Poradňa detského psychológa

Dobrý večer. Chcem sa opýtať,čo mám robiť keď moja trojročná dcéra ma záchvaty revu.Začína to tým keď mám ísť preč tak začne strašne plakať až musím sňou triasť.Nechce ostať ani pri man6elovi ani pri starých rodičoch.Čo mám robiť už to nezvládam.

Dobry den p. doktorka,
citala som si vase predosle odpovede na otazky a nenasla som uplnu odpoved na moj problem, preto sa na Vas obraciam.
Mame 14 mesacneho veseleho, pomerne aktivneho synceka, ktoreho s laskou vychovavame, ale zaroven sa snazime z neho vychovat slusneho cloveka, co je obcas problem... hlavne v poslednom obdobi, ak mu nieco zakazem, alebo aj mierne vysvetlim, ze to co robi, nemoze, robit alebo mat, tak si sadne predkloni sa a buchne si hlavu o zem, je mu jedno aka je tvrda podlaha, zopakuje to dvakrat, s placom sa postavi a funguje dalej ... Neviem, ako mam na toto reagovat, najprv, ked to boli iba mierne "tuknutia" tak som to ignorovala a tvarila som sa,ze ho nevidim, co stvara. Ale teraz to narastlo na intenzite a mam obavu, aby si neublizil. Najhorsie je, ze ked som chcela stihnut mu tu hlavicku zachytit, tak som nemala sancu :( velmi ma to trapi, a neviem ako mu pomoct, aby si vedel prejavit svoj hnev inak ako sebaublizovanim ...
Dakujem velmi pekne

dobrý deň.poprosila by som o radu.moja 2,5ročná dcéra je strašne lakoma(ked to už musím takto povedať).nám rodičom dá všetko,lenže si musíme poprosiť.ale k ostatným deťom sa správa hrozne,či sa to týka hračiek či dokonca jedla.je uplne jedno či je hračka jej alebo nie jednoducho ju nedá a zbiera všetky naokolo aby sa nikto s nimi nesmel hrať.ak jej ja vezmem hračku a dám inému dieťaťu,tak sa hádže o zem a plače,ak si hračku chce zobrať iné dieťa tak nastane bitka.ona má hračiek,myslím si,dosť.neviem ako sa mám k takejto situácii postaviť.A ešte máme jeden problém...je strašne hrdá,ak niečo zlé spraví tak ju potrestáme,alebo ju pošleme z miestnosti preč,ona sa po chvíľke vráti ale odmieta sa ospravedlniť.priznám sa,že to niekedy tolerujem,ale niekedy ju pošlem preč aj zo 4 krát,pokým ju nezlomím a neospravedlní sa.neviem či v tomto prípade robím dobre.dakujem za odpoved

Dobrý večer pani doktorka.Mame doma 2.5 ročneho synčeka s ktorym nevieme ako dalej.Ked sa mu niečo zakaže alebo nechceme aby robil to co by nemal ako je zapinanie vypinanie DVD ci pocitaca alebo rypanie do steny atd. Tak zacne zjapat hodi sa o zem a rozreve sa. Krikom a revom reaguje aj ked sa mu nieco nedari.Nepomaha ani ked kričime ci dame po zadku.hracky ho nezaujimaju pozera len rozpravky.(Tarzan,Madagaskar,krtko)Mame este 10.mesačnu dcerku ktora za pomoci ruk chodit,tiez si vyzaduje svoju pozornost, ked ju polozim na zem tak zacne plakat lebo sa jej to nepaci.Martin stale este ziarli alebo je to obdobie vzdoru alebo preco sa tak sprava,tak jači a nervači sa ked sa mu nieco nedovoli alebo ked sa mu nedari.Ako ho odnaučit od toho jacania?Ako taky cas reagovat ked zacne na mna jacat hadzat sa o zem len aby bolo po nom. Lebo taky cas mam chut mu dat facku aby sa spametal no nerada by som to riesila takym to sposobom.Som štastna ze ho mam a rada by som ho vychovat v dobreho cloveka no niekedy je to nazaj tazke.Dakujem za takuto moznost kontaktovat vas a za vasu odpoved,lebo usmernite cloveka a posuniete do predu.

Dobry den,neviem preco nasa mala dcerka ma 19mesiacov, si niekedy vydobyja vsetko placom,ale ked jej nieco nedovolim alebo jej nieco zoberiem co nemoze mat,tak sa s placom hodi na zem a zapeti sa postavi a zacne si buchat hlavu o radiator,stenu,skrinu,podlahu,dvere..neviem ako sa mam v tej danej situacii k nej zachovat a preco to robi.Prosim Vas poradte nam,DAKUJEME

Dobry vecer pani Kasakova,
rada by som sa na Vas obratila s otazkou z obdobia vzdoru u dietata. Dcerka ma 2,5 roka. Ostava neskutocne jedovita, hadze sa o zem, jaci od jedu, stale poplakava, neposluchne jedine slovo. Ked jej na nejaku cinnost poviem nerob to, vyzyvavo na mna pozera a urobi to este 5x. Dohovaranie a vysvetlovanie vobec nepomaha. Zvlastne sa mi zda hlavne to, ze sa jeduje aj zo sna. V hlbokom spanku odrazu zacne jacat a kricat napr. "neber mi to" a nemozem ju zobudit, ani utisit. Obcas sa to opakuje aj 4-5x za noc.
Rada by som Vas poprosila o radu, ako dcerku odnaucit takemuto vzdoru a robenia naschval.
Vopred dakujem
Lenka

potrebovala by som sa poradiť, ako mám reagovať na to, ked si môj syn - 2 roky a 3 mesiace- pri obliekaní nechce dať také pančušky, tričko, či čiapku, čo mu dávam, ale chce iné....
väčšinou mu ponúknem iný variant, ale dosť nám to komplikuje obliekanie do škôlky alebo na prechádzku (mám aj 7 mesačného chlapca)
neviem, či mu mám povoliť, alebo striktne trvať na tom, aby si obliekol to, čo chcem ja....
Dakujem

Dobry den

mame 2,5 rocneho synceka, pred tromi mesiacmi sa nam narodila dcerka. Syncek zacal chodit od septembra do skolky,aby si trochu privykol na deti,ale poobede ked po neho idem tak ucitelka len zacne a toto spravil zle a toto robil tak.... napr. ze ked sa ide po obede spat tak zacne triast s lehatkom a silno kricat,ze ucitelka musi prestat citat lebo ju ani nieje pocut.Dnes mu dokonca prestahovali lehatko do inej miestnosti aby nerusil ine deti.
Pritom doma zo zaspavanim problem vobec nieje. Posledny tyzden ale zacal ze ked poviem ideme papat on povie nie,ked to zopakujem povie nie a zacne plakat.Hocico poviem ze ideme robit povie nie. A ked mu to vysvetlujem ze preco ideme toto a hento robit tak ma ani nevnima a robi si len svoje,aj ked ho zoberiem na ruky tak ma vobec nevnima a rozprava si len svoje,aj ked ho upozornim ze mu rozpravam.A ked sa ho pytam tak mi ani neopoveda.Niekedy zacne plakat a ani nepovie ze preco,ked sa ho opytame tak place este viac.
Pri tom je velmi sikovny, sam sa naucil abecedu,tak ze sa pytal len a toto je ake.Pekne recituje basnicky,knizky si vie stale dookola recitovat a opakovat basnicky,ktore mu len raz precitam.
Budem velmi rada ak mi poradite,uz fakt neviem ci je to len tym obdobim vzdoru.Za odpoved vopred velmi pekne dakujem.

Vaz.pani doktorka. Som mamou 22-mesacneho chlapca. Nemame s nim nejake velke problemy. Prave naopak. Je mily, dokonca v kolektive si dobre rozumie aj s inymi detmi. Nebije sa, nehada, neublizuje inym. Taktiez uz krasne hovori, takze ani v komunikacii nemame problemy. Skor ma velmi trapi len jedna vec. Prichadzame do obdobia vzdoru. Sem tam sa stane, ze si syn postavi hlavu a neda sa s nim pohnut. Ale co ma najviac trapi, je skutocnost, ktora sa zvykne udiat tak jeden-dva krat do tyzdna. Ak sa pre nieco velmi nahneva {priklad - ho chcem len prebalit a on nechce} pohryzie sa v takom vrrrrrr amoku do rucicky. Je to velmi rychla situaciu, ktorej nemame sancu zabranit, lebo to pride ako blesk z jasneho neba. Snazime sa mu vysvetlovat, ze sa to nerobi a bude ho boliet rucicka, ale zbytocne. Dokonca mi na raz sam povedal : "maminka boli rucicka, ideme doktorke"... prosim o radu, ako riesit takuto situaciu, kedze predist jej neviem, lebo nikdy to nema nejaky spolocny menovatel, ktory by bol za jeho bleskovy amok zodpovedny... v podstate len akoby zakrici,ci zavrci od nervu, v ramci toho sa kusne do rucicky a potom uz len plac... dakujem velmi pekne

Ako mám znášať vzdor môjho 2-ročného syna. Nie je deň bez toho aby sa za niečo nejedoval, napr. aj za to , že sa potkne a spadne. Kto je po ruke na toho zazrie a v hneve ho capne,( najbližším terčom som vždy ja) , alebo sa vonku začne obtierať o najbližšie auto, smetiak, o veci pri ktorých vie, že ma to nahnevá. Zo začiatku som to zvládala, ale ja už tiež nemám trpezlivosť, lebo mám pocit , že práve po dobrom sa s ním nedá. On vyjeduje mňa, ja jeho a potom sme zlí obaja. Ako z toho von?

Dobry den,

nasa dcerka bude mat o desat dni presne rok a priblizne posledny mesiac nas trochu trapi jej trucovite spravanie.Chcela by som vas poprosit, ako spravne reagovat, mam pocit, ze teraz je to neustaly boj kto-z koho.
Najradsej sa presuva stvornozky a ked ju vezmem na ruky, pretoze ju potrebujem prebalit alebo sa niekam rychlo dostat, zacne plakat, cela sa hadzat, kopat nohami az mam problem ju udrzat. Prebalovanie je tiez narocne, place, vsemozne sa vykruca alebo mi utecie, snazim sa ju zaujat roznymi vecami, ale niekedy ani to nepomaha. Obliekanie je problem od malicka, reve pri tom ako keby sme ju bili, napriek tomu ze sa od zaciatku snazim robit to co najjemnejsie a rychlo.
Najnovsie sa uz aj vychadzky v kociku stali problemom, ked ju chcem posadit do kocika, zacne sa vzpierat, plakat a cela sa napne, ze ju tam vobec nemozem dat. Ked sa mi to podari, tak prechadzka ju bavi tak 20 minut a potom zacne riadne plakat.
Pi jedeni chce zo zasady vzdy len tu lyzicku, ktorou ju krmim, nepomoze, ked jej dam do kazdej ruky farebne lyzicky, tie vzdy odhodi. Jedlo z ust vybera a potom si ho dava naspät, skusala som jej davat na tanierik male kusky a pomedzi to ju krmit, ale to ju nebavi. Tiez neznasa, ked jej po jedle utieram tvar a rucky, vzdy spusti riadny plac a hadze sa.
Inak je to vesele, temperamentne dieta, ktore je najspokojnejsie, ked ma volnost pohybu. Snazime sa jej venovat, je sikovna, uz rozumie vela veciam, ktore jej hovorime, vie povedat mama, tata, baba, dokonca uz krasne cisto vyslovi "ra", "brm" (to "r" bolo rozoznatelne v jej kriku a placi zhruba od osmich mesiacov). Stvornozkuje rychlo ako gula,chodi popri nabytku, o vsetko sa zaujima, ale je fakt, ze sama dlho pri nejakej cinnosti nevydrzi...
V podstate si myslim, ze vsetko je ako ma byt, az na tie boje pri spominanych cinnostiach a to trucovite vzpieranie a hadzanie sa. V rodine sa neudiala ziadna zmena, ktora by mohla mat vplyv na jej spravanie, mozno je to naozaj len obdobie, ktorym musime prejst, ale aj tak vam budem vdacna za radu, ako na tieto prejavy reagovat a zvladnut problematicke kazdodenne cinnosti.

Za odpoved velmi pekne dakujem.

Dobry den,
Mam 20 mesacneho synceka, s ktorym si neviem poradit. Prvych 12 mesiacov zivota bol ako dietatko z rozpravkovej knizky.... lepsie som si ani priat nemohla. Ale zahadne po jeho prvych narodeninach za zmenil. Najprv dostaval zachvaty hnevu ked sa mu nieco nedarilo alebo som mu nieco zakazala. Buchal si hlavicku (ale vzdy len o makke veci ako matrac, vankuse, gauc), hadzal sa o zem, kopal a krical. Postupne ho to preslo (i ked sem tam sa este tresne o zem, ale len opatrne aby sa neudrel). Nanestastie vsak nastali ine tazkosti:
1) Zacal si obhryzat nechty. Niekedy sa to dostane do takeho stadia, ze sa mu zapaluju prsteky. A ked uz nema co ohryzat tak sa snazi moje alebo ockove. Nevieme ho od toho odnaucit.
2) Strka si prsteky do ust a hryzie a cuca si ich
3) Klame
4) Nechce jest.... alebo skor prehltat jedlo. Pocas jedenia mu musim stale pripominat, ze ma prehltnut. Castokrat si len pcha do ust a zuje... a tak to pokracuje kym nema plne usta. Potom ho natiahne na vracanie a vsetko vypluje a odmieta viac jest.
5) Vobec neposlucha a chce aby bolo vsetko urobene jeho sposobom. Ked nie bije ma (pestami, fackuje ma, niekedy mi hlavou udiera do nosa) a kope. Neviem kde na to prisiel pretoze my ho nebijeme. Maximalne tak dostane packu po rukach ked uz vazne robi velmi zle.
Snazim sa byt trpezliva, vysvetlovat mu, ze nie vsetko bude tak ako chce on, no nezabera. Neposluchne ani ked nanho zvysime hlas... a ked uz som velmi nahnevana a dostane trest (sediet chvilu v kute, alebo mu zoberiem oblubenu hracku) tak sa na mne smeje.
Prosim Vas poradte mi. Je to naozaj len obdobie vzdoru, ktore prejde alebo s nim nieco nie je v poriadku. Najviac ma znepokojuje obhyrzanie nechtov a neprehltanie jedla.

aj moj 13 mesacny syn si bucha hlavu o zem, o stenu...robi to zakazdym, ak je nervozny, podrazdeny, ak mu nieco nedovolim.. objimam ho, vysvetlujem mu, ze sa to nema, ze som sklamana, ale nic nezabera....stale sa to opakuje....prosim vas, ako ho to mam odnaucit??? alebo to len potrebuje cas, aby z toho vyrastol?...len aby nebolo neskoro...

Moja dcera zacala chodit do skolky a mame problem.Prve dva tyzdne isla bez problemou.Teraz ju tam nemozem dostat a ma zachvaty revu uz som skusala chodit aj snu ale nepomohlo co mam robit

Dobrý deň. chcem sa poradiť, lebo neviem už ako mám správne postupovať...mám dcéru, ktorá má dva roky aj tri mesiace...a problém je v tom, že nerozlišuje alebo nevie rozlišovať, kedy s ňou žartujem a kedy chcem aby ma poslúchla..napr. situácia, vyjde na gauč a podskakuje, z čoho ja mám zimomriavky na celom tele...podotýkam, že vždy ju upozorňujem aby si sadla, že som jej to nikdy vedome nepovolila...nepomáha keď jej pekne poviem, snažím sa vysvetliť, ani keď kričím...
kedy ako tak spozornie, keď dostane po zadku..ináč to s ňou ozaj nejde...lebo sa mi vysmieva do očí, myslí si aká obrovská sranda...