Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
42 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Vzdor

    , Autor:

    Dobrý deň, moja 1,5 ročná dcéra má zrejme obdobie vzdoru. Sledujem to taký mesiac a je to v niektorých situáciách dosť náročné. Hlavné ide o prebaľovanie, obliekanie a sadanie v aute do autosedačky. Nie je to vždy, ale často. A ja to už niekedy naozaj nezvladam a chcela by som vašu radu ako reagovať v týchto situáciách. Dcéra sa nedá prebaliť ani obliecť, nejde to dohovaranim, prosenim, vysvetľovaním, ani tým keď sa nahnevam, pustím telku, dávam jej do ruky veci ktoré ešte nemala či ju nezáujmu, ukazujem jej kadečo , ale mám pocit že ona sa proste zatne. Nechcem to robiť nasilu ale niekedy to aj tak robím, lebo kým sa mi ju podarí obliecť a prebaliť trvá niekedy aj 2 hodiny a ja na toto nemám trpezlivosť. Keď je muž doma skúša to on a tiež bezúspešne. Reagujem často tým že jej dám po zadku, lebo už nevládzem, ale to situáciu nezmení. Dokonca aj v noci keď jej treba vymeniť plienku proste bojujeme aj 2 hodiny aby sme ju prebalili. Keďže som skúšala po dobrom a nič začala som nasilu, ale ona sa pri silnom pľaci proste "zájde"ako sa hovorí a nevie sa nadýchnuť na pár sekúnd až si sama brucha po hrudníku keď vidí že je zle. Sme z toho s manželom zúfalí a nevieme ako reagovať. Minule sme išli na výlet, ale 45 minút sme sedeli v aute, keďže mala nechcela do autosedačky, nepomáhalo dobré slovo ani po zadku, proste nič, či sa úrazom alebo kričím, čo som dobrá a ju stislam a mojkam proste nepomáha. Keď sme ju išli dať do sedačky sa proste napla do vodorovnej polohy že sme ju ani sadnúť nemohli dať a začala neskutočne revať že sa zas nevedela nadýchnuť.Co robiť.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň. Obdobie vzdoru býva pre rodičov naozaj veľmi vyčerpávajúce, najmä keď dieťa neguje aj nevyhnutnosti každodenného života a bežné veci. Keď píšete, že nechcete robiť veci nasilu, napadá mi, že to je pri takomto malom dieťati nemožné dodržať. Skôr by som Vám navrhla zopár tipov ako „nasilu“ robiť rešpektujúco. Taktiež nie je reálne očakávať, že dieťa nebude vzdorovať, hnevať sa či plakať. Všetky tieto prejavy sú v poriadku, netreba sa ich báť, treba ich akceptovať. Avšak tieto prejavy nie sú dôvodom upustiť od nevyhnutností, pravidiel a hraníc. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce.
    Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré znamenajú, že dieťa nebude vzdorovať.
    - Informujte dieťa dopredu, čo sa ide diať, neutrálnym a ráznym tónom (Napr. „Teraz je čas sa obliecť/ vymeniť plienočku/ nasadiť sa do auta“)
    - Pomenujte, čo dieťa chce/ cíti/ potrebuje („Tebe sa teraz nechce vymeniť plienočku/ nepáči sa ti to/ chceš mi utekať...“)
    - Môžete použiť aj možnosti (napr. „prídeš sem sama alebo ťa sem zoberiem ja?“)
    - Počas problematických situácii komunikujte s dieťaťom, ale robte to, čo treba (napr. počas nasadania do sedačky- veľmi nechceš ísť, ale teraz je čas sa nasadiť. Počas prebaľovania – „Veľmi nechceš/ úplne sa mi tu trepeš ako nechceš meniť plienku, ale teraz je čas na vymenenie plienky...“)
    - Po skončení aktivity skúste pre dieťa urobiť niečo pozitívne (napr. úsmev „Ták, zvládla si to.“ „Hotovo “/ dať pusu alebo pod. )
    - Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja už chcem ísť!“ namiesto „Prečo ma zdržuješ?“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania („Teraz čakám, že to pôjde rýchlo!“).
    V prípade, že je dcéra veľmi rozrušená („zájde sa“), iba ju tíšte, spôsobom akým to funguje u Vás (túlením, spievaním, hojdaním...) Môžete pridať aj pomenovávanie pocitov (napr. „nahnevalo ťa, že sme ťa dali do sedačky.“)
    Skúste porozmýšľať, čo by Vám pomohlo, aby ste nabrali síl a doplnili trpezlivosť po každom náročnom dni.
    Marta Lazíková Merešová

Podobné otázky

  • vzdor a vyzliekanie 3 rocnej dcerky

    , Autor:

    Dobry den

    kontaktujem Vas ohladne mojej dcerky ktora bude mat v oktobri 3 roky. Striedaju sa u nej obdobia vzdoru s kludnejsimi obdobiami no teraz mame problem s vyzliekanim sa uz asi 1,5 tyzdna. Cely den funguje oblecena najcastejsie v elastakoch...volne nohavice nemala nikdy rada iba ked tak rifle aj to opnute. No ked ide spat na obed a vecer tak neznesie na sebe nic ani volne pyzamko ani kratasy ani len gatky. Chce spat od pasa dole naha. A je to dost problem kedze byva v noci chladno aj ked je leto....Prikryta taktiez nebude. Vrchnu cast-tricko atd... akceptuje no dole nic. Skusali sme vsetko odmeny ked ostane oblecena ale aj strasenie ze pride sused atd....aj ked ju nezvykneme strasit s nicim a to co moze mat po voli tak sa jej dovoluje no ale toto uz hranici so zdravim a sme zufali....Nic nezabera aj ked sme uz velmi prisny a nasilu jej chceme nechat spodnu cast tak chyti strasny hisak(pomaly prestava dychat) no ked jej to stiahneme hned je klud... niekedy uz mame pocit ze chce pocuvat ale akoby jej to vyslovene neda a musi si to nakoniec tesne pred spanim vyzliect...Ked zaspi tak sa nam ju niekedy podari obliect ale to musime cakat a stale vystihnut ten spravny moment kedy spi uplne tvrdo...nad ranom ked sa vypiska do nocnika a opat ide spat tak uz to zvacsa nie je mozne ju obliect na spani stale sa vyzlieka ....Prosim poradte co s tym.Dakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, podľa toho čo píšete to vyzerá tak, že Vaša dcéra v tom má úplne jasno ako jej je príjemné spať a je v tom dosť vytrvalá. A Vy máte úplne legitímne obavy o to, aby dcéra neprechladla. Nedalo by sa v tejto situácii nájsť vhodné spoločné riešenie? Dlhšia nočná košeľa by nepomohla? Spací vak je dostatočne voľný? Vyhriata izba na noc?
    Ak to tak cítite, že vo Vašej situácii je nosenie pyžama naozaj nevyhnutné, môžete to zadať ako hranicu/ pravidlo („v noci nosíme pyžamo“). Vôbec nemusíte strašiť, iba opakovať pravidlo, rovnako neutrálne ako napr. „pred jedlom si umývame ruky“. Môžete zadávať toto pravidlo trojkrokovým spôsobom (1. Vyjadriť porozumenie pocitom 2. Zadať hranicu/ pravidlo 3. Nájsť vhodnú alternatívu.)
    Vo Vašej situácii mi napadá napr. takáto vetička: „Veľmi by si chcela spať bez pyžamka, ale v noci nosíme pyžamko, oblečieš si ho sama alebo ho oblečiem ja?“ (Prípadne: oblečieš si ho sama pred spaním alebo Ti ho oblečiem ja keď zaspíš?)
    Keď, ako píšete dieťa dostáva „hisák“, je dobré už iba tlmiť emócie. Napr. tak, že sa zostane iba pri bode 1 – akceptovanie a pomenovávanie a pochopenie emócií („je ti to veľmi nepríjemné, keď ti chcem dať pyžamo“), prípadne telesným kontaktom, objatím, v zmysle rozumiem Ti. Prajem Vám veľa trpezlivosti.
    Marta Lazíková Merešová

  • Vzdor

    , Autor: Mili

    Dobry den. Chcela by som sa poradit. Mame 4,5 rocnu dcerku. Doteraz sme nemali s nou ziadny problem. Posledny mesiac mame snou problem. Je velmi citliva, za vsetko place az to velmi preziva. Pred tyzdnom sa nam stal taky problem ze sme boli na pieskovisku a ked si kreslila na cestu, prislo dievcatko a pozicalo si kriedu. Nahodou jej spadla ta krieda a zlomila sa. Hned zacala mala plakat, vystrajat, potom zobrala flasku a hodila ju o zem. Ja som ju ukludnovala vysvetlovala jej ale to nepomohlo, stale si tvrdila svoje. Zacala vyskakovat, kricat na cele ihrisko a bit ma a hadzat do mna listie. Zobrala som ju k autu na rukach a nevedela som ju ani dat do sedacky. Potom mi zacala otvarat auto a uz som jej dala na zadok. Velmi som sa hanbila na tom pieskovisku. Kricala az domov. Az doma sa ukludnila. Chcem sa spytat ako sa zachovat v takejto situacii? Zachovala som klud ale taku hanbu aku som prezila na tom pieskovisku uz tam nevkrocim. Ako sa zachovat v takejto situacii, co robit. Ja som bola kludna, ale nepomohlo. Prosim poradte. Uz sa bojim ze ked niekam pojdeme tak to znova prezijem.Dakujem pekne za odpoved.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň. Situáciu akú opisujete je naozaj pre rodiča veľmi nepríjemná, zneisťujúca a ako píšete aj zahanbujúca, pretože má obavy, čo si o ňom iní pomyslia („aké má nevychované dieťa“ a pod.) a okrem samotného dieťaťa, riešia aj ozajstné alebo domnelé sociálne tlaky. Dopriala by som Vám, aby ste sa v situáciách ako je táto od týchto tlakov odstrihli a svoju pozornosť zamerali na dieťa. Prejavy nespokojnosti, hnevu sú úplne prirodzené a patria k životu. Regulovať tieto prejavy sa deti učia postupne a sú obdobia, kedy sú „vzdory“ akoby na dennodennom poriadku. Predtým ako sa dcéra dostane do „vývrtky“ sa dá použiť reakcia v troch krokoch.
    Po prvé, sa zamerajte na pocit, potrebu dieťaťa. Čo vlastne chce, o čo mu ide. („Nepáči sa ti....“ „Chcela by si...“ „Hnevá ťa...“)
    Po druhé, zadajte jasnú hranicu/ pravidlo/ dôvod... („ľudia nie sú na bitie...“)
    Po tretie, dajte vhodnú alternatívu/ možnosť („môžeš buchnúť do lopty...“)
    V prípade, že dieťa je už natoľko rozrušené, že nereaguje (čo je pravdepodobne situácia z pieskoviska), akékoľvek vysvetľovanie situáciu môže iba zhoršovať. Vtedy je čas iba na tíšenie emócií. Emócie sa tíšia tým, že sa akceptujú, pomenovávajú („teraz sa tak veľmi hneváš, že hádžeš okolo seba veci“ ), môžeme poskytnúť prijateľný spôsob vyjadrenia (môže to byť aj to, že odídeme domov – tam môžeš napr. kričať/ silne dupotať a pod). Tíšeniu emócii môže pomôcť aj ich „znormálnenie“ („hneváš sa, lebo sa ti zlomila tvoja krieda, s ktorou si chcela kresliť“). Odkaz, ktorý dávajte dieťaťu je, že je v poriadku čo prežívaš, rozumiem tomu, čo prežívaš a spoločne hľadajme spôsob ako to prijateľne vyjadrovať. Racionálne vysvetlovania sú vhodné použiť až keď je dieťa upokojené a najlepšie aj s odstupom dní (napr. porozprávať sa o tom, čo môžeme robiť keď sa mi niečo pokazí/ čo robiť keď mi niekto niečo zničí).
    V prípade, že by sa Vám zdalo, že citlivosť Vašej dcéry trvá príliš dlhé obdobie, pokojne kontaktujte odborníkov, mohol by byť pre Vás inšpirujúci tréning rodičovských zručností/ filiálna terapia.
    Mgr. Marta Lazíková Merešová

  • Dvojročná dcéra a vzdor

    , Autor:

    Dobrý deň prajem, mam skoro 2,5 ročnú dcérku s momentálne máme obdobie kedy na všetko vraví nie ako naschvál, neumyjem sa, nejdem, nechcem, neobleciem.... Som z toho unavená, veľmi je ukricana, za všetko vie plakať čo nie je podľa nej. Robí doslova nejaké veci naschvál, hazde hračky keď ma zlosť. Neviem ako reagovať lebo priznám sa strácam trpezlivosť a kričím a dostala aj po zadku keď už neviem čo. Ale strašne mi je to ľúto a cítim také zlyhanie keď som takto ukricana. Neviem ako reagovať lebo keď to je vkuse že nejdem nechcem. Idu nám ešte posledné stoličky neviem ci to ma nejaký súvis a ešte to obdobie vzdoru ale bojím sa aby sme to nejako nezhorsili krikom.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Odpoveď: Dobrý deň. Obdobie vzdoru je normálna vývinová fáza. U každého dieťaťa sa intenzita prejavov môže líšiť, napr. kvôli temperamentu a pod. Potreba sebapresadenia sa objavuje počas celého vývinu človeka, mení sa iba jej forma a obsah. Nič to však nemení na tom, že pre rodiča, tak ako píšete, býva vyčerpávajúca, najmä keď dieťa neguje aj úplne bežné veci (z pohľadu dospelého ide o banality).
    Skúsim Vám ponúknuť tipy na komunikáciu s dieťaťom, avšak nejde o čarovné formulky, ktoré ihneď a vždy zafungujú.
    - Keď je to možné, dajte dcére na výber. (Napr. „Oblečieš si žlté alebo biele tričko?“ „Umyješ sa sama, alebo ťa umyjem ja?“).
    - Dávajte skôr inštrukcie čo sa má robiť ako hovoriť čo sa nemá robiť, prípadne ako dávať rozkazy (Napr. „Doma chodíme v papučiach.“ Namiesto „Vyzuj sa!“ alebo „Nechoď v topánkach!“).
    - Stanovovať zmysluplné pravidlá je dôležitá rodičovská úloha a vzdor dieťaťa nie je dôvodom na ich rušenie. Dieťa sa potrebuje naučiť fungovať aj v tom, že všetko sa nedá tak ako ono chce. Avšak treba brať ohľad na pocity dieťaťa a tie rešpektovať. (Napr. „Veľmi by si tu chcela byť dlhšie, ale už je čas ísť domov.“ „Teraz sa tak veľmi hneváš, že si až hodila hračku na zem.“ Môžete mať vytriedené hračky, ktoré sa môžu počas hnevu hádzať , napr. mäkká loptička, handrová bábika a pod.)
    - Pred problematickými situáciami môžete dieťa dopredu informovať, čo sa bude diať, čo očakávate (Napr. „Teraz ideme domov, hneď po príchode sa vyzujeme.“)
    - Pri konflikte skôr riešte čo sa deje teraz a danú vec, namiesto hodnotenia dieťaťa („Dnes mi to chceš povedať kričaním.“ Namiesto „Stále iba kričíš.“ „Joj, ty si taká ukričaná!“)
    - Rodičovský krik je tiež informácia, ktorú dieťa dostáva, avšak mal by byť používaný výnimočne a čo najkonštruktívnejšie. Napr. pri kričaní hovoriť o sebe, nie o dieťati (Napr. „ Ja sa veľmi ponáhľam!“ „Ja potrebujem prísť načas!“ namiesto „Zdržuješ ma!“) Pri kričaní tiež môžete hovoriť čo očakávate, že bude namiesto vyčítania.
    Skúste porozmýšľať, čo by Vám pomohlo, aby ste nabrali síl a doplnili trpezlivosť po každom náročnom dni.
    Marta Lazíková Merešová

  • Záchvaty hnevu

    , Autor: Nikola

    Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať kedy je potrebné navštíviť detského psychológa.Syn má 2roky, trpí záchvatmi hnevu - kope bije brucha hlavu o zem, bije sám seba aj ostatných, hryzie.. stáva sa to keď sa mi niečo nepáči zákaze no niekedy aj znicoho nič, keď počuje krik.. s mužom sa rozvádzače a nežijeme spolu už vyše roka. Na neurológiu mi povedali že je to obdobie vzdoru, no trvá to už dlho a zhoršuje sa to. Neviem či je to vážne len to obdobie alebo radšej navštíviť odborníka. Ďakujem za odpoveď.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Obdobie vzdoru prebieha v období 18.-36. mesiac dieťaťa. Je to samozrejme individuálne, ako všetko vo vývoji človeka. Keď má dieťa dostatočnú podporu, jeho osobnosť sa posilňuje a vývin prebieha normálne. Keď v niečom rodič nedokáže byť naladený na dieťa, vo vývine dieťaťa dochádza k rôznym blokom, zaseknutiam, poruchám vývinu alebo správania. Je náročné pre rodiča ustať niektoré prejavy, ale pri každom z nich pamätajte na to, že nie sú namierené proti Vám. Sú len hľadaním seba samého. K tomu potrebuje rodičovský láskavý trpezlivý prístup. Pre každé dieťa je prirodzené prejsť každým obdobím v jeho vlastnom prostredí s rodičmi. Rodičia majú byť tí, ktorí mu rozumejú a pomáhajú zvládať rôzne nepríjemnosti. Spokojné rodinné prostredie najlepšie reguluje dieťa. Píšete, že ste v rozvodovom procese s manželom. Verím, že je to ťažké pre Vás, je to zároveň traumatizujúce aj pre dieťa, čo si častokrát dospelí myslia, že je dieťa malé, ono si to ani neuvedomuje. Cez pocity maminky, ocka, cez ich smútok, hnev, konflikty, prípadne nezrozumiteľné ticho, ...je dieťa s nimi prepojené, to všetko dieťa cíti v atmosfére, spôsobuje to uňho presne to isté, ako to majú jeho opatrujúce osoby, a napätie svojim správaním, kopaním, búchaním... ventiluje. Jeho správanie nie je problémom vývinu, ale symptómom rodinnej atmosféry. Ak sa k obdobiu vzdoru viaže ešte ťažká rodinná situácia, vyskúšajte horeuvedené odporúčanie. Ak je to komplikované, odporúčam vyhľadať pomoc odborníka, ktorý môže pomôcť Vám pri zvládnutí tohto obdobia a lepšie sa budete vedieť naladiť na Vaše dieťa, prípadne spoločnú rodinnú terapiu v záujme spoločných dobrých vplyvov na dieťa aj v budúcnosti. Ak otec nejaví záujem o dieťa, aj to môže byť problém pre syna. To sú tiež témy pre Vás, ako previesť svojho syna jeho vývinom, ako mu pomôcť pri identifikácii s mužským svetom, narábať s mužskou energiou. Zatiaľ môže pomôcť naladenie sa na synov hnev, privítať ho spôsobom "poď ideme ho ventilovať, niečo som Ti pripravila, tu máme takéto vankúše, pozri, ako sa dá do nich búchať, poďme spolu dupať, skákať...", buďte kreatívna, skúste to spolu s ním, častokrát sú tieto vydupávania úsmevné, nakoniec ho objímajte v náručí, ľúbte ho aj s jeho hnevmi, oni postupne uvoľnia ten ničivý náboj.
    Alena Hrčková

  • Je to vzdor, prosim?

    , Autor: Danka

    Dobry den prajem.
    Mam syna, ma 2r a 4m. Od narodenia bol nervoznejsie dieta, no donedavna bol celkovo velmi poslusny. Po dvoch rokoch sa objavil vzdor, ale nebolo nic strasne. Mal sem tam nejaky amok, ktory sme v pohode zvladli.
    No pred mesiacom to z jedneho dna na druhy zacalo byt dost narocne. Je nervozny doslova cely den. Staci maly naznak niecoho, co sa mu nepaci a je schopny kricat, buchat, pistat, plakat. Rano vstane vysmiaty a o 10 min na to uz place, pretoze mu napr spadne kocka z lega, potom zas, ze auticko ide inym smerom, potom zas, ze som mu na 1x nerozumela, co chcel.. a takto to ide cele dni uz mesiac a ja nevladzem. Ucime ho od malicka, aby bol dobry k ludom, zvieratkam, hrackam, ale tieto dni je v nom tolko nervov, ze ide nas psik okolo a on ho chce len tak buchnut, bez dovodu hadze s hrackami. Nic nove sa nestalo, stale sa mu venujeme, je sikovny, vela chodime von. Stale sa mu snazim vsetko pekne vysvetlit, ze takto sa to nema atd.. ak mu nieco neide, spytam sa, ci mu mam pomoct...
    Dnes mal napr amok, pretoze sme sa isli hrat a ukazal mi,ze si mam sadnut "tam". Samozrejme som si sadla zle. Popravde, neviem uz ako ma na toto reagovat a ci je to v poriadku.
    Hranice ma urcene, v dolezitych veciach nikdy nie je po jeho, aj keby neviem, co bolo. Doteraz to krasne fungovalo.
    Skusala som sa pozriet, ci sa mu netlacia posledne zubky, ale nic nevidim. Naozaj neviem, co robim zle :(
    Dakujem za Vas cas.
    D.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, pani Dana.
    Obdobie vzdoru je naozaj veľmi náročné pre rodiča, keď sa mu dieťa mení pred očami. Nech Vám slúži na vlastné upokojenie, že sa správanie dieťaťa naozaj len dočasne mení. A nielen to. Skúste ešte viac vo svojom nastavení. Byť dokonca hrdá na svojho veľkého chlapca, že sa zdravo vyvíja. V tom na oko vyzerajúcom sebeckom správaní je aj preňho veľa ťažkých vnútorných zmien, s ktorými sa nevie sám vysporiadať. Ako si len viete predstaviť seba nastaviť, a posunúť aj manželovi - netrestajte syna svojim hnevom - ukazovaním, že sa kričať, plakať, búchať... nemá, že je škaredý, keď je taký. Je dobré, že dávate hranice. Toto však nie je o hraniciach. Principiálne je to obdobie vzdoru, čiže sa učí narábať s hnevom. Hnev teda nemôžeme preobliecť za radosť. Tá príde až potom, keď jeho hnev prijmete. A dokonca s láskou. Je to tréning pre rodičov. Uznávam, náročný. Je to skúška, pri ktorej sa stretávate s modelom „ľúbiť bezpodmienečne“. Dieťa sa vám odmení tým, že týmto obdobím rýchlejšie prejde, respektíve nezostane v ňom zaseknuté. Skúste mu uznať – vidím, že sa hneváš, niekedy ho skúste práve v tejto chvíli objať, aký si zlatý, koľko máš v sebe sily, poď vyskúšame ju dať do...ponúknite mu kopanie do lopty, búchanie do veľkého vankúša, skákanie, dupanie, predstavte si, že tu máte pred sebou (vyberte nejakú imaginárnu negatívnu postavu/príšeru) a boxujete do nej vo vzduchu... robte to s ním. Môže to vyzerať smiešne, trápne pre dospelého. A možno sa spolu začnete po chvíli na tom smiať. A to je ono. Práve takto učíte dieťa, že hnev predsa nepotláčame, ale ventilujeme. Celé to má ešte hlbší význam. Prijímate dieťa také aké je, zostávate zdraví, a meníte aj prijatie seba samej, bez podmienok.
    Alena Hrčková