Poradňa detského psychológa

Dobrý deň, ešte nikdy som nemala takýto problém a ešte nikdy som svoje problémy neriešila so psychologičkou. Mám 14 rokov, chodím do 8.ročníka ZŠ. Mám o rok staršiu kamarátku, ktorej sa rozvádzajú rodičia. Otec si našiel novú priateľku. Mama je nezamestnaná, na invalidnom dôchodku a psychicky tiež nie je OK. Moja kamarátka tento stav v rodine veľmi zle znáša, na začiatku vraj už bola na pohovoru u nejakej psychologičky, neviem s akým výsledkom. Nechce o tom hovoriť. Teraz sa uzavrela do seba a svoje problémy chce riešiť sama, často rozmýšľa nad smrťou, vlastne nad sebevraždou. Aj teraz nedávno keď prechádzala cez cestu a videla auto chcela sa pod neho hodiť. Ale potom si povedala, že ona ešte smrť nechce. Jedinou oporou v jej živote som ja. Mne sa zdôverí aj so svojimi pocitmi. Jej stav sa stále zhoršuje, už počuje aj nejaké hlasy, nejaké syčanie a bojí sa toho. Dokonca mi nedávno povedala, že sa boji sama seba nevie čo ma čakať od seba. Keď som s ňou vonku je úplne v pohode nemyslí na to čo prežíva doma odreaguje sa. Ale ako náhle príde domov je jej do plaču. Tieto hlasy počuje iba keď je doma. Dnes mi dokonca povedala, že tie hlasy počuje od rána ako vstala a k tomu sa pridalo aj nevoľnosť v bruchu, prirovnala to k tomu že sa jej chce zvracať. Je jedináčik a otec ju nechce, babka žije s otcom. Odmieta akúkoľvek pomoc, nechce sa zdôveriť ani triednej učiteľke, nikomu, len mne sa občas vyrozpráva. Chcela by som jej pomôcť, ale bojím sa, že jej tým nejako ublížim. Viete mi prosím Vás pomôcť ako s ňou ďalej. Viete mi dať nejaké kontakty na ľudí, ktorí by jej vedeli pomôcť? Prípadne mi napíšte čo mám s ňou ďalej robiť? Ako ju dostať k odborníkovi. Viem, že najprv musí chcieť ona a ja ju tam nechcem dostať násilím. Sme zo Zlatých Moraviec. Ďakujem. S pozdravom Monika

Dobry den,

mam 6 rocnu dcerku, ktora v septembri nastupuje do skoly. Mam s nou viacere problemy, ktore som si sposobila aj sama svojim pristupom k nej a uz ich neviem sama riesit a preto by som chcela navstivit detskeho psychologa. Chcela by som Vas poprosit ak mate kontakt na nejaku dobru detsku psychologicku v LM, LH, PP alebo RBK. Chcela by som psychologicky, ktora patra po pricinach nevhdneho spravania sa a nie taku, co len potlaca negativne prejavy.

A tiez by som Vas chcela poprosit a radu. Dcerka je na jednej strane velmi citliva, ale neprejavuje to. Skor posobi tvrdo a aj sa tak prezentuje. Cez velkonocne sviatky sme boli na dovolenke. Vecer sme sedeli pred hotelom a dcera si sla pytat do vnutra k casnikovy misku na Chipsy. Po chvilke sa vratila, objala ma a strasne plakala a pytala sa na izbu. Tak velmi sa na vecer tesila, ze bude zabava, budu jest chipsy. A zrazu plakala, nechcela ani pocut o tom byt vonku a jest chipsy, hrat sa. Casnik jej nieco povedal a ona mi nechcela povedat co. Nakoniec uz ostala v izbe. Ani na dalsi den mi nepovedala co sa stalo. Ja som v ten den za nim ale sla a spytala sa ho co sa stalo. Povedal jej, ze svoje vlastne chipsy v areali hotela jest nemoze.
Chapete, slusne jej to povedal. A jej sa to tak strasne dotklo, zahanbila sa a pokazilo jej to cely vecer. A takato situacia nenastala prvykrat. Ze sa tak velmi zahanbila.

Cim to je? Ako jej mozem pomoct? PRitom dcerka nie je nejak uzavreta, hanbliva. Zavisi od situacie.

VElmi pekne dakujem za odpoved aj za kontakt na detskeho psychologa

Dobrý den,
Už asi mesiac sledujem svojho syna 6,5 roka,je prvak,ako sa ustavične chytá medzi nohy.Dokonca ma trošku problem s rečou(chodime k logopedovi,ma miernu brblavost,nie je to koktanie) a ked chce niečo rýchlo povedat ,hned sa chytii za penis a povedal mi, že ho to tak šteklí a aj pričítani,že vškole si chytííí,lebo mu vadí to šteklenie.Je to normalne,prejavuje sa tak dospievanie,alebo by sme mali niekam zajst???Dakujem za odpoved.

dobry vecer,chcemsa spytat kolko by malo 13 mesacne dieta spat cez den a kolko v noci.moja dcera spi v noci 10 az 11 hodin ako kedy ale obcas sa budi a hlvne po dvoch hodinach spanku a niekedy tak nad ranom ale zaspi a cez den spi v kocari tak hodinu 15 niekedy hodinu a pol a niekedy sa stane ze spi len 50 minut a je vyspana,myslim ze je to dost malo na spanie,lebo viem ze deti su individualne ale mam kamaratku co jej syn je tak podobne stary a spi jej 2 a pol az niekedy skoro 4 hodiny cez den.....dakujem za rau

dobry den chcela by som sa spytat alebo poradit mam chlapca ktory ma 7 rokov je strasne problemovy zacal chodit do skly do pripravneho rocnika ale uz aj ucitelky sa stazuju ze vobec sa snim neda pracovat vedia to aj lekari ze je agresivny aj sa prituli len sa mu zmenia lieky a to je vsetko snazime sa snim pracovat ale je to tazke a starsne odmieta ale zas po druhej stranke je strasne prespekulovany a spravy ked sa mu nieco slubi ale zas tak ho vychovavat nechcem aby pracoval za uplatky co by ste my poradily uz fakt neviem co snim spravit len co najhorie a je to horsie a horsie.Chodime aj na biofitbek ale tam ma take vlny ako keby sa mu mozocek byl.ak by te maly daku radu alebo kde by sme mohly este zajst a poziadat o pomoc velmi by sme to uvitaly dakujem za odpoved.

Dobrý deň,
p.doktorka chcem sa poradiť-možno poznáte zo svojej praxe:dieťa pri chôdzi prenáša váhu tela viac na špičky ,ak ho upozornime,dokáže chvíľočku chodiť riadne(teda stúpa na celé chodidlo)ale povedala by som,že automaticky ide viacej do špičiek-ortopéd sa pred časom vyjadril,že je to len zlozvyk,no mi máme obavy či sa to dá do normálu samo od seba./Dieťa o ktorom píšem je chlapček -má tri a pol roka-prítulný milý zhovorčivý napriek tomu,že ho jazýček ešte celkom dobré neposlúcha.Poprosím Vás ak poznáte také či podobné prípady-poraďte nám...

Môj syn bude mať v lete 3 roky a v septembri by mal nastúpiť do skôlky. Nemá však rád prítomnosť iných ľudí (okrem najbližšej rodiny a pár mojich kamarátok ) a už vôbec nie prítomnosť detí, ani detí mojich kamrátok v jeho veku, ktoré stretáva pomerne často. Na ulici ma vždy drží za ruku, ak sa mu niekto prihovorí, skryje sa za mňa. Na ihrisku maličké deti odstrkuje od seba a od tých starších uteká. Ak nie je kam utiecť, napr. na šmýkalke, tak sa jednoducho rozplače. Chodievali sme do detského centra a iné deti si nevšímal, len a hral sám, stačilo mu, že ho pozorujem z diaľky. Ale časom sa sa to zhoršilo tak, že po príchode len stojí pri vchode a bezo mňa sa ďalej nepohne ani na krok. Ako mu mám vysvetliť, že sa iných detí nemusí báť? Mala by som ho brávať medzi iné deti alebo sa ihriskám vyhýbať? Je vhodné, aby išiel v septembri do škôlky?

Dobrý deň, pani doktorka, viem že na podobnú otázku tu už bolo mnohokrát odpovedané, ale dočítala som sa, že nočné buenie by do roka malo prestať. Dcérka už mala rok a od 8 mesiaca sa často v noci budí, posledné 2 týždne aj každú hodinu. Papá už iba raz, ale budí sa s plačom, stačí jej dať dudlík a spí ďalej. Je to vporiadku alebo už nie v tomto veku? Ďakujem.

Dobry den,
rada by som sa chcela zlepsit ako matka a chcela by som vediet ako najlepsie zvladat situacie s 1,5 rocnym syncekom, ktory mam pocit, ze robi veci naschval, ale mozno tomu len nerozumie a ja neviem ako mu to vysvetlit, pripadne riesit. Napriklad sa hrabe rucickami v bahnovej mlake a roztiera si to po obleceni, pripadne bahno hodi na mna a cim viac mu vysvetlujem a hnevam sa, tym viac ho to tesi. Ako riesit situacie tomuto podobne? Dakujem.

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako správne postupovať, keď máva môj syn 2r. a 4 mes. záchvaty zlosti, hnevu, amoky a to na dennom poriadku aj 4 krát za deň. Pre maličkosti. Vôbec nepatrí medzi kludné deti. Je veľmi temperamentný, až náladový. Vie byť zúrivý, bije pästami okolo seba aj seba aj iných, keď ho chytí amok, hádže sa o zem. Deje sa to denne aj 4 krát. Ked ho to chytí doma tak ho v tomto amoku zavriem samého do kúpeľne. Tam sa na 5 minút vyhúka, vyreve, vykypí zlosť a potom ho pustím odtiaľ von. toto občas pomáha no neviem, či je to správny spôsob na dieťa. Lebo nič iné čo som vyskúšala nezaberalo. Horšie je keď ho to chytí vonku. Na dvore, na ulici, v obchode. Sú tam zväčša okoloidúci. Čo vtedy robyť? Metóda chytiť mu ruky a vysvetliť mu, že sa to nepatrí nepomohla. NAJHORŠIE NA TOM JE, že vždy, vždy keď má takýto amok, záchvat, sa od zlosti zajde, lapá po dychu, a povracia sa. Denne vraciava, nie z refluxu, ani nie z pokazeného žalúdka, ale veď to na ňom vidím, že zo zlosti, záchvatu. Mať mesiace čo mesiace 2 krát denne tak vyprázdnený žalúdok, zdravotne nebude robiť dobrotu. Ja by som naozaj jeho až cholerické a výbušné správanie potrebovala stlmiť, skludniť. Poznám kopec detí v jeho veku, no nemajú takú výbušnú, cholerickú povahu. Viem, že deti prechádzajú v určitom veku, obdobím vzdoru, to čo popisujem, nie je len to obdobie, opisujem, povahu dieťata. Doslova Cholerickú. Ako záchvatom výbušnosti a amokov predísť aby si on potom takto denne nevyprázňoval žalúdok? Mne to niekedy už pripadá doslova, že žlč v ňom kypí až žlč prekypí ústami a vyvráti sa von. ďakujem za radu.

Dobrý deň, poprosila by som Vás o radu. Mám 2,5 ročného syna, ktorý už nechce naobed spávať. Za posledné 2 mesiace bolo tých dní, kedy nespal naobed viac ako tých kedy spal. Asi tak 2 mesiace pozorujem tento jav u ňho "cez deň nespávania". Tak od 6 mesiaca jeho veku bol tak naučený (zvyknutý), zaspávať v postielke, ktorú máme v spálni zaspávať sám. Som ho tam pekne položila, mal pri sebe oblúbeného plyšáka, dala pusu na dobrú noc a odyšla som s miestnosti. Si tam ešte 20 mimút brbotal a potom sám pekne zaspal. Aj obedňajší spánok a aj večer, sme takto praktizovali zaspávanie. Som ho potom, len skontrolovala, a zakrila aby neosta odokritý. Nikdy "ani teraz nie" by som nespravila takú vec, že ho "idem uspať" ľahnúť si s ním a ešte k tomu na našu veľkú posteľ. Toto ja považujem za úplne nevhodné. Absolútny zlozvyk pre deti, a týmto sa im dáva pri zaspávaní väščia možnosť na vymýšľanie a nie na zaspávanie. Ja mám takýto názor na to. Moja švagriná mi spomýnala: keď jej syn bol v takomto veku chodila ho "uspávať" musela si ona s ním ľahnúť, a že:" trištvrte hodiny som ho uspávala a potom 10 minút naobed spal a bolo po spánku. Skoro ma porazilo, a podvečer bol strašne mrzutý." Najväščí problém, je to, že môj syn už nechce naobed vôbec spať a ani sám už pekne zaspávať.Popri tom a v rodine ani v okolí nijaká udalosť nestala, ktorá by naňho zle vplývala. Všetko je postarom. V ten deň ked naobed nespí, príde naňho o takej piatej, šiestej podvečer kríza, je mrzutý, mrchavý, zlostí sa a šúcha si oči. Vidím naňom, že obedný spánok mu chýbal. Tak asi by som sa ťažko uspokojila, s tým, že keď sa mu spať nechce, tak ten spánok ani nepotreuje. Ja o piatej podvečer na ňom vidím, že je mrzutý, nevyspatý a spánok POTREBUJE! Minimálne na to, aby nemával o piatej podvečer, krízu a mrzutosť. Čo s týmto? A keď sa snažím, ho dať ako predtým do postieľky, pekne pusa a plyšák pri seba, tak sám už zaspávať nechce. Teď chcem odýsť s miestnosti, tak rev, krik, cirkus, nehám ho tak 4 - 5 minút, počúvam za dverami, a potom čo stále reve a húka ho idem pozrieť a ukludniť, tak je celý povracaný. S postieľky sám vyliesť nevie. Za posledný mesiac pri pokusoch o zaspávanie takýmto spôsobom (veď predtým to pekne fungovalo, bol tak zvyknutý), toľko krát sa už povracal od toho, čo reval a húkal, stačilo ho 3 minúty nehať v postielke a odýsť a o 3 minúty idem skontrolovať a utíšiť a on už povracaný. (nie z pokazeného žalúdka ale s revania). Čo s tým? ako to vyriešiť? Naučiť si ho,na zlozvyk že ja ho idem uspať to absolútne odmietam, (od tohto zvyku, žu dieťa neodvyknete), a obedný spánok potrebuje, aby do večera vydržal bez krízi. Ako toto vyriešiť? Dakujem za odbornú radu. Maťa.

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať na Váš názor a postup v prípade môjho syna. O týždeň dovŕši jeden rok a nepoužíva žiadne slabiky, ani slová. Vlastne nikdy žiadne ani nepoužíval. Stále bol skúpy "na slovo", ale dúfali sme, že sa to vekom upraví. Jeho zvukovými prejavmi sú len: mrnkanie, výskanie, "úkanie", ale najčastejšie "e" v roznej dĺžke a intonácii. Čo sa týka sluchu, dovolím si povedať, že problém na 99,9% nemá. Ale problémom vidím aj nedostatok pozornosti, keď ho oslovím, alebo reakcia na niečo, čo mu ukazujem a pod. Všetko, čo sa mi nezdá, je veľmi na dlho, súvisí to s konkrétnymi situáciami. Najväčšie obavy mám však kvôli jeho reči.
Pred dvoma mesiacmi mal deň, keď rozprával "memememe" a jedenkrát "mama". Okrem toho jeden krát povedal "ma" (nedávno) a jedenkrát "be". To je všetko. Veľmi jednoducho sa to počíta, keďže to bolo len toľkokrát. Častokrát si dáva pred pusu loptičku a "do nej" hovorí "mmmmm", znie takmer to ako zvuk kravy, samozrejme jemnejšie.
Motoricky bol veľmi zdatný, pretáčal sa ako 2,5mesačný, štvornožkovať začal ako 5,5 mesačný a postavil sa ako 6,5 mesačný. Chodiť ešte celkom nechodí sám, iba na krátke vzdialenosti. Vyžaduje môj alebo manželov prst (iba jeden), to by dokázal chodiť nonstop hodiny.
Prstom neukazuje, vlastne sa nič nepýta, pôsobí na mňa (niekedy) ako keby bol vo svojom svete. Inak je to ale usmievavé dieťa, rád sa šalí, hráme skrývačky, naháňam ho. Nie veľmi rád sa mojká (to má od narodenia), kojiť som ho prestala keď mal 9,5 mesiaca, vlastne preto, lebo nedokázal zotrvať v tej polohe na prsníku a sať. Nenávidí obliekanie, ryčí pri tom, strašne sa hnevá, takisto aj prebaľovanie.

Čo sa týka chorôb, tak mal 2x nádchu a nedávno šiestu chorobu, okrem toho ešte 2x po tri dni zvýšenú teplotu (predpokladali sme, že zo zubov). To je všetko.

Poprosím Vás o názor, ďakujem.
Ak by ste potrebovali ďalšie informácie, veľmi rada Vám ich poskytnem.
(Viem, že je to ešte skoro vzhľadom na jeho vek, ale desí ma dg autizmus.)

Dobrý deň,
trápi ma problém mojej sestry. Sestra má 11 a pol roka (je narodená v septembri) a posledné cca dva mesiace má takmer nepretržite zvýšenú teplotu, cca od 37,2 po 37,8 stupňov C.

Sestra je najmladšia, je šiestym dieťaťom. Traja súrodenci sme už vydané, ženatý, traja žijú ešte s rodičmi. Rodičia majú pekné manželstvo, setra žije v harmonickej rodine. Moji dvaja chlapci (zatial iba dve vnúčatá maju moji rodičia) ju milujú, ona im dá všetko.Čiže čo sa týka rodinného prostredia, je, myslím si, všetko v poriadku. A aj kamarátky má, podľa jej slov, veľmi dobré.

Čo sa týka tých zvýšených teplôt, tak bola aj hospitalizovaná, dali jej infúzie, teploty klesli, ale po čase (cca 2 týždne) sa znova objavili a trvajú prakticky dodnes (čo je najprv 16 dní, potom 12 dní). Urobili jej všetky možné vyšetrenia, zistili jej na očnom akurát astigmatizmus a to je všetko, čo jej zistili. Všetky výsledky sú v poriadku. Akurát sú ešte objednaní na vyšetrenie štítnej žľazy (dodávam,že máme v rodine problémy so štítnou žľazou).

Ja si myslím, že zvýšené teploty v jej prípade môžu byť prejavom toho, že "vchádza" do puberty a nevie sa s tým inak vysporiadať, ako tým, že keď povie, že jej je zle, že ju hlava bolí, tak jej rodičia hneď merajú teplotu, prikážu jej ležať, čiže sa v momente stáva absolútnym stredobodom záujmu. Pritom to nie je potrebné, naši sa jej venujú, nemá nedostatok pozornosti, lásky, záujmu a pod.

Myslíte si, že to tak môže byť? že chce zvýšenou teplotou získať pozornosť? Alebo sa jej nechce nič robiť, chce jednoducho leňošiť a jedinou "záchranou" je zvýšená teplota? Naši sa o ňu boja, znepokojuje ich to, chodia s ňou po doktoroch, šetria ju.

Myslíte si, že to môže byť psychického pôvodu, že si dokáže vyvolať potrebu mať zvýšenú teplotu, aby na seba upútala? Sestra je veľmi citlivá, je veľmi pozorná k ostatným ľuďom, keď niekoho niečo trápi, tak to prežíva s ním.

Vidím, že to trápi aj rodičov, nevedia jej pomôcť, sú však "stará škola" a keby som im navrhla osobnú návštevu psyhológa, tak by ma tam samú poslali, asi to poznáte.

Preto Vás prosím o názor, ja momentálne neviem, čo by som pre ňu mohla viacej urobiť. Ďakujem

Dobrý deň.
Chcela by som Vás poprosiť o radu, ako si mám získať náklonnsť syna môjho druha?
Je to 4 ročný chlapec, z môjho pohľadu veľmi rozmaznávaný. Môj priateľ ho má v striedavej starostlivosti a vyhovuje mu úplne vo všetkom. Bývali sme spolu v mojom byte, ale preto, že jeho malý chcel sa od nás odsťahovali. Klame otcovi, že ho vraj bijem po ritke, pritom som nikdy naňho ani nezvíšila hlas a uprednostňovala som ho pred vlastnými deťmi. Každý deň som vymýšľaľa preňho program, aby sa u nás cítil dobre, venovala som mu veškerú pozornosť. Veľmi mi záleží na tom, aby sme spolu opäť žili, nakoľko čakáme spolu bábätko. Jeho otec však nechce, vraj dokedy nebude jeho malý chcieť, nevráti sa k nám. Vôbec neberie ohľad na naše dieťatko, jeho syn je celý jeho svet. Veľmi Vás prosím, ako si ho mám získať?
Ďakujem Vám za skorú odpoveď. Veľa času na získanie jeho priazne už nemám o 3 mesiace sa mi narodí dieťatko.

Dobrý večer. Potrebovala by som, prosím, poradiť, ako uľahčiť môjmu 2,5 ročnému synovi večerné uspávanie. Je to už pre mňa problém, lebo zaspáva obvykle hodinu, niekedy aj 1,5 hodiny. Je síce unavený, zíva, trie si oči, ale vždy pred spánkom ešte veľmi vymýšľa, chce sa blázniť, schováva sa do paplona, búcha o rám postele, alebo o stenu... Uspávam ho na manželskej posteli a spáva so mnou. Prespí celú noc, len to zapsávanie! Ráno ho budím o 6,30, na obed nemá problém zaspať, pravidelne zaspáva o 11,30-12. hod a uspávanie trvá cca 20 minút. spí do 13,30 a večer chodí spať medzi 19,30 a 20. hodinou. Skúšala som mu aj posunúť večerné ukladanie na spánok na neskôr, ale výsledok rovnaký. Zaspáva minimálne hodinu, čo ma už pekne unavuje. Prosím o akúkoľvek radu. Skúšala som aj homeopatiká na ukludnenie Sedaliu, ale výsledok nulový.