veď mu moje mlieko nemôže stačiť, keď je taký veľký. Otázky typu: „A ty ho len dojčíš? Veď mu už daj aj niečo poriadne...“, som púšťala jedným uchom dnu a druhým von. Synček bol výlučne dojčený do 6. mesiaca a potom s príkrmami do trinásteho mesiaca.
Začiatky dojčenia boli síce aj ťažšie – často som mala bolestivo upchaté mliekovody, prvé týždne ma trápili rozpraskané až krvácajúce bradavky a dojčenie nebolo vtedy príliš príjemnou záležitosťou. Postupne sa však všetko utriaslo a ja som šťastná, že som mohla svoje dieťa dojčiť. Tie chvíľky mám stále v pamäti, aj keď už synček dávno nie je moje malé bábätko.
Dojčenie: zbytočné obavy a pochybnosti?
Momentálne dojčím našu štvormesačnú slečnu a tá tiež krásne priberá a rastie.
Keď sa stretávam s niektorými mamičkami, mrzí ma, ako ľahko si dojčenie nechajú pokaziť často zbytočnými obavami. Ak ich dieťatko častejšie plače a pýta si papať, vnímajú to ako nedostatok mlieka a pre istotu začnú svoje bábätko dokrmovať, a dojčeniu je onedlho koniec. Alebo, ak sa bábätko v noci často budí, taktiež to pripíšu nedostatku alebo nízkej kvalite svojho mlieka a dieťatko prikŕmia.
Ďalším problémom býva aj to, ak bábätko trpí kolikami, čo býva často veľmi vyčerpávajúce a tiež neraz vedie k odstaveniu bábätka, pretože mamičkino mlieko robilo len „šarapatu“.
My sme o kolike pri synčekovi ani netušili, no dcérka nám to bohato vynahradila a ešte pred pár týždňami sme si „užívali“ srdcervúce plače po dojčení. Nepomáhalo nič, masáže bruška, kvapky, cvičenie, a tak sme toto obdobie prakticky „prenosili“ dcérku v náručí.
DOJČENSKÁ KOLIKA? Vieme, čo pomôže vášmu bábätku
Nevzdávajte dojčenie!
Len mi je ľúto, keď vidím, ako niektoré mamičky veľmi chcú dojčiť a zároveň považujú dojčenie za obrovskú komplikovanú vedu. Veď dojčenie je prirodzenou záležitosťou a treba ho tak vnímať. Najmä si myslím, že ho netreba tak rozoberať a „dramatizovať“, pretože potom z neho mnohé ženy majú hrôzu a neveria, že túto zložitú úlohu zvládnu.
Tiež si myslím, že lepšie ako nejaká teoretická príprava na dojčenie, je dostatočná sebadôvera a viera, že to zvládneme a dokážeme, pretože sme na to vlastne perfektne vybavené.
Prajem všetkým mamičkám, aby si dojčenie užívali a nezaťažovali sa zbytočnými obavami, pokiaľ ich dieťatko prospieva. Niekedy sa síce treba popasovať s nejakými prekážkami, ale väčšinou sa to dá všetko zvládnuť. Nenechajme si len tak ľahko pokaziť tento krásny dar, akým dojčenie je a vychutnávajme si tie vzácne chvíľky dokonalej blízkosti s naším dieťatkom!
Na záver...
V žiadnom prípade však nechcem týmto povedať, že len dojčiaca mamička je dobrá mamička. Veď každá svoje dieťa či deti milujeme ako vieme a snažíme sa pre ne robiť to najlepšie. Ak sa teda aj dojčiť nedá, je milión iných spôsobov, ako si užívať blízkosť so svojím bábätkom. A tiež verím, že každá je tou najlepšou matkou – minimálne pre svoje dieťa.
