Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň, prosím o radu. Dcéra má 2 roky, už približne pol roka sa u nej prejavuje zlozvyk: keď niečo veľmi chce, alebo na niečo pozerá napr. vo výklade, začne zatínať a otvárať päste a zároveň doširoka otvorí ústa, trvá to chvíľku. Robila to častejšie, teraz je to sem-tam, je to tak nejaká nedochvíľnosť? Má veľa energie. Ďakujem
Mohlo by sa jednať o tikovú poruchu. Konzultujte to s vašou detskou lekárkou/lekárom.
Donrý den pani doktorka, velmi rada si čítam vašu poradnu , pretože tu vždy nájdem dobre rady . Teraz ma trápi najma moj mladší syn, v septembri bude mať tri roky a stále nerozpráva, chodíme s ním po doktoroch od neurologa až po ušné, vylúčili u neho hluchotu aj autizmus a nakoniec sa dospelo k diagoze narušená komunikačná schopnosť, chodíme s ním každý druhý týžden k jednej detskej psychologičké ktorá sa venuje takýmto detičkám , chodíme aj k logopedičke a detskej psychiatričke , najnovšie nám predpísali lieky Lucetam 400mg, ale ked som si čítala príbalový leták mala som skor dojem že to je liek pre dospelých ako pre tak malé dieťa, užívať ma jednu tabletu denne, zatial som mu ich nedala, chcem vedieť váš názor. a ešte ma záujímajú dve veci, malý je dosť nervozny a podráždený najma ked mu nerozumiem čo práve chce, hádže sa o zem ked sa knemu priblížim zaženie sa niekedy aj udrie, hryzie aj mna aj súrodenca, ked sa ho snažím ukludniť a podstrčit mu niaku hračku hodí ju o zem. SKúšam už asi týžden terapiu pevným objatím, ale nevidím žiadnu zmenu, nikdy neviem ako dlho ho mám držať a tak a som dosť nerozhodná lebo ked už ho držím tak rozmýšlam či som urobila správne , či som túto situáciu riešila dobre , nikdy neviem kedy ho mám chytit v akej situáciu , napr. dnes ráno už vstal nahnevaný a postavil sa pri skrinu väčšinou už viem že sa chce prezliecť z pyžama ale nevedela som ktoré chce zase začal plakať a hodil sa o zem a nevedela som či ho mám chytit a držať alebo ho nechať tak nech sa vyjeduje.a druhá vec je že je veľlmi plačlivy a to tiež neviem ako sa mám v niektorých situáciách zachovať či ho nechať tak vyplakať ho(neomže dostať pruh na bruško????) som niekedy až zúfala , ked som sa o tom rozprávala s det. psychol. tak mi povedala že pri nej nič také nerobí, Dúfam že mi poradíte.
K Lucetamu sa nemúžem odborne vyjadrovať, nakoľko to nie je moja špecializácia. No ak máte akékoľvek pochybnosti o vhodnosti použitia, nejaké otázky, obráťte sa na lekára, ktorý mu liek predpísal, prípadne sa skúste obrátiť na nejakého lekára, ktorému dôverujete a ktorý by sa otázkami necítil dotknutý.
Plačlivosť syna súvisí pravdepodobne s jeho frustráciou, že sa nevie dorozumieť tak, ako potrebuje. Zrejme sa môže cítiť nedostatočný, vníma, že by mal byť iný, ako je.
Možno to nebude to pravé orechové pre vás, no napadlo mi, že by ste mohli pre seba a syna spolu hľadať nejaký spôsob, ako sa dorozumievať lepšie, napríklad cez gestá alebo vami zvolené znaky - niečo v tom zmysle, ako sa dorozumievajú hluchonemí, no niečo vaše. Vopred to ale konzultujte s logopedičkou, aby to nebol spôsob, ktorý bude pôsobiť proti rozvoju reči a komunikácie jej prostredníctvom.
To, čo ale isto môžete urobiť, je, že syna objímete, keď bude plakať kvôli nemožnosti sa dohovoriť (ak sa nechá objať). Ak sa nenechá, len buďte nablízku a počkajte, kým sa upokojí, ak sa nechá, pritúľte si ho potom a urobte, čo treba (oblečte ho...).
Ak je rozmrzelý už od rána, len a očakáva, že mu budete čítať myšlienky, pokojne mu vysvetlite, že čítať myšlienky neviete, no ak vám ukáťe, čo potrebuje, podáte mu to...
Mimochodom, ten liek by mu zrejme trošku upravil aj túto náladovosť a rozmrzelosť.
Moja dcéra má 8 rokov a chodí do 1.triedy,učenie jej ide OK, čítanie dokonca veľmi dobre.Prejavuje sa u nej akási nervozita - "dlubká" si zádery na rukách, ale tak, že si tam vydlube dierku až do krvi.lA začala si zohýňať a vystierať ruky, akoby čakala, že jej pukne v lakti (občas jej aj puklo v kĺbe a teraz to robí stále) Neviem či je to zlozvyk alebo tik.
Pred pár mesiacmi sa jej urobili boľavé kútiky na ústach a ona začala otvárať ústa dokorán, (akoby zívala)povedala, že jej tie kútiky zaschnú že jej to vadí a musí si to otvorením úst rozlepiť. Pokračuje v tom aj po zahojení kútikov.Pri únave sa tieto veci stupňujú. Ako jej pomôcť?
Pomohla by návšteva psychológa? Nechcem žiadne tabletky ale skôr metódy ako to zlikvidovať.Je to veľmi milé dievča, citlivé niekedy až priveľa.
Tiky sú zvyčajne ľahké neurotické prejavy, ktoré sa objavujú u citlivejších detí, najmä v obdobiach, kedy sú vo väčšom strese, sú na ne kladené vyššie nároky, než dokážu v danom období zvládnuť a podobne. Pomerne často sa menia - raz je to ohrýzanie nechtov, inokedy akoby zívanie, inokedy zase pohyby rukami a rôzne iné.
Je vhodné pracovať na tom terapeuticky v spolupráci s psychoterapeutom, ktorá sa takýmto poruchám a detským klientom venuje. Práce je zvyčajne dlhodobejšieho charakteru.
