naviazanost na matku

Dobry den,
mam plno myslienok ako zacat a tak idem pekne od zaciatku :)
Pred tyzdnom v sobotu mi moje dieta vypadlo z nakupneho vozika. Len nedavno som citala v Mama a ja rubriku "ne/bezpecny vozik" a myslela som si ze mne sa to stat nemoze a predsa..
Maly mal v ten den presne 1rok a 7 mesiacov. Dovtedy bolo vsetko v "normale". Obdobie vzdroru, pocuvanie ci nepocuvanie rodica..a aj mna mamu bral tak realne. Isiel na cely den k starkej a ani si na mna nespomenul.
Od toho padu je ale vsetko inak.
Hned ako sa vzdialim od neho..ako nahle to zisti zacne kricat a plakat. Znie to akoby sa velmi udrel..vzdy sa vylakam.
Chodime do centra pre deti..vyskusali sme to vcera..odisla som, nechala som ho s otcom a opat sa to opakovalo. A do teraz by tam bol aj sam..bolo mu to jedno.
Neviem si s tym poradit. Stale za mnou chodi..chce aby som ho objimala. {a ja ho objimem )Nemozem nic v domacnosti urobit, lebo place, ze nie som pri nom.
Samozrejme po uraze sme navstivili pohotovost..pozreli ho a vsetko v poriadku.
Potrebujem poradit co robit?? Je to len tyzden..mozno to prejde..ale vobec to tak nevyzera.
Dakujem velmi pekne

Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o radu. Máme 2,5 ročnú dcérku. Je dosť bystrá a šikovná, no trápi ma, že na mne veľmi lipne. Všetkých okolo odmieta, nevie bezo mňa chvíľu vydržať. Odmieta babky, tatina, nemôžem ju u nikoho ani na chvíľu nechať, keď si potrebujem urobiť napríklad nákup. vyžaduje si, že aj obyčajné veci musím robiť iba ja, napríklad: mamina musí tlačiť buginu, nik iný, mamka ju musí obuť, obliecť, na bicykli ju musím tiež tlačiť iba ja. Keď ju chceme nechať u babky, aby sme si urobili nákup, rozplače sa. Keď odídem potajomky (lebo inak to absolútne nepripúšťa), začne ma hľadať a plakať. Raz ma videla odchádzať a ju som nechávala s tatinom, začala neskutočne plakať a plakala ešte minimálne pol hodinu, pretože som volala manželovi, či sa ukľudnila a stále som počula, ako plače a volá "mamka, mamka". Mám pocit, že práve od tohto momentu na mne ešte viac lipne. Vyčerpáva ma to, pretože aj manžel si akosi zvykol, že on nerobí po práci nič, pretože aj tak ho malá odmieta. Ja sa pri tom ani nemôžem ísť osprchovať, a ak jej aj manžel napríklad povie, nech ma nechá, že sa osprchujem, zasa spustí strašný plač. Proste musí byť pri mne, skončí to tak, že si sadne ku mne do kúpeľne a pozerá sa na mňa. Bývame s manželom sami, takže od úplného malička som bola s ňou iba ja, manžel je v práci 12hodín, dcérke som sa vždy naplno venovala, vždy som sa s ňou hrala, už v tomto veku hrá perfektne napríklad pexeso. Na jednej strane sa všade píše, ako by sa matka mala deťom venovať, no na druhej strane, ja som sa takto malej venovala, a teraz sme dopadli tak, že nevie byť minútu bezo mňa, nevie sa 5 minút sama pohrať,nik iný ju nesmie dať spať, iba ja, keď ju náhodou odmietnem a vysvetlím, že mamina má robotu, že potrebuje navariť a podobne, tak je z nej unudené, mrzuté a vzdorovité dieťa. Naopak, keď sú deti neposlušné, tak je to vraj len preto, lebo sa možno nudia a potrebujú pozornosť. tak ako to teda je? Naozaj tomu nerozumiem...Deti, ktorých maminy im nevenovali ani zďaleka toľko pozornosti, sa vedia sami zahrať (poznám také prípady)a nerumázgajú stále pri mame, keď má napríklad kamarátku na návšteve. (u nás je to tak, že keď máme návštevu, dcérka len stojí pri nás a vynucuje si od každého pozornosť, takže to dopadne tak, že sa s návštevou ani neporozprávame). Prosím Vás preto o radu: ako postupovať, čo robiť, keď chcem dcérku trocha naučiť vydržať bezo mňa? mám ju napríklad odniesť ku babke a tam ju nechať, zakývať jej a odísť aj napriek tomu, že začne hystericky plakať? a tým riskovať, že bude na mňa ešte viac naviazaná? alebo to nejak robiť postupne? ako? a ako ju naučiť, nech sa chvíľu hrá sama, že sa nepatrí prehlušovať návštevu len aby sme sa venovali jej? ako ju naučiť, že aj iní sa vedia o ňu na chvíľu dobre postarať? snažím sa s ňou chodiť do kolektívu, do materských centier a detských kútikov, vždy na mne veľmi lipla, od malého bábätka, no dúfala som, že v tomto veku by sa už mohla troška zmeniť. Budem Vám veľmi vďačná za radu. Prajem príjemný zvyšok dňa.

Dobry den, mam 14 mes. synceka, asi 8 mes. sme sa trapili so spankom a nakoniec sme museli navstevovat psychiatricku a brat peritol, pretoze syn ako 8 mes. babo takmer vobec nespal. Bol apaticky, nervozny-postupne sa vsetko nastastie upravilo a dnes spi cez den aaj v noci. Je velmi aktivny a hravy. Pani psychiatricka mi povedala ze je velmi uzkostive dieta. Rada by som sa poradila ako postupovat vo vychove,maly ked je so mnou tak 80 % dna mrnci -hmmmm a snazi sa na mne prilepit.Vacsinou sa mi nepodari ho zaujat nicim, musim ho mat na rukach. Viem znie to ako banalny problem, ale je to strasne stresujuce a po par mesiacoch som uz dost nervozna. Ak vsak je s ocinom, alebo s kym kolvek inym tento problem nie je, je mily, vesely, hravy. Neplace ked odchadzam a ani mu velmi nechybam, ale nesmie ma vidiet. Akonahle ma uvidi opakuje sa scenar. Po par hodinach takehoto trapenia aj manzel radsej zostava s malym sam-krasne sa hraju, citaju si , co pri mne dokaze len obcas-a ja aspon porobim, ale sama a zavreta. Cely den som vsak s nim sama a len malokedy sa mi podari ho od seba odlepit. Poradte ako ho tohto zlozvyku zbavit a postupovat vo vychove. Dakujem.

Dobry den, dva a pol rocna dcera zo dna na den zacala byt na mna privelmi upata. Doteraz nemala problem byt s nikym inym z rodiny. Na par dni si ju vsak k sebe vzala moja mama (co nebolo 1x) a od tej doby ma dokonca nepusti ani na toaletu. Stale sa pyta kam idem, musi ma mat v jednom kuse na ociach...inak je plac.
Ide len o jedno z obdobi, alebo to mam riesit s psychologom. Dakujem.