Sebarozvoj popri dieťati: Inšpirujte sa príbehmi našich čitateliek
Byť mamou nerovná sa stratiť všetky práva. Starať sa o milované bábätko neznamená, že prestávame byť samostatnými osobnosťami. Odovzdať sa výchove svojho dieťatka neznamená, že strácame samy seba.
Materská a rodičovská dovolenka – obdobia v živote ženy, ktoré sú všeličím, len nie dovolenkou... Mať dieťa je tým najkrajším, čo môžeme mať. Byť mamou je také krásne a úžasné. Ale je to aj tá najväčšia „makačka“. Rokmi sa spoločnosť nastavila na to, že byť mamou je prirodzené, sťažovať sa je neprípustné, chcieť mať vlastné záľuby či potreby angažovať sa sebecké a žiadať o pomoc pri jednom dieťati, keď generácia našich babičiek ich mala sedem či deväť, a zvládali to...? Nuž, a prečo nie?
Odložme všetky teoretické typológie materstva, pretože je toľko typov mám, koľko je mám na svete. A čo a ako to každá z nás cíti, je správne, je to pre našu rodinu to najlepšie. Aj vrátiť sa po polroku späť do práce, aj zostať na ´rodičáku´ plné tri roky, aj si privyrábať popri tom alebo si splniť ďalší zo svojich snov: študovať či naštartovať vlastné podnikanie. Každá forma materstva, ktorú robíme s tým najlepším úmyslom, láskou a zohľadnením všetkých potrieb seba i rodiny, je tá najsprávnejšia.
MÔŽEM PRACOVAŤ a PODNIKAŤ počas materskej a rodičovskej dovolenky?
Sebarozvoj popri dieťati
Určite má každá z nás vo svojom okolí mamu, ktorá sa celá oddala výchove svojho dieťatka a jeho potrebám. Niektoré to tak cítia, iným to tak život priniesol. Iná mama sa zas po krátkej dobe vrátila do svojej práce, ale sú aj také, ktoré popri dieťatku našli vlastné sebauplatnenie alebo si práve počas materskej, resp. rodičovskej dovolenke plnia svoj sen. Možností je veľa, ak to tak cítia a všetko okolo dieťatka o rodiny jednoducho funguje a všetko je zabezpečené, prečo to brzdiť? Škola, podnikanie, vlastná umelecká či iná tvorba, voľnočasové aktivity, cvičenie či kariéra – všetko to sa dá popri dieťatku realizovať.
Ako? Nechajme sa inšpirovať niekoľkými mamami, ktorých materská či rodičovská dovolenka bola aj o sebarozvoji.
Po materskej do práce: Porazte NeSEBAvedomie
Veronika (37): Pomáham rodičom predčasniatok
A rovno začnem sebou... Naša cesta s manželom za naším spoločným dieťatkom nebola jednoduchá, ani priamočiara. Trvala niekoľko dlhých rokov a bola poznačená viacerými zvratmi a ranami. Spolu sme osemnásť rokov, z toho manželmi sme dvanásť a popri budovaní nášho vzťahu a pevného manželstva, sme sa každý angažoval po vysokej škole aj pracovne. Ja som si spravila dva doktoráty, osem rokov pôsobila ako hovorkyňa krajského mesta a popri tom súbežne, ako odborná asistentka, učila na univerzite.
Už štyri roky sme ale milujúci rodičia, pre nás najskvelejšieho synčeka Mária, ktorý sa narodil predčasne v 27. týždni tehotenstva. Keďže celý ten čas sa venujem plne nášmu synovi, jeho potrebám a rozvoju, práci som počas tohto obdobia dala ´stop´. Veľa času na sebarozvoj či koníčky mi počas toho nezostávalo, všetok môj čas, všetok môj svet mal jednotného menovateľa – synčeka. Napriek tomu som sa ale začala ako dobrovoľníčka angažovať v OZ malíček a v rámci ich činnosti pomáhať predčasne narodeným deťom, ich rodinám a akýmsi spôsobom som považovala za správne vrátiť to, čo bolo v náročných chvíľach poskytnuté nám. V neposlednom rade sa počas mojej rodičovskej dovolenky prihováram každý mesiac aj vám, milé mamy, prostredníctvom našej najväčšej priateľky, časopisu MAMA a ja.
Martina (31): Nemám strach pokračovať vo svojej kariére
Usmievavá Martina vychováva spolu s manželom Martinom (33) ich dve malé princezné – Karolínu (3) a Veroniku (2). Pred nástupom na materskú dovolenku mala za sebou bohaté pracovné skúsenosti. Už počas vysokej školy prostredníctvom stáží pochodila kus sveta, vrátane USA či Číny, a tieto skúsenosti jej následne pootvorili dvere na pracovný trh. „Byť mamou dvoch malých detí s malým rozdielom je to najkrajšie, čo mi bolo dopriate. Prišla som na to, že byť mamou je zmyslom života, ale aktuálne som dospela do bodu, keď chcem viac. Cítiť sa potrebná, produktívna aj mimo kuchyne a nielen v domácnosti, ale aj pracovne. Keďže mám úžasnú podporu manžela, nemám z tejto novej etapy – nastúpiť do práce, strach. Povzbudením sú pre mňa aj jeho slová, že raz budem vzorom pre naše dievčatá, ktoré sa mi vryli do kože. Budú vidieť, verím, úspešnú ženu, ktorá, nie na úkor svojej rodiny, buduje kariéru a tak zlepší život aj svojej rodine,“ hovorí Martina, ktorá sa po troch rokoch opäť vracia do pracovného života.
Signálom pohnúť sa ďalej boli pre ňu aj dcéry. „Počas troch rokov som nemala čas zamýšľať sa nad tým, že človek je miestami frustrovaný, vyčerpaný, že by možno zmenil prostredie a venoval sa aj niečomu inému ako deťom, rodine a domácnosti. Ale prišiel moment, že dievčatá sú už v mnohom samostatné a ja sa rada posuniem ďalej,“ opisuje svoje rozhodnutie. Pri dievčatách a práci sa bude striedať s manželom.
Astrobiologička Michaela Musilová: Túžim letieť na Mars
Monika (32): Vybudovala som vlastnú značku Monyart
Po ukončení vysokej školy sa hneď zamestnala vo vysnívanej práci a túžila rozvíjať svoje vedomosti a nadobúdať prax v oblasti, ktorú vyštudovala. Popri práci rozšírila svoj odbor na druhej vysokej škole a po štyroch rokoch v plnom pracovnom nasadení ju čakala tá najkrajšia úloha – rola mamy. „Syn sa však narodil predčasne, v 25. týždni tehotenstva, čím sa nám zrazu otočil doslova celý svet o 180 stupňov a ja som sa prispôsobovala úplne inému režimu, ako pozná ´bežná mama´ donoseného dieťatka. Pri drobcovi som si ešte dorábala atestáciu a keď mal malý zhruba rok, cestoval so mnou na skúšky. Po pribúdajúcich diagnózach, s ktorými sa musí pasovať, sa však môj návrat do práce vzďaľoval,“ hovorí Monika, mama úžasného štvorročného Jakubka.
Vždy inklinovala k umeniu, hlavne výtvarnému. Už počas vysokej školy začala maľovať hrnčeky, viac-menej pre radosť rodine, kamarátom a známym, vtedy ale ešte netušila, že takto postupne rozbehne svoju ´handmade značku´ Monyart. „Aktuálna nemožnosť vrátiť sa do práce, množstvo intenzívnych rehabilitácií a systematickej práce s naším Jakubkom, bolo pre mňa nakopnutím pustiť sa do maľovania naplno a realizovať sa aj takto. Po celodennej starostlivosti o syna si vždy večer sadnem k svojmu kreatívnemu stolu a v nočných hodinách tvorím, čo by však bez môjho úžasného, obetavého a podporujúceho manžela nešlo. Prinášať ľuďom niečo originálne, krásne, do čoho môžem vložiť doslova kus svojho srdca, je pre mňa presne forma realizácie, ktorú po vyčerpávajúcich, no krásnych hodinách so synom, na konci dňa potrebujem,“ približuje.
Jana (31): Otvorila som si salón
Vyštudovala strednú školu v odbore kozmetička. Nakoľko ju toto povolanie nenaplnilo, po skončení školy sa, ako mnohé mladé ženy, dlho hľadala. Prešiel rok, dva a Jana namiesto budovania kariéry začala budovať svoju rodinu. Prišla svadba, jej dvaja synovia Sebastian a Kristián, čo pre ňu znamenalo pár rôčkov na materskej/rodičovskej. „Druhý syn sa nám narodil predčasne a po čase, nastal zlom. Uvedomila som si, že ako matka dvoch detí a, ešte k tomu predčasne narodeného dieťaťa, ktoré má neustále kontroly u lekárov a rehabilitácie, si ´normálne´ zamestnanie nemôžem dovoliť, pretože žiadny zamestnávateľ by to netoleroval. A tak som rozmýšľala, čo by ma v živote, okrem rodiny, naplnilo,“ opisuje svoje úvahy vydať sa vlastnou cestou podnikania, konkrétne v odbore pedikúra.
Počas materskej absolvovala rôzne školenia, aby si mohla otvoriť vlastný salón – JS Pedikúra v obci Veľké Kostoľany. „Som nesmierne vďačná za môjho manžela, ktorý ma vo všetkom podporuje a je mojou pevnou skalou. V tomto odbore sa človek musí veľa vzdelávať a učiť, pretože pedikúra nie je len o estetike v podobe lakovania nechtov, ale skúsený a kvalitný pedikér vie pomôcť pri rôznych deformitách chodidla,“ zdôrazňuje. Drží sa zásady, že ak sa práca robí s láskou, tak sa z toho stane celoživotné hobby a človek chodí do práce s radosťou. „Ja som si svoju cestu v živote vybudovala, či už v osobnom alebo pracovnom, a som za to na seba nesmierne hrdá.“
Tatiana Timková: Nedokážem svojmu dieťaťu povedať - Je t’aime
Dominika (28): Vrátila som sa k štúdiu
Svojho manžela Richarda (33) stretla ako študentka. Láska ale nemá pravidlá, neriadi sa časom a ani nepozná prekážky. A tak sa mladý pár vzal a dnes sú rodičmi Jurka (3) a Vilka (1,5). Počas svojich materských povinností Dominika školu prerušila, no vrátila sa do nej, keď mal mladší syn sedem mesiacov, starší necelé dva roky. „So starostlivosťou o deti mi po materskej, keďže som sa chcela vrátiť do školy, pomáhala hlavne moja svokra, ktorej za to patrí srdečná vďaka, lebo bez nej by to nešlo,“ vracia sa do nedávneho obdobia Dominika, ktorá si vybrala odbor pôrodná asistentka. Práve to je jej srdcu najbližšie a považuje ho za to najkrajšie povolanie na svete – byť pri zrode nového života. „Chlapci sa nám narodili pätnásť mesiacov po sebe, ako sme si aj priali, majú medzi sebou veľmi blízky vzťah, je to síce veľká výzva, ale má to aj kopec výhod mať deti s takým malým vekovým rozdielom,“ vysvetľuje. Aj napriek tomu, že s nimi bola veľmi rada doma, zažili kopec krásnych chvíľ, ale aj ťažších.
Dominika však v sebe cítila potrebu realizovať sa aj mimo domácnosti. „Zo začiatku to nebolo ľahké, skoré ranné vstávanie na prax do nemocnice, neskoré príchody domov, učenie sa po nociach, keď som deti uložila spať, ale časom sme si našli systém.“ Jurko navyše začal chodiť do škôlky a bolo to už jednoduchšie. Veľkou oporou a motivátorom je pre ňu najmä manžel, hnacím motorom jej chlapci. „Túžim, aby boli v budúcnosti na mňa hrdí. Rada by som preto povzbudila všetky mamy, ktoré váhajú, či sa dať na štúdium aj popri deťoch – nebojte sa. My ženy sme silné, cieľavedomé bytosti, ktoré vedia zosúladiť viacero vecí naraz – deti, domácnosť, školu či prácu,“ dodáva.
TAK SI TO ZHRŇME MILÉ MAMY:
- Je to váš život.
- Nikto nemôže rozhodnúť za vás.
- Možností nie je málo.
- Žite tak, aby ste nič neľutovali.
- Žite tak, aby ste boli na seba hrdé a vaše deti na vás tiež...