DOJČENSKÁ KOLIKA? Vieme, čo pomôže vášmu bábätku
Večer čo večer sa zúfalo snažíte utíšiť svoje dieťa a nič nepomáha? "To je kolika", je najčastejší argument.
Mýtus o „prdíkoch“
V povedomí širokej verejnosti panuje presvedčenie, že keď má dieťa koliky, bolí ho bruško, a môže za to s veľkou pravdepodobnosťou mamina diéta. Spájať takýto plač len s bolením bruška je však mýtus, ktorý, žiaľ, zapríčiňuje, že rodičia sa sústredia hlavne na maminu stravu a vyprázdňovanie bábätka.
Kolika dojčiat - strašiak detí i rodičov. Trápi aj vaše dieťatko?
Desiatky výskumov už roky potvrdzujú, že neutíšiteľným plačom, ktorého skutočnou príčinou je plynatosť alebo iné gastrointestinálne či vážne zdravotné problémy, trpí len veľmi malé percento nadmerne plačúcich detí, ktorým sa prisudzuje diagnóza „dojčenská kolika“. Preto sa dnes namiesto nepresného označenia „kolika“ používajú iné názvy, napríklad nadmerný plač alebo neutíšiteľný plač.
Tento mýtus je nebezpečný aj kvôli podpore dojčenia. Mamy v snahe pomôcť dieťatku upravia stravu a často končia na veľmi striedmej, jednostrannej výžive. To môže mať negatívny vplyv na ich zdravie, náladu a tiež tvorbu mlieka. Niektoré pod vplyvom tohto mýtu zvažujú predčasné ukončenie dojčenia.
Nedajte sa uniesť a zmiasť plačom vášho bábätka. Namiesto radikálnych riešení (odstavenie dieťaťa) skúste napríklad nosenie bábätka. V nosič, v šatke, telo na telo... Upokojí sa bude v bezpečí.
Nosenie detí pomôže zmierniť plač
V osemdesiatych rokoch sa dvaja kanadskí výskumníci, Urs Hunziker a Ronald Barr, rozhodli inšpirovať tradičnými kultúrami z africkej Botswany a preskúmať, či môže jednoduchá zmena správania rodičov znížiť množstvo preplakaných minút bábätiek počas dňa. V pôrodnici oslovili približne stovku prvorodičiek a náhodne ich rozdelili do dvoch skupín. Obom z nich vysvetlili, že skúmajú, ako bábätká reagujú na rôzne druhy stimulácie. V skutočnosti ich však zaujímalo najmä to, či budú bábätká plakať menej, ak ich budú rodičia počas dňa častejšie nosiť.
V západných krajinách sa medzi telo bábätka a mamu či otca stavia množstvo prekážok – postieľky, detské sedačky, polohovacie ležadlá.
NOSIŤ dieťa na rukách nie je ROZMAZNÁVANIE
Keď porovnali rodičovské denníky nosiacej skupiny s kontrolnou, zistili, že nosené bábätká plakali a „mrnkali“ výrazne menej. Najviditeľnejšie zmeny sa udiali večer – nosené deti plakávali v šiestom a ôsmom týždni oproti menej noseným až o polovicu menej. „Nosiaca“ skupina mala deti v náručí alebo nosiči v priemere takmer štyri a pol hodiny denne, čo je o približne hodinu a trištvrte denne viac ako kontrolná skupina.
Blízkosť matky bábätku pomáha
Prečo nosenie spôsobilo také výrazné rozdiely v množstve plaču bábätiek? Hunziker a Barr sa domnievajú, že dôležité bolo to, že rodičia dopriali bábätkám svoju blízkosť, ktorá znižovala ich nepokoj. Časté nosenie bábätka počas dňa – a to nielen vtedy, keď už plače, ale ako súčasť bežnej starostlivosti kedykoľvek – môže zároveň dopriať rodičom príležitosť lepšie si ho všímať a naučiť sa rozpoznať jeho potreby ešte skôr, ako prerastú do väčších problémov a dieťa začne byť veľmi podráždené.
- Napríklad, ak je bábo hladné, najprv to môže dávať najavo nenápadne. V prvej fáze kriví tváričku, otvára pusinku, krúti hlavou z jednej strany na druhú alebo zhora nadol. Hlad sa zintenzívni a stále žiadna odozva.
- Nasleduje druhá vlna: pohyby rúk a nôh sú trhanejšie, bábo „mrnká“, potí sa, ohýba chrbátik.
- Keď sme blízko bábätka, všimneme si jeho signály skôr a nehrozí, že príde tretia vlna. Plač. V panike a z plných pľúc.
Prečítajte si tiež:
Nosenie detí: V šatke je nám dobre