Dojčite svoje deti. Zabudnite na vety typu – máš slabé, riedke či iné mlieko
Výborné tipy a rady laktačnej poradkyne pre každú mamu, ktorý chce dojčiť.
DOJČENIE pre mamy začiatočníčky
„Škoda, že som to nevedela skôr...“
To je najčastejšia veta, s ktorou sa stretávam v rámci poradenstva o dojčení s mamičkami. Väčšinou vyslovená po utretých slzách, s dieťatkom slastne sajúcom na prsníku... A áno, niekedy i na poškodenom prsníku s poranenými bradavkami, občas až chrastami.
V súčasnosti je dojčenie preberané z každej strany, informácií je viac než dosť a pre niektoré mamy zjavne až priveľa. Dnes si preto zhrnieme úplný základ, ktorý zase len tak niekde napísaný nenájdete. Pretože sa zdá, že „to je predsa jasné“. Ale nie je. Vidím to pravidelne na stretnutiach s čerstvými mamičkami.
Reflexy dojčenia
Pripravte sa na dojčenie ešte pred pôrodom
Presne tak. S prípravou na dojčenie je ideálne začať nie vtedy, keď sa už bábo narodí, ale ešte oveľa skôr. Napríklad počas tehotenstva. Vyskúšajte si držanie dieťatka. S bábikou, plyšovým medveďom alebo látkovým šašom. Ja som už „dojčila“ kadečo. Kvôli čomu je to dobré?
Pretože prečítať alebo vypočuť si informácie, je jedna vec. Fyzicky si odskúšať polohy a držanie, vec druhá. Po pôrode sú naše myšlienky sústredené na dieťatko a je fajn, ak to už máte „nacvičené“, ak už telo prijalo informáciu, ako na to.
Najviac problémov, s ktorými sa vo svojej praxi stretávam, vyplýva zo zlej techniky dojčenia – poškodené alebo boľavé bradavky, zápaly prsníkov, hrudky. Ale aj dieťa nahltané vzduchu, nespokojné na prsníku, neschopné dlhšie sať atď.
Potom sú informácie, ktoré môžu proces dojčenia narušiť a taktiež spôsobiť komplikácie. Typické sú „dobré rady“ ako: dojčiť len každé tri hodiny (áno, žiaľ, ešte stále sa s tým stretávam), nedojčiť dlhšie ako 5 – 15 minút (náhodným výberom), dieťatko prebaliť pred dojčením ap.
Už vopred si môžete nájsť skupinu podporujúcu dojčenie, kde nájdete skúsené mamy. Alebo aspoň dajte v tomto čase prednosť kamarátkam, ktoré úspešne dojčia či dojčili. Budú vás vedieť povzbudiť i nasmerovať.
Samoprisatie je najideálnejšie
Ako som už spomínala, ale radostne to zdôrazním ešte viackrát, je to najlepší štart dojčenia. Po prvé – tesne po pôrode je hladina potrebných hormónov mamy a bábätka neuveriteľne vysoká. Vlastne už nikdy vyššia nebude. Obaja sú absolútne pripravení naštartovať úspešné dojčenie. (Túto skutočnosť ovplyvňuje aj spôsob pôrodu, ale o tom inokedy.)
Dieťatku vôbec netreba pomáhať. Treba zabezpečiť jeho bezpečie – okrem mamky ešte aspoň jednu osobu. Mama leží na chrbte a drobček sa položený na jej brušku dokáže presunúť sám až k bradavke. Vidí tmavé dvorce, terčíky, ktoré mu hovoria – TU, tu musíš dôjsť. Cíti krásnu vôňu mamy. Dvorce voňajú jeho známou vôňou – podobne ako plodová voda.
Novorodenec sa zapiera chodidlami do maminho bruška (pomáha tak aj s odlučovaním placenty), odstrkuje sa, posúva smerom hore. Zaškúli na bradavku, začne vyplazovať jazýček. Ručičky sa ťahajú smerom k prsiam, pršteky dráždia bradavku, ohmatkávajú... a keď sa už pusinkou dostane na dosah bradavky, tak zázračne dvihne tú malú hlávku a hltavo sa prisaje.
Je to krásne. Myslím, že to je tá najúžasnejšia odmena za prežitý pôrod.
Avšak ja v tom vidím ešte jedno obrovské plus. V tejto chvíli každá mama pochopí, že vie dojčiť a jej dieťatko sa dokáže nadojčiť. Že má dobré bradavky (ešte som za 20 rokov zlé nevidela), a aj s takým, aké má, dokáže svoje dieťatko nadojčiť. Nehovoriac už o obrovskom význame mledziva, o prvom kontakte koža na kožu a množstve ďalších benefitov, fyzických i psychických pre mamu aj dieťa.
Ako často a ako dlho dojčiť?
Veľká téma... až kým sa nepozrieme na zvieratká. Nemyslím si, že srnky v lese majú niekde časovač. Ani naša mačka sa ma nechodila pýtať, či už je čas zase dojčiť a či už má skončiť, aby neprešvihla limit. Orientujte sa jednoducho podľa dieťatka. Dojčenie na požiadanie. Teda vždy, keď drobček potrebuje, prejaví záujem. Občas mi mamky na to povedia – no ale to by bolo stále...
Zo skúseností môžem povedať, že čím viac sa snažíme dieťa odložiť, tým viac sa pýta do náručia a k prsníku. Ach, áno, existujú techniky na to, aby dieťa malo pravidelný režim, samo zaspávalo v postieľke už prvý týždeň po pôrode a prespalo dokonca celú noc. Ak sa zamyslím, čo deti pri tom prežívajú a zároveň čo prežívajú mamy, tak musím nesúhlasiť.
Niekedy sa novorodeniatka budia i každú pol hodinku a dožadujú sa prsníka. Iné prespia aj 6 hodín. Každé dieťa je iné. Niektoré si cucnú pár glgov, len tak, lebo boli smädné. Iné majú hlad, dokážu sa najesť i za pár minút. Ale väčšina detí prvé týždne pije dlho. Hodina? Nič sa nedeje. Medzitým si pospinká, pocucká, prežije najkrajšie chvíle v raji – v náručí mamky.
Myslím si, že príroda to tak urobila zámerne. To, že prvé dni sa deti dojčia dlho. Myslela aj na nás, mamy. Koľké z nás majú nutkanie ísť niečo upratať, uložiť, uvariť... Nemôžu sa dočkať, kedy dieťa dopije a už akčne fungujú. Len čo nám je lepšie, už-už sa ťaháme do nejakej roboty. Ale v našom tele je veľká otvorená rana! Jediný „problém“ je, že ju nevidíme. To, čo krváca, sú otvorené cievky po odlúčení placenty. Tie sa musia zahojiť.
Predstavte si plochu veľkú asi ako menšia pizza. Taká veľká je placenta, takou plochou je prepojená s maternicou. A keď sa odlúči, takáto plocha sa nám musí zahojiť. Úplne inak by sme sa správali, keby sme to videli. Keby sme mali takú ranu na nohe, na bruchu, na chrbte. Viac by sme sa šetrili. Takže som presvedčená o tom, že príroda to zariadila tak, aby nás tým „neustálym“ dojčením deti jednoducho udržali v ležiacom stave. Nás, akčné ženy...
A ešte jednu vetu počúvam pravidelne: „Nemôžem stále dojčiť, nič by som neurobila.“ To, čo naozaj musíme urobiť, je zregenerovať svoje telo a dušu, zbližovať sa s bábätkom. Viem, málokedy ženám vopred poskytnú informácie o šestonedelí. Ale ak prijmete myšlienku, že minimálne počas šestonedelia ja našou najdôležitejšou úlohou ležať, oddychovať a dojčiť, tak je to hneď jednoduchšie. Všetko ostatné počká.
Polohy pri dojčení
Pre mnohé ženy, ku ktorými prídem prvýkrát až po pôrode, je dojčenie utrpením. S úžasom sledujú diskusie iných matiek, ktoré sú pri spomienke na dojčenie zahltené emóciami a hovoria, že to bolo to najkrajšie, čo v živote robili a zažili... Neveria tomu.
Ako na to, aby aj vaše dojčenie bolo úžasné? O polohách pri dojčení si nájdete informácie v knihách, na nete, od priateliek. Posediačky, poležiačky, futbalovo, rugbyovo, basketbalovo..., na chrbte, na boku, horizontálne i vertikálne.
Dojčiť sa dá naozaj akokoľvek. Ale je dobré pri tom myslieť na dôležité pravidlá. Prvé z nich je, že sa musíte cítiť pohodlne. Ak sa totiž žena počas dojčenia necíti dobre, pohodlne a uvoľnene, tak ten zážitok ani samotné dojčenie nie je ono. A okrem toho je to cesta k rôznym problémom. Takže – áno, vezmite si nejakú bábiku alebo vlastné dieťatko a položte si ho blízko k sebe. Ale – najskôr pozorujte a ukladajte svoje telo.
Sedíte? Oprite si pohodlne chrbát. Nohy uvoľnite, pozor hlavne na to, aby chodidlá neboli na špičkách. Všetko má byť uvoľnené, žiaden sval napätý. A čo ruky, lakte? Máte si ich čím podložiť? Nechcete predsa držať tie tri kilečká celý čas vo vzduchu. Využite vankúšiky, deky, všetko, čo máte nablízku. Obložte sa dookola. Už sa cítite ako kráľovná?
A teraz vezmite do rúk dieťatko a priložte si ho blízko k prsníku. Pri polohe v ľahu platí v princípe to isté. Mamička, najdôležitejší faktor dojčenia, sa musí cítiť dobre a pohodlne. Podložte si hlavu, chrbát, celé telo... A aby ste si túto fajn polohu nepokazili, tak si zapíšte ďalšiu dôležitú vec: dieťatko ide k prsníku, nie prsník k dieťatku. Nikdy inak.
Bábätko ako v bavlnke
Naše mamky aj staré mamky boli naučené dojčiť v zavinovačkách. Z mojej skúsenosti je tisíckrát jednoduchšie dojčiť bez nej. Potrebujete čo najbližší kontakt s bábätkom. Ak máte spočiatku obavy, alebo neviete čo s mávajúcimi detskými rúčkami, zabaľte bábätko radšej do veľkej plienky alebo tenšej deky. V prvých dňoch je ale najlepší kontakt telo na telo, naholo, ale v teple.
Vaše dieťatko sa potrebuje pri dojčení cítiť v prvom rade bezpečne. Aby nebalansovalo na ruke či na vankúši, alebo nemalo priveľa priestoru. Tak, aby podobne ako mama, mohlo uvoľniť telo, svaly a venovať sa satiu. Všímajte si najmä krk dieťatka. Aby nebolo telíčko alebo hlava vykrútené do boku. Skúste sa napiť tak, že dáte hlavu nabok. Dosť nepríjemné prehĺtanie, že? Krk musí byť rovno.
Ani naťahovanie dohora mu nepomôže. To je práve pomerne častý problém pri zavinovačkách. Zavadzajú medzi mamou a dieťatkom, a drobec potom musí naťahovať krk. Aj takto sa skúste napiť z pohára. Dvihnite hlavu hore a zistíte, že je to nepríjemné a nedá sa dobre pregĺgať. Takže bezpečne, krk rovno. To by sme mali, čo ďalej?
Pusinka dieťatka má byť blízko maminej bradavky. Ideálne, ak sa brada dotýka bradavky. Vyskúšajte to tak, že si prsník nebudete držať, ani ho dieťaťu dávať do úst. Len bábätko jednoducho posuňte tak, aby bezpečne pohodlne ležalo s bradavkou tesne pri puse. Veľmi tesne. Už v tomto bode sa väčšina detí chytí bradavky sama. Áno, dokonca im netreba ani pomáhať. Samozrejme, závisí to aj od toho, ako bolo dieťa dojčené doteraz, či malo fľašu, cumlík a pod.
A teraz budem písať o mojich konkrétnych takmer 20-ročných skúsenostiach poradkyne. Najlepšia poloha pri dojčení je taká, keď má mama obe ruky voľné, prsník nedrží, má ich pre dieťatko na pritúlenie. Skúste to. Ja viem, niektoré žienky, chodia z pôrodníc s „dobrou radou“, ako jednou rukou dávať do pusy sploštenú bradavku a druhou tlačiť hlavičku k prsníku.
Pripomeňme si, že deti vedia prsník uchopiť aj samy. A často lepšie, ako keď im pomáhame. Veľakrát sa mi pri poradenstve stalo, že prekvapení rodičia neverili vlastným očiam, čo ich nádherný potomok dokáže. Dôverujte bábätkám.
Pusa naširoko otvorená...
... a čo najväčšia časť okolo bradavky v ústach. To je presne ten problém, ktorý nebudete musieť vôbec riešiť, ak váš syn či dcérka mali od začiatku v puse iba prsník. Detičky otvárajú ústočká ako krokodíly a robia to úplne prirodzene. Ak sa bábu nedarí otvoriť veľkú pusu, skúšajte čo najčastejšie polohu ako pri samoprisatí. Aj staršie detičky si môžete položiť na hrudník, aby sa priplazili k bradavke. Z mojich skúseností je práve toto poloha, pri ktorej ústa otvoria najviac.
Zásady úspešného DOJČENIA: 8 tipov pre mamičky
Držanie prsníka
Najlepšie je nedržať prsník vôbec. Často sa potom stáva, najmä pri väčších a ťažších prsiach, že keď ho pustíme, alebo nám trochu ovisne ruka, bradavka vypadne z detských úst. Alebo sa šmýka von a drobec sa ju snaží udržať v puse. A máme zarobené na poškodené bradavky...
Sú moje bradavky v poriadku?
Samozrejme, nie som až taká optimistická, aby som nevedela, že pri dojčení sa môžu vyskytnúť problémy. Zažila som a videla už všeličo. Mamičku, ktorá mala bradavky tak široké, že sa predčasne narodenej dcérke nevmestili do pusy. Takmer dva centimetre.
Mala som i klientku, ktorej tak rýchlo a veľmi narástli prsia, že bradavky vyzerali ako dva malé kopčeky v hlbokých dolinkách. Niekto by to nazval vpadnuté. Napriek tomu dojčila.
Videla som už bradavky drobučké a jemnučké, ledva ich bolo vidno. Aj veľké a dlhé, bábätko malo problém dostať sa k dvorcu. Áno, všeličo sa stáva. A v takýchto prípadoch je dôležitý individuálny prístup skúseného človeka. Ale 99 % žien má bradavky úplne v norme. Ak sa čo i len trošku postavia, stuhnú po podráždení, tak sú v poriadku. Po pôrode, pri samoprisatí je deťom úplne jedno, aké sú. Prisajú sa, ak im dáme tú možnosť.
Taktiež vôbec nezáleží na veľkosti prsníkov. Ak sa obávate, že ich máte malé a vytvorí sa v nich preto málo mlieka, neverte tomu. Dokonca sa stretávam s tým, že ženy s veľkými prsami majú častejšie problémy pri dojčení. Až kým nevedia, ako na to.
Čo je zaujímavé, mala som i klientky s upravenými prsami. Ak je to urobené dobre, bez porušenia mliečnych žliaz a mliekovodov, môžu tiež dojčiť.
Máte málo mliečka? Prečítajte si 15 rád laktačnej poradkyne!
Mám dosť mlieka?
„Len prikladať a prikladať...“ Občas sa ženy sťažujú, že dostali takúto radu a nič viac. A ja musím pritakať. Prikladanie k prsníku je totiž najúčinnejší spôsob, ako zvýšiť tvorbu mlieka. Hneď ako dieťa priložíme k prsníku, naštartujú sa tie správne hormóny a mliečko sa začne tvoriť. Áno, práve aj počas dojčenia. V akútnych prípadoch môžeme použiť bylinky, čajíky, homeopatiká a iné.
Ale dieťa na prsníku je jednoducho top. Hovoríme, samozrejme, o zdravých deťoch pri mamách. Predčasniatkam alebo deťom v inkubátoroch či chorým drobcom mamky mliečko odsávajú, čo je tiež druh stimulácie. Ale o tom nabudúce.
Každé mlieko od mamy je dobré!
Zabudnite na vety typu – máš slabé, riedke či iné mlieko. Netrápte sa ani tým, či je predné alebo zadné. Dojčite svoje deti. Vaše mliečko je pre vaše dieťa najlepšie, plné vitamínov, minerálov a množstva ďalších látok, ktoré drobček potrebuje. Dojčite, tešte sa z toho a užívajte si to.