Poradňa detského psychológa

Moja 12-ročná dcéra sa bojí sama cestovať vlakom alebo autobusom.Chodí do školy v neďalekom meste,ráno radšej vstane o hodinu skôr a ide autom s manželom,po škole ho zase čaká u niektorej z kamarátok,alebo bombarduje telefonátmi mňa,aby som po ňu prišla.Keď jej poviem,nech príde spojom,hystericky sa rozplače, takže po ňu idem buď ja alebo manžel.Cesta domov ani do školy vôbec nie je nebezpečná,pred asi dvomi rokmi chodila v pohode sama aj ráno,pýtala som sa jej,či sa jej prihodilo niečo nepríjemné,tvrdí,že nie,jednoducho má strach.Takisto v noci odmieta spávať vo svojej izbe,spáva so mnou v spálni.Inak medzi rovesníkmi v triede je sebaistá,takisto doma nie je utiahnutá,niekedy je až drzá.Neviem si s ňou rady a trápi ma to.Ďakujem

Dobry den,
chceli by sme poprosit o radu. Syncek Filipko ma 3 a pol roka, do skolky chodi asi pol roka. Odmalicka bol skôr taky pozorovatel, na ihrisku vacsinou pozoroval ine deti ako sa hraju, spravaju, hral sa, ked som ho na hru naviedla. Dnes tiez vela krat opakuje aj po cudzich detoch co povedia, ako sa hraju. Je to normalne? Odkedy zacal chodit do skolky zacal odkukavat aj nevhodne spravanie. Co nas velmi trapi, syncek mava take argresivne prejavy, krici, bucha do tatina, do deda, pride a buchne, ma to ako hru, usmieva sa pritom. Stale vyprava ty si skareda, tatino je skaredy, staroba. Potom ked sa ukludni tak je z neho mily chlapcek, nachvilu:(. Navyse dost opakuje v skolke po inych detoch, ucitelka povedala ze este take opakovanie nevidela. Predtym rozne vyrazy.. a teraz po chlapcekovi, ktory este nevie poriadne rozpravat. Vekovo su podobne a doma na neho hovoria po slovensky a nemecky. Chlapcek vyprava takou divnou recou a syncek to po nom zacal opakovat, lebo ze je to smiesne. Navyse ucitelka ked tak vyprava mu povedala, ze v skolke nech je "Filipko" a ze vonku na dvore moze byt Samko, ten druhy chlapcek. My sme z toho uz zufali, aj som ucitelke povedala, ze to nie je dobre ze mu to povolila, ze ho treba skôr trpezlivo upozornovat ze on je Filipko, a vsade, aj na dvore.. Aj mi povedal, ze vsak ucitelka mu povedala ze na dvore moze byt Samko. Ja som mu to uz zakazala, neviem ako formou to riesit. Niekedy uz stracam nervy. Syncek pekne hovoril a teraz zacal rozpravat takouto hatlaninou. Ja ho vzdy opravim a poviem ze mu nerozumiem, nech mi to povie pekne. Co s tym? Ako ho viest k tomu aby vsetko neopakoval? Velmi pekne dakujem za radu.

dobrý deň! naš problém spočíva v tom,že náš 2,5 ročný syn je tak trošku agresívny,pričom svoju agresivitu si vybíja na nás rodičoch/kope,hádže po nás predmety,/keď sa ho snažíme v kľude upozorniť,že to sa nerobí tak ako keby provokoval a prestane až keď dostane na zadok/samozrejme s mierou/máme aj 2-mesačnú dcéru ku nej sa správa pekne, hladká ju,bozkáva a nežiarli na ňu Palo

Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.

Dobry den, obraciam sa na vas s problemom, mam 10 rocnu dcerku ktora ma spoluziacku, poznaju sa takmer od narodenia, my rodicia sme priatelia, problem zacal od narodenia ked matka dcerkinej spoluziacky zacala chciet aby jej dcera mala vsetko co ma moja, samozrejme boli aj konflikty, chodili spolu do skolky teraz aj do skoly, problem je cely v tom, ze to dievca Livia sa na moju dceru strasne naviazala, nema v skole kamaratov, pretoze si casto vymysla a klame a jediny kto sa s nou kamarati je moja dcera, ked su spolu nevidela som v tom neviem aky strasny problem, pekne sa hraju a su spokojne, problem zacina byt v tedy ked sa moja dcera chce kamaratit aj s inymi spoluziackami, vtedy to ta Livia nezvlada a uraza sa a navyse stale vydiera oju dceru placom, maju uz 10 rokov a zda sa mi aj trapne ze hned Livia place, dokonca to je nie plac ale rev, problem sa vystupnoval, boli v skole prirode, nezmesti sa mi to sem vsetko tak spomeniem len nieco, ked s nou moja dcera nechcela ist na wc livia sa to snazila zdrziavat azisla v krcoch a udajne jej poedala, ze to preto, aby sa zatial nezacala bavit s niekym inym, pri obede si pri moju dceru chcela sadnut spoluziacka a tak jej livia naliala z pohara dzus na stolicku, moja dcera to zbadala a tak obetovala svoju mikinu a dala ju na stolicku aby si ta spoluziacka do toho nesedla, dcera je velmi citliva, len akosi je toho uz na nu privela, cokolvek nerobila s nou, vzdy Livia revala, raz som ju aj pocula do telefonu a to nebol plac ale tak placu 4rocne deti ked si rozbiju koleno, dalej ju Livia vecne nahravala na mobil a chodila za nou a pustala jej to dookola, na upozornenia a prosby od mojej dcery nereagovala a rehotala sa jej do tvare, navyse si kupuje vsetko nausnice, okuliare , oblecenie take ako ma moja dcera, problem je, ze jej to jej mama toleruje a podporuje ju v tom, ano, samozrejme som sa s nou uz velakrat o tom bavila a jej odpoved je, ze ona moju dceru miluje a tym to konci, uz som hovorila aj s ucitelkou pretoz si to sama vsimla, len ma tiez upozornila ze s tym nemoze nic robit nakolko by mohla mat problemy, viete dnes sa vsetko otoci proti vam ale dcera prisla zo skoly prirody a strasne psychicky znicena, dokonca nam odtial pisala zvlastne sms - ze si nici zivot, na to som chcela vysvetlenie, jej odpoved ze to preto ze sa s nou kamarati a tym padom od nej bocia ostatne deti, zachadza to tak daleko ze Livia zacina byt protivna na ine deti a akoze nechtiac ich strci alebo tak...snazila som sa s dcerou porozpravat, do inej triedy ani nechce pocut ze by isla, ma strach ze liviina mama pride do skoly a bude sa chciet s mojou rozpravat lebo ju vo vsetkom podporuje, od manzela moc pomoc nedostanem, nejak mu to nepripada ako velky problem, chce aby sme to riesili tak, ze ju budeme od nej vo volnom case drzat dalej, na ake kruzky chodi nasa dcera a ze sme ju od vsade museli dat prec, lebo tam zacala chodit aj Livia vam nemusim radsej hovorit, zacala so to riesit tak, ze si moja dcera dohaduje kamosky aj tak aby to livia pocula, aby vedela, ze neni jedina jej kamaratka, aj v skole spolu sedia a ked sa chcela moja dcera presadit tak Livia zahrala na ucitelku divadielko s placom a zabralo... dokonca akoze musia sediet vpredu lebo obidve nosia okuliae, ze kjto ich ma prvy vam nemusim hovorit... dcera s nou nechcela travit vsetok cas v skole prirode a Livia to nezvladala ta celu skolu prirodu prezjapala a hrala na city mojej dcery, samozrejme ze som jej dala instruktaz ako sa ma v danej chvii k tomu postavit a nevsimat si ju ale nie vzdy to ide, neviem co dalej, zacinam byt zufala, moja dcera je velmi ale velmi chuducka a strasny dobracisko, to o nej hovria aj ucitelia, toto dievca je preikane a plne intrig a aj ked budu cez prazdniny 2 mesiace bez akehokolvek kontaktu pocas roka sa to zase zacne a to nevravim o tom ako bude akoze livia trpiet bez nej.... nechcem zmenit skolu ani triedu pretoze moju dceru tam deti miluju, neda sa to spravit rozhovorom s matkou Livii ani s otcom a tak neviem co mam daej robit, dakujem za kazdu rada
s pozdravom
erika

Dobry den

chcem poprosit o radu ako mam reagovat na spravanie svojho 23 mesacneho syna, pripadne vysvetlenie "o co ide". chodime spolu medzi deti. Ked je napr.na suchacke, nechce, aby tam liezlo ine dieta, vadi mu co i len dotyk suchacky od ineho dietata, syn znervoznie, zahana sa smerom k dietatu, krici nie a ak sa da, tak ho udrie, alebo strci. Snazim sa mu vysvetlit, ze to je spolocna suchacka, ale on nesuhlasi a suchnut sa nechce. Tak tam place a sedi a ja ho na koniec zo suchacky zoberem, na co on reaguje riadnym revom. Podobne je tomu tak aj ked k nemu pride ine dieta a on sa s niecim hra. Vadi mu, uz len ich pohyb smerom k nemu. som pri nom, vysvetlujem, ze sa mozu aj spolu hrat, ak je to jeho hracka, tak necham na nom, ci sa podeli, respektujem, ked nechce. Jedno co zasadne riesim (nie fyzicky) je, ked deti bije, alebo strka. Niekedy som riadne vycerpana, lebo mam pocit, ze musim stale nieco riesit - stale ho niekto znervoznuje a on potom place. Zatial je sam, som ale tehotna.

dobrý deň, obraciam sa na vás s prosbou o radu ohľadom môjho 10ročného syna. Nedávno ma upozornila pani učiteľka v škole na zhoršený prospech, zmenené správanie môjho syna a agresivitu,ktorá sa po chvíli mení na sklony k ublíženiu si. Zmenu správania a zhoršený prospech v škole som prikladala k tomu, že na seba upútava pozornosť, nakoľko máme ešte 9mesačné bábätko.Ale mám strach, pretože keď dostane zlú známku v škole, alebo na neho vyvíjam akýkoľvek nátlak (psychický), jeho reakcia je, že chce vyskočiť z okna, alebo sa obesiť.o chvíľu to prejde a rozplače sa.a k tomu doma nebol nikdy fyizicky trestaný. no k psychológovi odmieta ísť.ako mám k nemu pristupovať??

Dobry den, poprosila by sm Vas o radu, mam 19 mesacneho syna, je velmi sikovny, rozprava, venujem sa mu maximalne, ved sme ho s muzom mali az po 5. rokoch manzelstva, takze je velmi vytuzeny.
Nas problem ale spociva v tom, ze syn je na mna velmi naviazany, ako nahle su u nas svokrovci, chvilu je s nimi, potom sa vsak velkym placom dozaduje mojej pritomnosti, to iste u nich doma. Ak nie mojej, tak neskor manzelovej pritomnosti. Svokra je dost nasilna a odtrhava ho odomna, ked place. Davaju mi to vsetko za vinu, syna este kojim a ze si ho k sebe takto priputavam. Kojit ho chcem do dvoch rokov. Porovnavaju mojho syna so svagrinymi detmi, ze oni taketo neboli, lebo svagrina si ich ucila od seba. Ale neuznaju, ze maly je sikovny, lebo sa mu maximalne venujem. Hovoria mi, ze so jeho otrokom, pritom maleho vychovavam. Ked ho ale zoberu svokrovci von, napr. na kolotoce,maly je v pohode. Ked k nam pride navsteva s vacsimi detmi, maly sa s tymito detmi hra a nepotrebuje ma tolko. Podotykam, ze so synom som sama, az pokial nepride muz domov z prace (okolo pol piatej), chodime ale na detske ihriska a pieskoviska, takze sa stretava s inymi detmi.
Robim niekde velku chybu? Ved maly nebude takyto, ved pojde do skolky, ked bude mat tri roky. Dakujem za Vas cas a odpoved.

Dobrý deň,

mám ročného synčeka a vždy ked niekto pri ňom spustí krik- nejaké dieťa alebo osoba, tak sa rozplače. Nemusí to byť zrovna krik na neho ale ked niekto pri ňom kričí.
My na neho nekričíme a neviem či to má z toho že niekto na neho nakričal alebo z čoho.
Chcem sa spýtať, či z toho vyrastie alebo s tým treba niečo robiť, a ak treba tak čo?

Ďakujem veľmi pekne.

dobry den. mam chlapceka 25 mesacneho, ktory je velmi zivy a velmi aktivny. nedavno som sa vratila zo zahranicia na Slovensko. byvam u rodicov , v malej dedinke, kde uz skoro nikoho nepoznam, nie je tu ani v okoli materske centrum, ani detske ihrisko,tak som synceka zapisala do skolky. Aby bol trosku s detmi. sameho ho nechavam, len 1hod a potom idem po neho.v zahranici bol trochu s detmi, ale vacsinou len so mnou a s manzelom. teraz ma okolo seba plno ludi-babky, dedkov, susedia, deticky v skolke. neviem, ci je toho na neho privela, ale je velmi agresivny. staci, ze nejake dieta na neho v skolke pozrie, tak ho udrie, zo vsetkym bucha, hracky hadze o zem. ak sa mu nevyhovie, tak krici a najnovsie, ked pridem po neho do skolky, tak ku mne vobec nechce ist. len sa usmeje, povie ze mamicka prisla a namiesto toho, aby sa ku mne rozbehol ,tak rozhadzuje vsetko co ma po ruke a krici. ked sa ho snazim zobrat na ruky, tak sa hadze tak, ze ho musim pustit. chcela by som, aby sa trochu viac ku mne tulil. doma je raz dobry, pekne sa hra, vela rozprava, taky maly sinter, ale potom z nicoho nic, ked sa pekne hrame, a niekto sa objavi v miestnosti, tak ho udrie, alebo hodi nieco o zem.ma take nevyspytatelne spravanie. stale musim byt s nim, davat na neho pozor, aby nikomu neublizil, nikoho nezbil. uz som z toho dost unavena. ostatne mamicky sa uz porozpravaju, kym sa ich deticky hraju a ja musim len striehnut, aby nikoho neudrel. a druha vec, ktora ma trapi je, ze sa vobec nevie zahrat sam. musim sa hrat stale s nim. ak mu poviem, hraj sa teraz trosku sam, mamka ide umyt riad, tak on okamzite prerusi hru a musi ist so mnou. ako ho mam naucit, aby bol trosku samostatnejsi?dakujem velmi pekne za rady.

Dobry den,
mam plno myslienok ako zacat a tak idem pekne od zaciatku :)
Pred tyzdnom v sobotu mi moje dieta vypadlo z nakupneho vozika. Len nedavno som citala v Mama a ja rubriku "ne/bezpecny vozik" a myslela som si ze mne sa to stat nemoze a predsa..
Maly mal v ten den presne 1rok a 7 mesiacov. Dovtedy bolo vsetko v "normale". Obdobie vzdroru, pocuvanie ci nepocuvanie rodica..a aj mna mamu bral tak realne. Isiel na cely den k starkej a ani si na mna nespomenul.
Od toho padu je ale vsetko inak.
Hned ako sa vzdialim od neho..ako nahle to zisti zacne kricat a plakat. Znie to akoby sa velmi udrel..vzdy sa vylakam.
Chodime do centra pre deti..vyskusali sme to vcera..odisla som, nechala som ho s otcom a opat sa to opakovalo. A do teraz by tam bol aj sam..bolo mu to jedno.
Neviem si s tym poradit. Stale za mnou chodi..chce aby som ho objimala. {a ja ho objimem )Nemozem nic v domacnosti urobit, lebo place, ze nie som pri nom.
Samozrejme po uraze sme navstivili pohotovost..pozreli ho a vsetko v poriadku.
Potrebujem poradit co robit?? Je to len tyzden..mozno to prejde..ale vobec to tak nevyzera.
Dakujem velmi pekne

Dobrý deň,
mám 3a pol roč. syna chodí do školky je hravy,zivy plny energie niekedy az priliš:-),ale je tu jeden problem a zacinam sa obavat,ze cim to je.zacalo sa to asi zhruba pred mesiacom do vtedy sa vytesoval vzdy,ked sme cestovali autobusom ci elektrickou strasne bol rad,ale naraz ked niekede sa musime presuvat MHD je to hrozne.Strasne sa boji a vzdy len prosi mamka,alebo babka kto s nim drz ma drz ma za uska bojim sa a on sa chyti za usi chyti moje ruky da si ich na svoje sedi na mne ani sa nepohne je cely spoteny,trpne,len kedy konecne vystupime.a to pritom doma bola jeho najoblubenejsia hracka autobus a elektricka ma doma takmer cely vozovy park:-)a teraz jeho spravaniu nerozumiem a takisto aj minule v skolke mi hovorila ucitelka,ze si pustali hudbu z cd a ked isla vymenit cd,ze opat chytil sa za usi prosil ju aby nepustala nic dupotal nohami a bol uplne mimo ako keby zachvat.prosim poradte mi velmi sa bojim co to moze byt....
DAKUJEM

Dobry den, moja dcerka ma 3 roky. Mame s nou uz dlhsie problem v tom, ze na vsetko mi povie nie. Od rana do vecera, ak jej poviem cokolvek, tak odpoved dostanem nie. Ja sama som pedagog, pracujem v materskej skolke a snazim sa s Kristinkou pracovat vsetkymi moznymi sposobmi. Neviem, preco ma taky negativny pristup ku vsetkemu a uz neviem ako na nu. Sme uz s muzom unaveni z tohto jej spravania a neustaleho hladania toho, ako s nou vyjst na jednu cestu. Tvra to uz asi rok a pol. Zo zaciatku som si myslela, ze je to obdobie vzdoru ale mam pocit, ze toto sa nikdy neskonci. Prosim poradte mi ako dosiahnut, aby mi aspon raz povedala ano, dobre alebo nieco pozitivne na to, co poviem ja.

Dobry den,mam dcerku,ktora mala v marci 4 roky.Mame s nou urcite problemy,zatial neuzavreta diagnoza,vyvinova porucha reci a jazyka F80. Robi velke pokroky,dnes uz krasne a cisto rozprava,aj gramaticky spravne.Nedavno uz zacala aj viac komunikovat s rovesnikmi v skolke,doteraz preferovala starsie deti a dospelich..Teraz ma trochu znepokojuje jej spravanie,bujna fantazia.Ma strasne rada postavicky Matka a Kubka z rozpravky a stale ich spomina.Hra sa na nich,rozprava sa s nimi,kresli ich,mava im a pod.Vie rozoznat realitu,pouziva slova -akoze,naozaj..Rozprava sa aj sama so sebou,ked ju napr. upozornim,aby pekne jedla,tak si to pre seba opakuje-Lejka,pekne jedz,lebo na teba bude mamka kricat.. Takisto sa dokaze porozpravat s nezivymi vecami,minule sme sa aj zasmiali,ked sa "rozpravala" na dvore s miešačkou- Ahoj miesacka,ako sa volas? Potom zmeni hlas a hovori-Ja som miesacka dvorova a ty si kto? atd. Vobec jej nevadi,ze ju pritom niekto vidi.Da sa s nou zmysluplne komunikovat.Ale v skolke este stale viac preferuje rozpravanie s plisovym mackom,ako s detmi.Je smela,ma rada verejne vystupovanie,je rada stredobodom pozornosti.Ma mensie problemy v skolke s prisposobenim sa a akceptovanim autority.Chodi do klasickej skolky na 4 hodiny.Vo vsetkom napreduje,pri poslednom psych. vysetreni bola 4 mesiace popredu v intelektualnom vyvoji. Este spomeniem vcerajsiu prihodu,prisla za mnou a plakala.Na otazku,preco place,odpovedala,ze preto,lebo ma hrube nozky..Tak jej vravim,ale nie,mas pekne nozky,ale neprestala. Tak som sa jej spytala,kde to videla a ona ze v Matkovi a Kubkovi vila plakala,ze ma hrube nozky a nemohla tancovat.A ze ona je teraz akoze vila.Tak sa Vas chcem spytat na nazor,co si myslite v nasom pripade o tej fantazii,ci to naozaj este patri k veku,alebo to bude nieco chorobne,vzhladom k nasim problemom s komunikaciou. Dakujem pekne.

Dobry den moja dcerka chodi od decembra do skolky a teraz zacala kazde rano od strachu zvracat ja uz neviem co mam robit rozpravala som sa s ucitelkami a vraveli ze jej nic nespravili a ani Dcerka sa na ucitelky nestazuje ja uz neviem co mam robit ci sa mam obratit na psychologa prosim poradte dakujem