Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň,
mám ročného synčeka a vždy ked niekto pri ňom spustí krik- nejaké dieťa alebo osoba, tak sa rozplače. Nemusí to byť zrovna krik na neho ale ked niekto pri ňom kričí.
My na neho nekričíme a neviem či to má z toho že niekto na neho nakričal alebo z čoho.
Chcem sa spýtať, či z toho vyrastie alebo s tým treba niečo robiť, a ak treba tak čo?
Ďakujem veľmi pekne.
Hlavne si ho vtedy treba zobrať k sebe, potúliť si ho, kým sa neupokojí. Je to bežná reakcia u detí v tomto veku a potrebujú hlavne ubezpečenie, že je tam ten niekto taký dôležitý, kto im dáva pocit bezpečia a istoty, napr. mama, ktorá ich ubezpečí, že sa netreba ničoho báť, že to je v poriadku.
Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme
Bolo by vhodné vyhľadať osobne detského psychológa.
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj párkrát vlakom viezli. minulí týždeň som sa zasa vybrala vlakom aj s ním a on spustil hysterický plač, že nechce a bojí sa, aby sme išli domov on tam nepôjde... Bola som s neho rozčarovaná a to ten vlak ešte ani nevidel. Potom zasa sa bál, keď dali na naše auto čln- to mu by som rozumela že to nevedel spracovať prečo je ten čln na aute. A dnes sa zasa dál plastovýých dosiek ktoré máme opreté o stenu. Pofukoval vietor a oni sa trošku hýbali. Neviem si to vysvetliť, nebol taký bojazlivý. Doma je kľud, nezažil žiaden stres, nehádame sa nič také stresujúce nebolo. Prosím Vás poraďte čím to môže byť? Prejde to ako to prišlo? Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď. S pozdravom Gabriela.
To, či to prejde, sa nedá vopred povedať. No takéto ťažkosti sa v tomto veku zvyknú vyskytovať pomerne často. Súvisí to s bujnou fantáziou, ktorú deti majú a aj s tým, že nevedia celkom dobre odlíšiť, čo je realita a čo je ich vlastná fantázia, čo je reálne možné, aby sa stalo a čo sa môže stať "len" v ich predstavivosti.
Mnohé tieto detské obdobia úzkosti prejdú, hoci to môže trvať aj niekoľko mesiacov či rokov. Nie je vhodné dieťa vysmievať, hovoriť, že už je veľké, aby sa bálotakých vecí a podobne. Je vhodné byť mu oporou, rešpektovať jeho paniku, strach, hľadať možnosti, ktoré by ho podporili v tom, aby danú situáciu zvládlo, prekonalo alebo sa aspoň pokúsilo ju prekonať a ak sa mu to nepodarí, aby našlo dosť podpory u rodičov, u blízkych, ktorí mu dajú najavo, že to nevadí, že nabudúce alebo inokedy to určite dokáže, že na tom nestojí ich láska k dieťaťu...
moj syn ma 26 mes.obdobim vzdoru sme presli,ked mal 18 mes.momentalne prechadzame obdobim ofuku za vsetko(ked mu nedam co chce,nemoze co chce)ofukne sa skloni hlavu,tak na 10 min.a stichne neplace.moj manzel a jeho matka si tymto vynutia co chcu,ja nechcem,aby si to odnesol do dospelosti mam este 3 dcery ani jedna to nerobila.poradite mi????dakujem!
Má právo reagovať. Ak sa mu niečo nepáči, prečo by nemohol vyjadriť, čo cíti? Navyše ak to dáva najavo len takým jemným spôsobom.
Dobry den prajem, moj syn ma 2 a plo roka, posledny mesiac za zvlastne sprava. Do teraz bolo vsetko fajn, nemal problemy nikam ist. Od kedy mu hovorim o skolke aspon tak sa mi to zda, nerad chodi na ihriska, na navstevu.Pred 2 dnami sme dosli ku sesternici a on nechcel ist do vnutra, tak sa strasne rozplakal a ostal sam sediet na chodbe asi 20 minut, poto sa ukludnil a prisiel za nami. dnes sme isli pozriet deticky do skolky van na dvor, ani tam nechcel vkrocit, zrazu plac, hysteria a chcel ist domov, ja som sa tam z detmi bavila, rozpravala a on plakal a plakal.Toto spravanie predtym nebolo. Je pravda ze je na mne zaviazany, ale ved som tam s nim bola. Vobec nevie ako mam reagovat a co robit, co je spravne a co nie.Mam z toho akurat stresy a je mi do placu. Prosim poradte, v septembri ma nastupi do skolky.Dakujem Zuzana
Niekedy je dôležité, čo dospelí o škôlke hovoria - niekedy to môže v dieťati vyvolať strach, lebo si celkom nevedia predstaviť, čo to znamená, len že niečo bude inak. Je o príliš neznáme a tým ohrozujúce.
Niekedy ale dieťa nie je pripravené na škôlku a jeho reakcie sú skôr o tom. Bojí sa opustiť mamu, svoje bezpečie a preto treba zvážiť zaškolenie, prípadne v prípade, že by neznášal pobyt v škôlke, mať v zálohe inú možnosť.
Dobrý deň.
Môj syn cide v sptembri do ľ. triedy, má sedem rokov. Pred prázdninami sa veľmi tešil na voľno. snažíme sa mu organizovať čas táborom aj denným táborom, chvíľu je u babky a tety a pod. Jeho nálada sa však rapídne zhoršila. Začalo to tým, že sa nikdy netešil, keď sa vrátil domov. Začal byť podráždený a často sa mu z minúty na minútu zmení nálada. Je zúrivý, plače a nevie mi povedať prečo. Som nešťastná, lebo ma to trápi. hovorí mi, že je nešťastný a že nechce žiť !!! Dôvod neviem nájsť, má mladšieho brata, tan nikdy podobne nereaguje, nesťažuje sa na nikoho vo svojom okolí. čo je príčinou tohoto stavu? Môže to byť tým, že mu chýba škola ? Cez školský rok bol celkom iný. nechcela by som podceniť, ak je nejaký vážnejší dôvod na takéto správanie? Ako mám zistiť príčinu, kedy mám vyhľadať odbornú pomoc ? Neublíži si ?
Takéto prejavy u detí netreba nikdy podceňovať. Radšej ísť "zbytočne", než riskovať zranenie alebo ohrozenie života dieťaťa. Vyhľadajte detského klinického psychológa alebo detského psychiatra.
