Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dobrý deň! naš problém spočíva v tom,že náš 2,5 ročný syn je tak trošku agresívny,pričom svoju agresivitu si vybíja na nás rodičoch/kope,hádže po nás predmety,/keď sa ho snažíme v kľude upozorniť,že to sa nerobí tak ako keby provokoval a prestane až keď dostane na zadok/samozrejme s mierou/máme aj 2-mesačnú dcéru ku nej sa správa pekne, hladká ju,bozkáva a nežiarli na ňu Palo
Možno žiarli práve na ňu, no vlastne dáva najavo svoj hnev na vás, že ste ju "dotrepali" domov, že už nie je váš jediný, že už nemilujete len jeho, ale aj ju.
Akonáhle sa zaženie alebo zdvihne niečo, že to do vás hodí, choďte k nemu, povedzte mu dôrazne "Nesmieš!" alebo "Polož to!" a vezmite si ho k sebe a buď s ním len tak chvíľu seďte, kým sa neupokojí alebo sa s ním rozprávajte, či sa hnevá a čo ho nahnevalo a ako by ste to mohli vyriešiť a podobne.
Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme
Bolo by vhodné vyhľadať osobne detského psychológa.
Dobry den , mam dcerku ktoru chceme dat v septembri do školky. A od 2 oktobra nastupujem do prace.Je velmi naviazana na mna , ako nahle sa od nej vzdialim kričí a plače. Na začiatku prazdnim chodila na skušku do skolky na 3 hod. a velmi zle to znašala a plakala.V školke bola dost vzdorovita schovala sa pod stol a nechcela s nikym komunikovat, pani učitelka povedala že je velmi vnimava a potrebuje si zistit prostredie kde je. Od vtedy sa jej to ešte zhoršilo a plače a kontroluje ma či som s nom častejšie. Mam aj staršieho syna a ten tiež nechodil do školky velmi rad. Prosim o radu ako ju možem pripravit do školky aby nastup nebol pre nu taky stresujuci. A mam ju hned davat aj spinkat .... .čo by bolo pre nu najlapšie .Dakujem
Keďže má k škôlke odpor, bolo by vhodnejšie postupné zaškoľovanie. Je ale možné, že aj to bude znášať ťažko, čo by znamenalo, že treba pomaly predlžovať čas, ktorý v škôlke strávi. Ideálne by bolo, keby zaškoľovanie trvalo tak dlho a išlo tak pomaly, aby si postupne zvykala, kým s tým nebude v pohode.
Dobry den! Prosim o radu pre moju 4.rocnu dceru.
Od septembra 2010 chodi na doobedie do skolky, zvykla si vcelku rychlo, obcas rano plakala, ale ked som odisla z dohladu, uz to bolo v poriadku. Tazsie si zvykala sama jest, resp. jest v kolektive. To uz pominulo. Pani riaditelka ma teraz upozornila, ze niektore cinnosti vykonava nerada, to co by mali deti v jej veku uz dokazat, ona nevie, ale robi podla seba... Ucim ju farby, ale nejde jej to. Venujem sa jej doma, citame rozpravky, ma rada basnicky, ale aj ked velmi chce, nedokaze sa naucit text presne, resp. zmeni slovosled. Co sa tyka reči, aj tam je to slabsie, rozprava vsetko aj rozumie vsetkemu, ale napr. L vymeni za V a pod. Je velmi vnimava, ovlada,kde co mame v kuchyni, v byte. No napr. v skolke, ak maju divadielko alebo nejaky koncert, place,musi byt s pani upratovackou v inej miestnosti...
Prosim Vas o radu, akeho odbornika by sme mali navstivit. Chcem velmi, aby nezaostavala za detmi... Dakujem vopred za odpoved.
Osobne si myslím, že dieťa v tomto veku má nárok na to, že sa ešte nezmestí do "normy", teda že má nejaké oblasti, v ktorých "zaostáva" alebo je iné ako ostatné deti alebo lepšie povedané ako väčšina detí. Netreba z toho robiť až taký problém.
Zámena l a v sa mi javí v norme, ak nemá ďalšie hlásky, s ktorými by mala problémy, jej reč je inak zrozumiteľná, slovná zásoba dobrá, brala by som to ako normu. Reč dieťaťa sa vyčistí zvyčajne okolo piateho šiesteho roku úplne - do školy by malo ísť dieťa už s čistou rečou.
Čo sa týka bojazlivosti pri koncertoch alebo divadle, pre niektoré detičky je to príliš - napríklad príliš hlučné alebo noví ľudia v nich vzbudzujú strach... No zvyčajne postupom času z toho "vyrastú", zvedavosť preváži nad strachom.
Dobrý deň, prosím o radu. Dcéra má 2 roky, už približne pol roka sa u nej prejavuje zlozvyk: keď niečo veľmi chce, alebo na niečo pozerá napr. vo výklade, začne zatínať a otvárať päste a zároveň doširoka otvorí ústa, trvá to chvíľku. Robila to častejšie, teraz je to sem-tam, je to tak nejaká nedochvíľnosť? Má veľa energie. Ďakujem
Mohlo by sa jednať o tikovú poruchu. Konzultujte to s vašou detskou lekárkou/lekárom.
dobry den,
prosim o radu, ako docielit, aby sa mi moja 7rocna dcera zdoverovala. dcera komunikuje normalne, ale ak sa ma rozpravat o vaznejsich veciach, temach, ktore ju napr. trapia, z ktorych je smutna, o neistote, atd...mlci a ja sa dozviem len nepriamo z toho, co medzirecou nevedomky povie.
dcere sa v skole dari, je nadana, ma priatelov, doma je rodinny zivot v poriadku, myslim si, ze nepostrada ani materialno ani lasku.... je hlbava a ak aj ma nejaky problem, riesi si ho sama v sebe.
dakujem za radu.
Nuž, niektorí sme takí. Ak nás niečo trápi, zostávame s tým sami. Ako iste viete, nátlak, vypočúvanie alebo podobné metódy zvyčajne nefungujú. Niekedy pomáha len uistenie, že ste tu, ak by niečo chcela, ak by chcela o niečom hovoriť, niečo prebrať alebo len byť vypočutá.
Niekedy sa ale nezdôverujeme preto, lebo sa obávame, aká bude reakcia, či nám nebude ten druhý odušu radiť, či nás nebude hodnotiť alebo nebude posudzovať či zľahčovať naše pocity či skúsenosti.
