Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
97 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Vzdor

    , Autor: Lenik

    Dobrý deň, moja 1,5 ročná dcéra má zrejme obdobie vzdoru. Sledujem to taký mesiac a je to v niektorých situáciách dosť náročné. Hlavné ide o prebaľovanie, obliekanie a sadanie v aute do autosedačky. Nie je to vždy, ale často. A ja to už niekedy naozaj nezvladam a chcela by som vašu radu ako reagovať v týchto situáciách. Dcéra sa nedá prebaliť ani obliecť, nejde to dohovaranim, prosenim, vysvetľovaním, ani tým keď sa nahnevam, pustím telku, dávam jej do ruky veci ktoré ešte nemala či ju nezáujmu, ukazujem jej kadečo , ale mám pocit že ona sa proste zatne. Nechcem to robiť nasilu ale niekedy to aj tak robím, lebo kým sa mi ju podarí obliecť a prebaliť trvá niekedy aj 2 hodiny a ja na toto nemám trpezlivosť. Keď je muž doma skúša to on a tiež bezúspešne. Reagujem často tým že jej dám po zadku, lebo už nevládzem, ale to situáciu nezmení. Dokonca aj v noci keď jej treba vymeniť plienku proste bojujeme aj 2 hodiny aby sme ju prebalili. Keďže som skúšala po dobrom a nič začala som nasilu, ale ona sa pri silnom pľaci proste "zájde"ako sa hovorí a nevie sa nadýchnuť na pár sekúnd až si sama brucha po hrudníku keď vidí že je zle. Sme z toho s manželom zúfalí a nevieme ako reagovať. Minule sme išli na výlet, ale 45 minút sme sedeli v aute, keďže mala nechcela do autosedačky, nepomáhalo dobré slovo ani po zadku, proste nič, či sa úrazom alebo kričím, čo som dobrá a ju stislam a mojkam proste nepomáha. Keď sme ju išli dať do sedačky sa proste napla do vodorovnej polohy že sme ju ani sadnúť nemohli dať a začala neskutočne revať že sa zas nevedela nadýchnuť.Co robiť.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň. Obdobie vzdoru býva pre rodičov naozaj veľmi vyčerpávajúce, najmä keď dieťa neguje aj nevyhnutnosti každodenného života a bežné veci. Keď píšete, že nechcete robiť veci nasilu, napadá mi, že to je pri takomto malom dieťati nemožné dodržať. Skôr by som Vám navrhla zopár tipov ako „nasilu“ robiť rešpektujúco. Taktiež nie je reálne očakávať, že dieťa nebude vzdorovať, hnevať sa či plakať. Všetky tieto prejavy sú v poriadku, netreba sa ich báť, treba ich akceptovať. Avšak tieto prejavy nie sú dôvodom upustiť od nevyhnutností, pravidiel a hraníc. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce.
    Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré znamenajú, že dieťa nebude vzdorovať.
    - Informujte dieťa dopredu, čo sa ide diať, neutrálnym a ráznym tónom (Napr. „Teraz je čas sa obliecť/ vymeniť plienočku/ nasadiť sa do auta“)
    - Pomenujte, čo dieťa chce/ cíti/ potrebuje („Tebe sa teraz nechce vymeniť plienočku/ nepáči sa ti to/ chceš mi utekať...“)
    - Môžete použiť aj možnosti (napr. „prídeš sem sama alebo ťa sem zoberiem ja?“)
    - Počas problematických situácii komunikujte s dieťaťom, ale robte to, čo treba (napr. počas nasadania do sedačky- veľmi nechceš ísť, ale teraz je čas sa nasadiť. Počas prebaľovania – „Veľmi nechceš/ úplne sa mi tu trepeš ako nechceš meniť plienku, ale teraz je čas na vymenenie plienky...“)
    - Po skončení aktivity skúste pre dieťa urobiť niečo pozitívne (napr. úsmev „Ták, zvládla si to.“ „Hotovo “/ dať pusu alebo pod. )
    - Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja už chcem ísť!“ namiesto „Prečo ma zdržuješ?“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania („Teraz čakám, že to pôjde rýchlo!“).
    V prípade, že je dcéra veľmi rozrušená („zájde sa“), iba ju tíšte, spôsobom akým to funguje u Vás (túlením, spievaním, hojdaním...) Môžete pridať aj pomenovávanie pocitov (napr. „nahnevalo ťa, že sme ťa dali do sedačky.“)
    Skúste porozmýšľať, čo by Vám pomohlo, aby ste nabrali síl a doplnili trpezlivosť po každom náročnom dni.
    Marta Lazíková Merešová

Podobné otázky

  • Piskot

    , Autor: DaNiElIk128

    Dobrý deň mám skoro dvojročného syna a často pištií, jeho pískanie je intenzívne až nepríjemné, stáva sa to vo väčšine keď niečo chce dostať napr. staršia sestra sa s niečím hraje a on to chce v momente do ruky a ona mu to nedá, alebo v obchode keď niečo chce a ja mu to nekúpim, alebo sladkosť. Hlavne to evidujem, keď niečo nie je po jeho vôli. Synova slovná zásoba je ešte menšia, ale vieme sa dorozumieť, len proste najrýchlejší spôsob ako niečo dostať je krik a piskot. Nechce si dat vysvetlit, že to nemôže alebo sa stým hraje teraz niekto iný alebo on nemôže viesť cestu nákupu alebo prechádzky. Neviem aká je správna reakcia, aby sa to jeho pískanie eliminovalo. Všade kde sme sa za nami ľudia otáčajú a je to nepríjemné. Keď sa mu vzdialim a snažím sa to nevšímať, tak je tvrdohlavý a stojí a piští ďalej alebo sa stým piskotom rozbehne zamnou. Ďakujem za akúkoľvek radu.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,

    18 - 36mesačné dieťa prechádza obdobím vzdoru. Presne tak, ako popisujete správanie Vášho syna je normálne. Neviem, či chcete odstrániť jeho nepríjemný prejav, pískanie, alebo úplne odstrániť to, aby chcel nejaké veci. Dieťa chce prirodzene skúmať svet a svoje schopnosti – a tie sa neustále rozširujú. Pýta si to spôsobom, adekvátne veku, na ktoré samozrejme aj okolie reaguje. A okoliu pokojne ukážte, že svoje dieťa ľúbite presne také aké je. Dieťa má omnoho menší repertoár možností ako dospelí – tí ho majú učiť svojím príkladom, ako veci robiť, slová sú v tom veku ešte neefektívne. Ak si dieťa niečo presadzuje a tvrdohlavo pýta, nie je to dôkaz nevychovanosti, rozmaznanosti, neprimeranej svojvôle. Naopak je to prirodzený prejav túžby spoznávať. Od Vás potrebuje ubezpečenie, že ho máte rada, aj s požiadavkou, ktorú mu nemôžete splniť. To, čo Vaše dieťa k životu potrebuje – nie je tá vec o ktorú žiada, ale Vaše pochopenie jeho správania. Verím, že je ťažké ustáť prejavy hnevu, protestov..., keby ich však nemalo, to by ukazovalo na nezdravý vývin. Dieťa ešte nevie vnímať čas, že niečo sa k nemu dostane o chvíľu; až postupne sa učí, že aj keď vec neexistuje v tejto chvíli, je reálna,... Takže s týmto vnímať syna, jeho požiadavky – a to „neadekvátne“ vyjadrovanie časom samo odznie. Viem že to nie je ľahké, ale skúste ten piskot nebrať ako problém, skúste sa zamerať na niečo iné v jeho správaní – napríklad aké dnes spravil pokroky, alebo aké sme spravili vzájomné pokroky v rozumení si navzájom. Všetko v zmysle „Rozumiem Ti, ľúbim Ťa“, v čase „amoku“ v žiadnom prípade nezdôvodňujte, nevysvetľujte prečo určitú vec nemôže mať. Skúste zapojiť len pochopenie a lásku. Uvidíte, že je to najlepší liek na utíšenie nepokoja vo vzťahoch.
    Elena Tomková, Alena Hrčková

  • Vzdor

    , Autor: Moni24

    Dobrý deň,
    Stála sa taká nepríjemná situácia kedy svokra mala na starostí našu dcéru , boli sme obaja rodičia v práci , nieje to prvý krát kedy nám svokra vypomôže ak môže s dcérou Emmou... po obede si svokra zavolala na návštevu susedov s vnučkou 2 ročne dievčatko, chcelo si požičať od Emmky bublifuk , no Emmka ho nechcela požičať a už bol oheň na streche ako sa hovorí, začala vyvádzať, plakať, kričať že ona jej ho nedá.... hneď ako som prišla z práce som počúvala od manžela že aká je zlá, že sa nevie chovať...
    Môj názor je že si len bránila svoje a že netreba z tohto robiť tragédiu, keď som sa jej opýtala večer že prečo tak vyvádzala tak mi povedala ,že sa bála že jej ten bublifuk už nevráti... Chcem podotknúť že Emmka bola nevyspatá a poznám si svoju dcéru keď je nevyspinkaná je nervózna...
    Hneď by bolo vytknuté že Emmka je škaredá a že sa nevie chovať , že urobila hanbu pred susedmi....len preto že si bránila svoju hračku?
    Ako by sa správne malá riešiť takáto situácia? Čo robiť ak dieťa chytí taký hnev?

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,

    Akoby sa u vás doma stretávali dva typy výchovy- ten starší, ktorý požaduje od dieťaťa poslušnosť na slovo, a ten novší, rešpektujúci jeho potreby a pocity. Je dobré si to ujasniť, aby dieťa nemalo zmätok v hlave, čo vlastne platí a čo nie. Stanoviť si hranice, do čoho vo výchove môže zasahovať iná osoba ako rodičia, aj keď je to stará mama. A zvlášť s hanbou ako prostriedkom výchovy zachádzať veľmi opatrne, lebo je to „ťažký kaliber“.
    Úloha rodičov je pomôcť dieťaťu zvládnuť emócie, na úrovni jeho chápania; teda v tom veku najlepšie príkladom; dovoliť mu hnevať sa, lebo ten hnev zrejme čoskoro prejde do smútku. Ubezpečiť ho, že jeho emócie sú oprávnené a treba si ich pripustiť a prežiť, inak sa len vo vnútri hromadia.
    Starú mamu nepreučíte, je to spôsob, aký ona pozná. Keď sa už jej spôsoby objavujú, nechajte dcérke vyjadriť Vám, čo sa dialo, vypočujte ju, ubezpečte, že je v poriadku brániť si hračky, a zároveň, keby sa udiala nejaká krivda, vždy sa môže na Vás obrátiť a krivdu jej pomôžete vyriešiť (keby hračku suseda nevrátila, šli by ste potom spolu vy dve si ju vyzdvihnúť...). Keď aj neskôr po návrate z práce. Dieťa sa upokojí, keď má osobu, ktorá je preňho bezpečím. Od starej mamy dostáva lásku špecifickej hodnoty, môžete dcérke ukázať, že babička má na túto vec iný pohľad. Že Vy ho máte odlišný, a zároveň ju máte rada, ste jej vďačná, že sa predsa o dcérku stará a pomáha Vám. Takto ukážete aj Vy, že môžete mať iný názor, popri tom si stále viete človeka vážiť. Takto sa učíme diferencovať pocity a uchovať vzájomnú úctu.
    PhDr. Elena Tomková, Alena Hrčková

  • Nezvladnutelne dieta

    , Autor: Alca68

    Dobry den, sme s manzelom rozvedeni. Syna (6 rocny)mam vo vylucnej starostlivost a k svojmu otcovi syn chodi v parny tyzden na 5 dni. Problem je ten ze syn ked pride domov je nezvladnutelny,vsetko chce nepocuva,nepomohol ani krik alebo po zadku tak som to zacala riesit trestami ako zakaz telky alebo zakaz citania rozpravky na dobru noc. Ked mu nieco zakazem krici ze ma nema rad ze chce ist k otcovi lebo on mu vsetko dovoli. Som uz z toho dost vycerpana mam pocit ze ho ex manipuluje viem ze mu vsetko dovoli,kupi a robi vsetko podla syna nie podla seba,skratka ho rozmaznava preto chce chodit k otcovi a mna potom neznasa. S ex velmi nekomunikujeme a ak tak nieco o synovi a po chvili uz sa hadame a nadava mi,cize co sa tyka vychovy s ex 0 bodov nevieme proste komunikovat. Neviem vsak co so synom ak mi take zacne vykrikovat ze chce ist k otcovi a ze ma nema rad ja uz som z toho na nervy a neviem ako reagovat a co robit.
    Alena

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    chápem, že situácia je pre Vás ťažká, rozvod sám o sebe patrí medzi najstresujúcejšie životné udalosti. Okrem toho ste doteraz vychovávali syna v jednej domácnosti spolu s bývalým manželom a zrazu sú tie domácnosti dve s odlišnými pravidlami a vy ste na tú svoju výchovu sama. Neviem ako čerstvý je Váš rozvod a ani aké vysvetlenie dostal Váš syn ohľadom ukončenia vášho vzťahu. No zdá sa, že váš syn sa takýmto bojovným spôsobom vyrovnáva s novou situáciou aj v jeho živote. Každé dieťa reaguje na rozvod inak, jedno pripútaním sa na niektorého rodiča, druhé zvýšeným vzdorom (ako Váš syn), tretie utiahnutím sa do seba atď. Skúste vnímať správanie syna nie ako útok voči Vám a spochybnenie vašej vzájomnej lásky a vzťahu, ale skôr ako prejav jeho neistoty, ba až chaosu. Doteraz ste boli pre neho obaja najväčšími neomylnými autoritami, na ktoré sa mohol spoľahnúť. Je to jeho spôsob vyrovnávania sa s novovzniknutou situáciou. Ide o prechodné obdobie, ktoré raz skončí a je tak isto náročné pre vášho syna ako aj pre Vás. Nepochybujem o tom, že vy svojho syna milujete a on Vás tiež. Skúsenosti nám ukazujú, že deti vedia fungovať v dvoch domácnostiach s odlišnými pravidlami. Vedia sa pekne adaptovať, len tiež na to potrebujú čas a láskavý, chápajúci a trpezlivý postoj rodiča. Namiesto zákazov, bitky a kriku pokračujte skôr vo vysvetľovaní, upokojovaní a prejavovaní lásky. Ja viem, že je to veľmi náročné, vo vypätých situáciách takmer nemožné, ale je to jediná efektívna cesta, ktorá podporí Váš vzťah. Naďalej zadávajte s pokojným hlasom hranice. V krátkosti jasne a stručne mu vysvetlite, prečo je pre Vás oboch dané pravidlo dôležité. Výchovu a benevolentnosť vášho bývalého manžela negatívne nekomentujte. Na to sú deti veľmi citlivé. A neustále ho utvrdzujte v tom, že ho máte rada, aj keď na Vás kričí. Dajte mu pochopenie, že chápete, že sa chce napr. naďalej hrať či pozerať TV. Tak isto uznajte jeho hnev, má naňho právo. „Rozumiem tomu, že sa hneváš.“ Musíte byť vo svojich pravidlách pevná, no na druhej strane nezabúdajte byť aj chápajúcou a láskavou mamou, ktorá dieťa objíme, keď je mu ťažko. Buďte k nemu úprimná. Nehanbite sa mu povedať, že aj Vás to mrzí, že sa vaša rodina rozpadla. Vytvoríte tým bezpečný priestor aj preňho, kde sa Vám môže zveriť so svojimi starosťami. Praktizujte čo najčastejšie radostné spoločné aktivity so synom, ktoré podporujú každý vzťah (spoločná hra, obľúbený šport, obľúbené miesto, návšteva príbuzných/kamarátov, ktorých má rád atď.). Takýto prístup časom upokojí vášho syna najviac.
    V tomto náročnom období ale nezabúdajte ani na seba. Zlyhania v odporúčanom prístupe si nevyčítajte. Dôležitejšia je snaha a vytrvalosť. Nájdite si určite aj pravidelnú aktivitu, pri ktorej sa viete uvoľniť (šport, umenie, fyzická práca atď.). Rozprávajte sa o vašom prežívaní s rodinou či kamarátkami. Odmeňte sa niečím drobným za vašu snahu.
    Držím Vám palce pri budovaní dobrého vzťahu s vašim synom.
    Lucia Závacká

  • 2,5 ročné dieťa bije mamu

    , Autor: Mojka

    Dobrý večer, poprosila by som radu ako zvládať našu 2,5 ročnú dcéru. Ako dosiahla vek 2 rokov má neovládateľné záchvaty hnevu. Ak jej niečo nedáme, nedovolíme, jednoducho nie je podľa jej želania, nastane záchvat, rev, plač, bitka, najmä bije mňa, po tvári, štipe má, hryzie. Zvykne sa aj hodiť o zem, kričí, kope, hryzie si kožu na zápästí. Na manžela si to nedovolí, jeho neudrie, ani nehryzie. Záchvaty máva aj vonku, ak má napríklad obsadenú hojdačku alebo nechce ísť domov. Inak je na iné deti vonku priateľská, vie sa zahrať. Prosím o radu, či je to len obdobie alebo to treba poriešiť so špecialistom.
    Ďakujem vopred za odpoveď.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    to čo popisujete mi sedí s obdobím vzdoru. Obdobie vzdoru je bežná súčasť detského vývinu, jeho intenzita a prejavy môžu závisieť od temperamentu a osobnostnej výbavy dieťaťa. Reakcie okolia môžu prejavy mierniť, ale to neznamená, že sa nebudú vyskytovať. Intenzívnejšie prejavy nesúhlasu sú tiež bežné pri osobách, s ktorými sú deti častejšie, pretože u nich majú väčší pocit bezpečia a istoty.
    Vašou úlohou je dieťaťu dávať zmysluplné a opodstatnené hranice. Prejavy nesúhlasu sú úplne v poriadku, ale neznamenajú, že sa hranice majú meniť/ posúvať. Taktiež to neznamená, že prejavy hnevu nemáme kultivovať, avšak tu je namieste trpezlivosť (nepôjde to rýchlo). Je prirodzené, že keď reagujeme na hnev aj u nás sa spustí reakcia hnevu. Ak sa dá, je dobré upokojiť seba a reagovať viac z neutrálu ako z hnevu. Môže pomôcť, keď si poviete, že táto situácia je možnosť ako moje dieťa naučiť spracovávať frustráciu.
    Skúsim Vám dať pár námetov ako pri nesúhlase postupovať.
    - Skúste sa vžiť do dieťaťa, čo si naozaj želá. A najskôr reagovať na toto prianie. („Veľmi by si teraz chcela ísť na svoju obľúbenú hojdačku.“ „Hneváš sa na mňa, lebo som ti povedala, že nesmieš....“)
    - Ak je to treba pomenujte hranicu. („Teraz sa hojdá dievčatko.“/ „Hojdačky na ihrisku sú pre všetkých, striedame sa tu.“ „Ľudia nie sú na búchanie/ hryzenie.“) Myslím, že je vhodnejšie formulovať hranice neutrálne a bez hodnotenia (napr. „Dobré dievčatká nebúchajú.“ – z takéhoto tvrdenia si dieťa môže zobrať, že ho považujete za zlé a nie to, že búchanie nie je ok).
    - Navrhnite náhradnú možnosť. („Môžeme tu spolu počkať, kým sa hojdačka uvoľní alebo môžeš ísť zatiaľ na preliezku.“ „Môžeš kopať, búchať a hrýzť do vankúša.“ – niekedy pomôže toto deťom aj ukázať a aj keď hryzie samu seba.) Najlepšie nápady na náhradné možnosti získate vtedy ak presne pochopíte, čo dieťa nahnevalo, čo predchádzalo hnevu a aké bolo prianie dieťaťa.
    - Keď je treba môžete pomenovať a vykonať dôsledky správania. S týmto krokom treba byť trpezlivý a v prípade možností vykonať dôsledky až po minimálne 3 pokusoch pomenovávania prianí/ pocitov a poskytovania náhradných možností. („Keď sa rozhodneš prestať (tu doplňte konkrétny prejav správania), vyberáš si, že ostávame na ihrisku. Keď sa rozhodneš pokračovať (tu doplňte konkrétny prejav správania), vyberáš si, že ideme domov.“)
    - V prípade silného prejavu hnevu je vhodnejšie pomenovávanie hraníc a dávanie možností vynechať a vrátiť sa k ním až po upokojení, resp. inokedy. Emócie môžete tíšiť ich pomenovávaním, objasňovaním („teraz je Ti nepríjemne, lebo si to veľmi chcela“) a blízkosťou.
    Prajem Vám veľa trpezlivosti. Ak by ste mali pocit, že už to je na Vás príliš, môžete kontaktovať psychológa. A nezabúdajte sa postarať o seba, pretože obdobie vzdoru môže byť naozaj vyčerpávajúce.
    Vypracovala: Mgr. Marta Lazíková Merešová,

  • Vzdor - ako reagovať

    , Autor: Dianka_83

    Dobrý deň. Prosím poraďte mi čo robiť lebo to už prestávam zvládať. Mám 2,5 ročného syna. Očividne prechádzame obdobím vzdoru. Je veľmi bystrý, šikovný, rozpráva už úplne všetko. Veľký problém je u nás nočník. Urobí na ňom veľkú aj malú potrebu ale sám sa nevypýta a keď mu vravím aby šiel alebo sa ho pýtam či potrebuje tak odmieta. Väčšinou je to boj ho presvedčiť aby šiel. Veľakrát to urobí do slipov. Plienku na doma už odmieta. Takto bez plienky fungujeme už 4 mesiace. Viem, že to je proces a musím byť trpezlivá ale prosím poraďte ako reagovať ak sa popišá. On to totiž urobí “naschvál” a ešte sa v tom aj začne niekedy čľapkať keď si to všimnem. Ďalšia vec je obedný spánok. V posteli začne skákať, biť ma, proste vystrája a pritom vidím, že je unavený. Kým hovorím rozprávku tak leží a aj oči už niekedy priviera a potom vyskočí a už vystrája. Veľakrát mi prasknú nervy, kričím, aj dám pozadku niekedy. Viem, že toto nie je správne a veľmi sa snažím kontrolovať ale vlastne ani neviem ako reagovať. Nemôžem ho predsa nechať aby si robil čo chce.
    Veľmi vás prosím o rady lebo je to pre mňa veľmi ťažké a neviem čo robiť. Nechcem kričať a násilím si presadzovať svoje.
    Ďakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Popisovanie správania Vášho chlapčeka je úplne knižné na toto obdobie. Máte veľkú snahu počínať si čo najlepšie, zároveň je na mieste byť unavenou, frustrovanou. Na to, aby ste mali silu čeliť vzdoru a nebrať ho ako osobné zlyhania, potrebujete svoje sily obnovovať. Pri dieťati sa snažte prestriedať s niekým. Požiadať o pomoc iných dospelých. Ak je tam aj partner, venovať sa aj vzťahu, v ktorom načerpáte z pocitov milovanej.
    Odplienkovávanie dieťaťa ste krásne zvládli. Teraz, vo fáze vzdoru dieťaťa prebieha fáza spoznávania reakcií vlastných i reakcií rodiča, milovanej mamy, dieťa sa snaží o jej pozornosť. Takto prirodzene dieťa spoznáva svet. Vždy si praje byť milovaný. Nerobí veci v príčine a dôsledku byť odmietnutý. Aj keď sa nám môže zdať, že robí veci akoby naschvál, nie je to tak. Robí ich, aby niečo chránil. Častokrát sa stáva, že ak sa mamina zaoberá niečím iným (zahŕňa akékoľvek zaujatie inou vecou, inou osobou, inou radosťou, príp.iným problémom), dieťa v dobrom úmysle púta pozornosť, lebo si žiada byť tým jediným, milovaným. Je to prirodzené. Nemôžeme mu to vyčítať. Potrebujeme sa nastaviť, že je to prirodzený detský mechanizmus. Skrýva v sebe toľko lásky, a strachu, že by o ňu prišiel. Zotavujte sa a zostávajte trpezlivá a láskavá. Aj na nevydarené použitie nočníka. Ukážte mu, že ho ľúbite aj s nezdarom. Je to cesta na všetky ďalšie obdobia.
    veľa trpezlivosti prajem,
    Alena Hrčková