mama a nik iný!

Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o radu. Máme 2,5 ročnú dcérku. Je dosť bystrá a šikovná, no trápi ma, že na mne veľmi lipne. Všetkých okolo odmieta, nevie bezo mňa chvíľu vydržať. Odmieta babky, tatina, nemôžem ju u nikoho ani na chvíľu nechať, keď si potrebujem urobiť napríklad nákup. vyžaduje si, že aj obyčajné veci musím robiť iba ja, napríklad: mamina musí tlačiť buginu, nik iný, mamka ju musí obuť, obliecť, na bicykli ju musím tiež tlačiť iba ja. Keď ju chceme nechať u babky, aby sme si urobili nákup, rozplače sa. Keď odídem potajomky (lebo inak to absolútne nepripúšťa), začne ma hľadať a plakať. Raz ma videla odchádzať a ju som nechávala s tatinom, začala neskutočne plakať a plakala ešte minimálne pol hodinu, pretože som volala manželovi, či sa ukľudnila a stále som počula, ako plače a volá "mamka, mamka". Mám pocit, že práve od tohto momentu na mne ešte viac lipne. Vyčerpáva ma to, pretože aj manžel si akosi zvykol, že on nerobí po práci nič, pretože aj tak ho malá odmieta. Ja sa pri tom ani nemôžem ísť osprchovať, a ak jej aj manžel napríklad povie, nech ma nechá, že sa osprchujem, zasa spustí strašný plač. Proste musí byť pri mne, skončí to tak, že si sadne ku mne do kúpeľne a pozerá sa na mňa. Bývame s manželom sami, takže od úplného malička som bola s ňou iba ja, manžel je v práci 12hodín, dcérke som sa vždy naplno venovala, vždy som sa s ňou hrala, už v tomto veku hrá perfektne napríklad pexeso. Na jednej strane sa všade píše, ako by sa matka mala deťom venovať, no na druhej strane, ja som sa takto malej venovala, a teraz sme dopadli tak, že nevie byť minútu bezo mňa, nevie sa 5 minút sama pohrať,nik iný ju nesmie dať spať, iba ja, keď ju náhodou odmietnem a vysvetlím, že mamina má robotu, že potrebuje navariť a podobne, tak je z nej unudené, mrzuté a vzdorovité dieťa. Naopak, keď sú deti neposlušné, tak je to vraj len preto, lebo sa možno nudia a potrebujú pozornosť. tak ako to teda je? Naozaj tomu nerozumiem...Deti, ktorých maminy im nevenovali ani zďaleka toľko pozornosti, sa vedia sami zahrať (poznám také prípady)a nerumázgajú stále pri mame, keď má napríklad kamarátku na návšteve. (u nás je to tak, že keď máme návštevu, dcérka len stojí pri nás a vynucuje si od každého pozornosť, takže to dopadne tak, že sa s návštevou ani neporozprávame). Prosím Vás preto o radu: ako postupovať, čo robiť, keď chcem dcérku trocha naučiť vydržať bezo mňa? mám ju napríklad odniesť ku babke a tam ju nechať, zakývať jej a odísť aj napriek tomu, že začne hystericky plakať? a tým riskovať, že bude na mňa ešte viac naviazaná? alebo to nejak robiť postupne? ako? a ako ju naučiť, nech sa chvíľu hrá sama, že sa nepatrí prehlušovať návštevu len aby sme sa venovali jej? ako ju naučiť, že aj iní sa vedia o ňu na chvíľu dobre postarať? snažím sa s ňou chodiť do kolektívu, do materských centier a detských kútikov, vždy na mne veľmi lipla, od malého bábätka, no dúfala som, že v tomto veku by sa už mohla troška zmeniť. Budem Vám veľmi vďačná za radu. Prajem príjemný zvyšok dňa.