Poradňa detského psychológa

4 a pol rocna dcerka sa nechce dat obliect.stazuje se ,ze je jej vsetko male,tak som skusila nakupit nove veci ale nechce nic .trva to asi pol roka...je velmi nervozna dostava zachvaty placu a bucha hlavou kde sa da . do skolky chodila asi tri mesiace prve dva boli v pohode tesila sa a potom zacal plac a krik ,parkrat som ju na ucitelkinu radu nechala a pytala som sa aka bola po mojom odchode .:pytala sa cely den na mamu ale inak ok ,ale ja som si vsimla , ze cely den 6 hodin mala na sebe bundicku(nechcela ju vyzliect a drzala v ruke cely den malu hracku z domu takze sa vobec nehrala ani sa neuvolnila...teraz zacne chodit do skoly a uz teraz dostava zachvaty a hovori,ze nepojde ze je malicka atd.je velmi inteligentna ,ale aj hyperaktivna neviem co dalej

Dobrý večer.
Potrebovali by sme poradiť, máme 6-ročného syna, predškoláka, ktorý začal intenzívne mrkať asi tak pred 2-3 týždňami. Najskôr sme hľadali príčinu mrkania v pozeraní televízie a sme sa ho stále pýtali, prečo mrká, či ho bolia očká ... No mne napadlo, že príčina je psychická, lebo sme naňho aj s manželom boli dosť prísny, vyžadovali sme od neho veľa vecí a veľa vecí sme riešili krikom. Potrebovali by sme od Vás radu, či si to mrkanie máme všímať, či ho máme nato stále upozorňovať, či to prejde samo ... Syn je dosť citlivý a keďže máme malú 10 mes. dcérku, má pocit, že ho menej ľúbime ...
Prosím, poraďte nám, nechcem ho vláčiť po lekároch, aby som mu nejako ešte viacej neublížila.
Za odpoveď veľmi pekne ďakujeme.
Ingrid Hercegová

Dobry den, mam trojrocnu dcerku a doteraz vsetko bolo v poriadku, stale som ju vedela ukludnit a nikdy som s nou nemala problem ani v obchode a a ni doma. Pred rokom sme boli castejsie chore a vtedy sme to zazili prvy krat, ze sa nam neustale a s hroznym placom budila....nevedeli sme ju utisit. Pytali sme sa nasej lekarky co to ma znamenat a vraj to boli len spomienky na chorobu a podavanie injekcii, tabletiek a pod...Po tyzdni to preslo, vvsetko bolo v poriadku. Dcerka je spokojne ale trocha zive dieta. Od septembra zacala chodit do skolky, chodi tam rada nemame s tym problem...je castejsie chora, ale to tak uz byva. Pred dvomi tyzdnami bola chora a ostala doma asi dva tyzdne, na nase prekvapenie nemala problem si dat vyfukat nos, zobrat "hnusnu" medecinku, len aby co najskor bola zdrava a mohla ist do skoly. Po tyzdni sa mi opat zacala budit v noci s takym neuvertielnym placom, ze som sa az bala co to ma znamenat....nepomohlo mojkanie a utesovanie...proste nic..Musela som ju nechat a hovorit do nej az kym som ju niecim nezaujala. Teraz uz dve noci je to v poriadku, ale cez den to spravi aj viac krat....za vsetko spusti plac. Klasicky detsky plac pridem k nej a chcem ju upokojit...vtedy spusti hystericky rev pre mna az nezrdravy a place az dovtedy kym si nieco nevydobije. Ja som zufala, nedari sa mi ju utisit a ten plac tiez nie je OK. Ako keby ju nieco bolelo, ale stale vravi ze nie. Boli sme u lekarky lebo mala zvysenu teploty, mysleli sme ze nieco na nu prichadza, ale nic sa nepotvrdilo. Dnes ju boli usko, ale ten jej plac nie je vzdy len kvoli tomu....to uz trva prilis dlho a nechce sa dat upokojit. Stale krici a kope, sem tam ma udrie a najnovsie povie ze ma nechce....mam o nu strach a vobec neviem kde som spravila chybu. Ked sa ukludni je z nej uplne uzasne dieta, ktore si da vsetko vysvetlit a je ako anjelik, ale akonahle sa jej nieco zapaci..uplna hlupost, ze lopticku chce zltu a ma cervenu vtedy zacne nas boj....Myslite si, ze je to v poriadku??? Nie je to vsak klasicky plac je to neuveritelny rev a ja si uz neviem rady. Pripada mi, akoby ju nieco bolelo a nechce to povedat....Nechapem a nerozumiem tomu. Dakujem za odpoved. Radka

Dobry den pani doktorka,
mame dvojrocnu dcerku a pokusali sme sa ju zacat ucit na nocnik. Mala dni, ked sa krasne vycikala ked som ju nan posadila. Nikdy sa vsak na nocnik nepytala. Potom sa zacala pocikavat a pokakavat do nohavic a nechcela si sadat na nocnik. Neviem, mozno sme u nej vytvorili blok aj my, boli sme totiz u svokry a ked sa pokakala do nohaviciek ta hned zvrieskla a vyhambila ju.
Kazdopadne, zacala sa pocikavat a jedine co nam povie je cikam, alebo kakam, ale uz je neskoro. Takze sme sa rozhodli znova pouzivat plienky. Vidim, ze je aj ona spokojnejsia aj ja som kludnejsia a nemusim za nou behat s handrou.
Co ma ale trapi je, ze svokra do mna v kuse hudie, ze je uz velka a ze jej deti uz od roka a pol nepouzivali plienky. Mam aj kamosku, ktora, podla mna velmi skoro, zacala davat dceru na nocnik (uz od pol roka) a tvrdi mi, ze nasa mala je uz rozumna a musi to vediet. Ale ked sa pocikala a ja som sa s nou rozpravala, ze cikat treba do serblika, tak len klopila ocka a vravela ano. Mam vsak pocit, ze tomu este nerozumie. Mam ju teda nechat v plienkach, alebo skusat dalej.
Dakujem pekne
Pekny den

dobry den,chcem Vas poprosit o radu.Mojej sestry syn(3 roky) zadrziava kakanie,ked sa mu chce kakat tak si sadne na zem a dvihne nohy,aby to zatlacil naspat.Aj ho zoberieme na WC ale nechce poriadne zatlacit,aby sa vykakal,niekedy ma taky den,ze sa pyta normalne na WC,ci na kakanie alebo curanie,ale inokedy ma taky den,ze sa nepyta ani na WC a vsetko zdrziava,potom sa saj pokaka aj pocika a nie je to len raz za den..Skusali sme hocico,ale stale sa to opakuje.Dakujem Vam za Vasu radu.

Dobrý večer pani doktorka !!!

Mám taký problém,máme doma 2-a pol ročnú dcerku Michaelu..Vždy keď jej dám dole plienku a chcem ju dať na nočník alebo WC,začne strašne plakať...Bez plienky neprejde ani z izby do izby..proste stále len plače,ale jej plač prechádza až do histérie,plače až tak velmi že sa zajakává..Stále si proste pýta tú plienku..neviem si už dalej rady a tak to skúšam tak to...Snažili sme sa ju aj motivovať,tým že keď sa vyciká alebo vykaká pojdeme kupiť nejakú hračku,alebo jej dáme cukrík,ale nič nepomáha..Aj som si sama skúsila sadnúť na nočník a cikla som si sama aby videla že sa mi nič nestalo a že to nebolí!!! Ale ani to nepomohlo...

Veľmi pekne Vám ďakujem....S pozdravom Monika

Dobrý deň p.Ing.,Mgr.,
som rada,že opäť funguje Vaša poradňa, nakoľko ste mi už niekoľkokrát dobre poradili a usmernili vo výchove :-)
Vopred sa ospravedňujem, nakoľko Vám položím asi viacero otázok.
Mám 4r syna. Od malička sa "javí" ako nadpriemerne inteligentný (neviem,či sa táto "diagnóza" týka jeho,ale lepší termín ma nenapadá). Rozprávať začall skôr,ako chodil, 15m poznal farby,značky všetkcý aút, 2r. poznal abecedu a písmená,počítal do 20, 3. vedel čítať, vedel počítať anglicky,nemecky, ako 4r.píše, číta na úrovni prváka-druháka, pozná asi 60 štátov sveta s hlav.mestami,počíta viac ako do sto,číta 3 cif.čísla,zvldáda slušne jednoduché počty (+, -) do 20.
S manželom sa zamýšľame, kam na ZŠ po škôlke a zvažujeme možnosť školy pre "nadané" deti v Prievidzi.Takže moja otázka znie, či zvažovať túto možnosť,alebo radšej dieťa enchaj chodiť do "bežbej školy" a ak áno,kedy je vhodné ísť s ním na psychol.testy.
Čo sa týka jeho sociálnych vzťahov, je to "vlk-samotár"..Nástup do školky preplakal pol roka, aj po roku tam nechodí rád,o školke nerád rozpráva, na otázku o kamarátoch vždy povie to isté jedno-max.2 mená spolužiakov. *Povie,že do škôlky chodiť nechce a nechodí tam rád, pritom ostatné deti ho asi majú radi,lebo keď sa stertneme, zdravia ho,rodičia mi hovoria, že o ňom rozprávajú doma a pod.,on nerozprávao nikom.
2.otázka sa týka jeho výchovy:
Je veľmi tvrdohlavý. Dokáže sa sa mnou o nezmyselnej banalite vyjednávať nekonečné minúty, až častokrát stratím nervy,čo ma následne mrzí, skončí to krikom,alebo jednou po zadku.
Banalitou myslím napr.ak niečo rozleje, chcem,aby to utrel. Keď narozhadzuje hračky, chcem,aby si upratal.On dokáže vyjednávať, až včera som,nakoľko ma odignoroval, nahádzala hračky do vreca a išla "akože" vyhodiť...starkej potom povedal,že keby sa narodil jej, mal by lepšiu maminu.
Pritom je na nás dosť fixovaný,nerád chodí od nás,max.kustarkej,aj to po prehováraní.
Prepáčte sa rozsiahlu otázku,ale chystám sa Vám napísať už dávno,tak sa mi toho nazbieralo viac :-)
Veľmi pekne vopred ďakujem za Váš čas a odpoveď.
Pekný deň.
Martina

Dobrý deň, volám sa Lenka a som mamou Laurinky, ktorá má tri a pol roka. Už od jedného roka mám podozrenie na hyperaktivitu, ale mama aj svokra ma ubezpečujú, že Laurinka je len živé dieťa. Pre moju dcéru je utrpenie sedieť na mieste, ona nevie chodiť, vie len behať, vôbec si nedáva pozor a keď si ublíži, tak sa nepoučí. Tak isto po rečovej stránke sa mi zdá pozadu. Len v tejto oblasti som si nie istá, lebo na jednej strane si zapamätá celú pesničku "Macko uško", ktorú som jej zaspievala asi päť krát, ale keď sa jej spýtam ako sa volá, tak neodpovie, ani keď ju nabádam na odpoveď, alebo jej odpoveď poviem. Vie pekne napočítať do pätnásť, ale keď sa jej spýtam ako sa má, alebo či ideme kúpiť tých pätnásť balónikov, tak neodpovie. Ona vie presne čo chce a čo nechce, je vzdorovitá, a nemá záujem komunikovať. Netvorí vety, slovnú zásobu akú takú má, ale vyjadruje sa jedno alebo dvojslovne. A aj v tomto veku používa ako pri hre, tak aj pri komunikácii "detské brblanie a skomoleniny slov". Poraďte mi prosím, či je to normálne alebo treba vyhľadať odbornú pomoc. Je pravda, že v troch rokoch nerozprávala vôbec a za toho pol roka urobila dosť veľký pokrok, ale hlavne ma trápi to, že neodpovedá na otázky, aj na tie pozitívne situované /napr. prosíš si cukrík?/ Niekedy mám pocit, že nerozumie čo sa jej pýtam, alebo nerozumie čo jej vysvetľujem. Ďakujem

Dobrý deň, mám 3 a pol ročnú dcéru, ktorá je v škôlke úplne iná ako doma. Doma je to šikovné dieťa, ktoré krásne rozpráva, od dvoch rokov vie povedať r. Má možno bohatšiu slovnú zásobu ako ja. Sama sa učí poznávať písmenká, najnovšie ma núti, aby som ju učila ich aj písať. Ak máme návštevu, nie je hanblivá ale normálne komunikuje a aj sa predvádza. Chce byť jednoducho chválená. Ale akonáhle je v škôlke, len pozoruje deti, veľmi sa do hry nezapája, rozpráva ako ostatné deti..šušle a hovorí "v" namiesto "r". Deti sa s ňou veľmi nechcú hrať. Predpokladám, že kvôli tomu rozpráva ako oni. Učiteľky si o nej myslia, že je to zakríknuté a tichučké dievčatko. Dokonca ju občas aj vynechajú z nejakých aktivít, ako je napríklad maľovanie farbami alebo lepenie nejakých obrázkov. Doma to robíme bežne. Ja chápem, že nevedia, čo v nej je, keď sa sama neprejaví, ale bojím sa, aby sa viac neuzatvorila do seba, alebo aby sa nejako nezanedbala.Alebo mám na to upozorniť učiteľky, alebo to nechať na nich? Nechcem tu pôsobiť ako matka, ktorá si myslí, že má nadané dieťa..aj keď si myslím, že je šikovná a pri správnom prístupe, by mohla vedieť viac. Dá sa zistiť inteligencia u tak malého dieťaťa? Môžem s ňou ísť k detskej psychologičke? Alebo je to ešte skoro...

Dobry den,
chcela by som poznat vas nazor na krik zo spanku. Mam 5-mesacneho synceka, ktory do styroch mesiacoch krasne spinkal, od osmej do jednej a potom do nejakej piatej, teraz sa budi v noci pomaly kazdu hodinu a pol, ale nie tak ako predtym ze si rozpraval, ale krici zo sna. Ja ho vzdy vezmem na ruky ale jemu trva aj dve tri minuty kym sa preberie, dovtedy doslova vrieska ako o zivot a hadze sa nekoordinovanymi pohybmi hore dole akokeby s niekym v tom sne bojoval. Nasledne znova zaspi len naprsniku. Je plne kojeny. Prosim vas je to v poriadku? trva to uz zhruba dva tri tyzdne...alebo by mal ist n anejake vysetrenie? dakujem za vas nazor.

Dobry den p. Mgr.Ing Kasakova,z manzelom zijeme dlhsi cas v cudzine konkr. Svajciarsku... mame syna teraz v maji bude mat 3 roky a dlhsi cas konkr. 3 mesiace nie je s nami...pretoze ja som si nasla pracu a nemali sme volne miesto v skolke ktore sme teraz dostali a moja otazka je na vas; ako pomoct syncekovi aby zvladol lepsie recovu barieru teda cudzi jazyk... ovlada len nas slovensky a ja sa strachujem ze to nebude fungovat ze maly nebude rozumiet... pred asi pol rokom sme navstevovali taku skolku 3 krat do tyzdna v nemecku a problem bol v tom ze ked moj maly niecomu nerozumel prejavoval sa agresivne aj voci detom( tahal za vlasy, strkal sa, vrieskal)ale aj voci ucitelkam... prestali sme tam chodit pretoze sa na nas zacali stazovat druhe matky ze pri mam agresivneho syna... on nie je agresivny ked je doma s nami tak je anjelik viem ze problem bol v jazyku ze nerozumel... viete mi poradit ako by som nam to vsetkym a hlavne jemu ulahcila??mam s nim rozpravat doma nemecky??inak syncek je normalny zivy chlapcek ktory je rad v kolektive nie je utiahnuty, rad rozprava

dobry den mame takyto problem. mam syna ktory ma 2 roky a 9 mesiacov. je velmi poslusny a nemame snim vacsie problemy okrem obcasnych vybuchov zlosti. ale mam dojem ze je az privelmi samostatny kym ine deti sa drzia pri mame za ruky moj maly ma za ruku drzi vynimocne a dokonca ide bezomna. ide kus po predu napriklad na prechadzke ani sa neotoci ci som za nim. a pre nedavnom nam zacal utekat najskor v obchode na chvilku som sa otocila a uz ho nebolo. hral sa medzi regalmi s oblecenim, kym ja som cela bez seba dala skoro zburcovat cely obchod, a tyzden do zadu sme sa chystali na autobus kym som stihlôa zamknut dvere maly zmizol, myslela som ze je na dvore a nebol Ani v zahrade, proste nikde tych 15 minut bolo najhorsich v mojom zivote. nakoniec ho nasla suseda na ceste k autobusovej zastavke. proste vedel ze ideme na autobus a isiel tam sam lebo sa mu nechcelo cakat na mna. uz neviem co si pocat bojim sa na sekundu otocit, brat ho so sebou na nakupi neviem ako mu to vysvetlit nic nepomaha. bojim sa prosim poradte mi.

Dobrý deň, naša 2,5-ročná dcérka začala robiť grimasu (vytáča pusu väčšinou do jednej strany, ale sem-tam aj do druhej). Robí to keď sa hrá sama doma, vonku s inými deťmi, na prechádzke, pri pozeraní rozprávky... Nemala by to byť reakcia na nejakú zmenu, všetko beží v zabehnutých koľajách. Skúšala som jej to vysvetliť, že to nie je pekné, ale nepomohlo to. Neviem, či ju mám za to napomínať, alebo to ignorovať... Prosím o Váš názor.

Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.

Dobrý deň.
Chcela som Vás poprosiť o radu.Moja dcérka sa v poslednej dobe začala správať veľmi čudne.Má 6 rokov.V septembri ide do školy.Vôbec sa nesústredí,je ufrfľaná, nič sa jej nechce, absolútne ma ignoruje a hlavne jej na ničom nezáleží.
V našej rodine sa v poslednej dobe udialo veľa zmien.Pred dvoma rokmi sa nám narodil syn-prežívala s nami celé tehotenstvo, veľmi sa na neho tešila.a aj po jeho narodení to bolo super.Teraz sa spolu krásne hrajú, ale občas mi vytkla, že sa jej málo venujem.Vysvetlila som jej to, ale mám pocit, že to akosi nezabralo.Syna má veľmi rada, ale od jeho narodenia nás začala dosť ignorovať.
Druhá zmena nastala, keď začal manžel chodiť na týždňovky.Mala som s toho celkom strach, ako bude reagovať, ale nieje to až také zlé.Dokonca ani neplače.Sama si povie, že sa len 5 krát vybuvá a tatinko príde.Ja viem, že jej aj tatino veľmi chýba.Veď aj mne je dosť smutno, ale bohužial, momentálne nemáme inú možnosť.
No a tretia vec čo sa udiala, našla si novú kamarátku.Tá ju maximálne ovplyvnila.Dcérka sa po nej opičí, začína byť drzá, odvráva, prestáva zdraviť ľudí na ulici a stále mi vykrikuje, že kamarátka môže toto, hento a ona nie.Je mi veľmi smutno, keď si predstavím, že celá moja snaha o to aby bola slušné dievča teraz vychádza úplne na nič.Snažím sa jej všetko vysvetlovať, pýtam sa jej, či sa jej to páči ako sa jej kamarátka správa a ona mi povie že nie, ale vzápätí robí to isté.
Je mi s toho smutno a neviem ako a čo mám robiť, aby sa to všetko zmenilo aspom trošku k lepšiemu.Ja som s tohto všetkého už dosť unavená.
Prosím, ak by sa Vám dalo, poradíte mi.
Ďakujem Vám veľmi pekne.