m
, Autor: Registrovaný používateľMoja dcera zacala chodit do skolky a mame problem.Prve dva tyzdne isla bez problemou.Teraz ju tam nemozem dostat a ma zachvaty revu uz som skusala chodit aj snu ale nepomohlo co mam robit
Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Moja dcera zacala chodit do skolky a mame problem.Prve dva tyzdne isla bez problemou.Teraz ju tam nemozem dostat a ma zachvaty revu uz som skusala chodit aj snu ale nepomohlo co mam robit
Ak má záchvaty revu len ráno a keď vy odídete, prestane plakať, netreba sa tým veľmi trápiť a treba tomu nechať čas. Postupne by to malo prejsť. Ak má záchvaty plaču v škôlke, mali by s tým pracovať pani učiteľky - riešiť situáciu, v ktorej sa dcérka rozplakala.
Prípadne, ak máte takú možnosť, mohol by do škôlky vodiť malú napríklad otecko alebo babka či dedko. To niekedy deťom pomôže vysporiadať sa so situáciou rýchlejšie.
Dobry den,
chcela by som sa s vami poradit o tom, ze moj 14-mesacny syn zacal hadzat jedlo na zem. Akonahle mu dam do rucky chrumku, kornutok alebo tycinku, odhryzne a hned hodi na zem. Robi to aj vonku aj doma uz niekolko tyzdnov. Predtym to vobec nerobil, pekne si jedlo drzal v rucke a cele spapal. Neviem ako mam reagovat, ale capnem ho po ruckach a opakovane mu vravim, ze to nesmie robit. Ale ak sa to zopakuje 2x za sebou, jedlo mu uz nedam do ruky. Robi dlho aj to, ze ked nie je po jeho voli, spusti sa na zem a velmi sa rozplace. Samozrejme nepovolim a snazim sa ho rychlo zaujat niecim inym, ale castokrat to nepomoze. Trapi ma este to, ze casto sa budi pocas aj dna aj pocas noci so silnym placom, ktory trva min. 5 minut a len tazko sa da utisit. Ma este zatvorene oci a silno place, tak vtedy som uplne bezradna a neviem co robit. Neviem, ci je to zubkami, ze ho bolia, ale iny problem myslim, ze nema. Budi sa aj v noci 2-3x, ale od narodenia prespal celu noc mozno dokopy 3x. Vychadzaju mu stolicky, tak sa utesujem, ze to je azda tym. Dakujem Vam velmi pekne za odpoved a vas nazor.
Hádzanie alebo púšťanie vecí z ruky je prirodzenou súčasťou detského psychomotorického vývinu. Nie je to totiž samozrejmosť vedieť vec aj pustiť, nielen ju uchopiť, chytiť, držať. Trestanie teda ide celkom mimo a dieťa nechápe, prečo to nesmie robiť (akoby ste ho capkali po ruke za to, že sa učí sedieť alebo chodiť...). Skúste mu dávať do ruky len toľko, koľko si strčí na jeden raz do pusy...
Budenie môže súvisieť s rastom zubov. Ak by sa to nemenilo alebo zhoršovalo, konzultujte s lekárom.
Dobry den,prosim o radu...moj syn ma 4 roky a od mala sme mali problemy s jeho spravanim,ale posledne mesiace je to uz dost caste...hocikedy ked mu nieco vezmem hoc mu vysvetlim preco alebo poviem ze nieco nedostane je to tady...neskutocny zachvat vzteku...snazim sa ho ignorovat ale on casto sa predomna postavi alebo ma chyti za nohu aby som sa nemohla pohybovat a reve a zlosti sa neskutocne..niekedy to nezvladnem a dostane po zadku a poslem ho sa vykricat do izby ale niekedy nepomaha ani ta studena sprcha co mi doporucila v poradni...prosim uz nevlůadzem neviem co s tym...dakujem za radu
Dieťa potrebuje, aby sme boli svedkami aj ich hnevu, nielen tých prejavov, ktoré sa nám páčia a sú nám príjemné. Je vhodné dieťaťu povedať, že vnímate, že sa hnevá a že vám to je ľúto, ale že mu napr. tú danú vec dať nemôžte. Môžete mu ponúknuť, že sa môže pritúliť alebo tam len stojte či si sadnite a buďte s ním, hoci sa hnevá. Potrebuje cítiť, že ho ľúbite, aj keď reve, vreští, škrieka...
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň
Viete, aj medzi štátnymi škôlkami sú rozdiely. A niekedy veľké. Je to veľmi o ľuďoch, o ich prístupe, o ich osobnej zainteresovanosti či limitoch, obmedzeniach... A keďže mnohé deti v tomto veku sú pomerne spontánne, nejako sa to premietne do ich správania, nejako dávajú najavo, že niečo nie je v poriadku, aby sme si ich všimli, aby sme im pomohli riešiť situáciu, lebo samé ju riešiť ešte nevedia.
Dobry den, mame takyto problem, trojrocnej dcere sme odlozili melon do kufra auta a samozrejme vysvetlili, ze ked zastavime u starych rodicoch, tak jej dinu vratime, s pociatku ako asi kazde mele dieta trosku skusalo fnuk, ale to sme necakali co sa bude diat. OPatovne sme jej povedali, ze ked prideme k starkym dostane melon a potom to zacalo to som este nevidel a nezazil, take nervy co zacala mat to sa neda ani opisat, hnet cervena, horuca bola cela, spotena, ako keby dostavala krce a skriekanie a to v plnom reve a placin a 20 min NONSTOP ja som mal tep 100 na 200 nevedeli sme co mame robit suchlo sa jej na zadok a este horsie a zavrsila to pocikanim sa. Prosim poradte. Dakujem stevo
No, ak sa vám to stalo len raz, mali by ste začať oslavovať! Sú rodičia, ktorí toto majú na programe každý deň! A niektorí aj niekoľkokrát denne...
Ale vážne: niekedy sa dieťa jednoducho dostane do takého afektu a nič nefunguje, žiadne vysvetľovanie, nič. Vtedy treba vyčkať, kým dieťa doplače, kým sa upokojí a hotovo. Niekedy takéto afekty deti mávajú pred chorobou alebo ak sú unavené z tepla alebo nevyspaté atď.
Dobrý deň, ja by som sa rada na niečo spýtala, len neviem kde začať.
Môj problém.
Mám dve deti- chlapcov vo veku 5 a 3 roky.Starší syn začína byť voči mne agresívny a to v tom zmysle, že ak niečo vyvedie vonku na dvore alebo niečo rozbije a ja mu dám na zadok a on v tom momente začne na mňa hystericky ziapať na celý dvor, že som hnusná a zlá a že nás nechce ako rodičov vidieť a nadávky tipu krava atd.a ku všetkému vykrikuje všade že ho bijeme čo nie je pravda- pravda je že mu dám na zadok alebo po ruke ale nebijeme ho v tom zmysle že by mal modriny alebo niečo také-to nie.Ide mi o to akonáhle na mňa hystericky vybehne niekde vonku a sú tam napríklad susedia tak mi to nieje príjemné.Môže dieťa byť agresívne na mňa aj preto že po tom hysterickom kriku na mňa to vo mne buble a ja jednoducho vybuchnem a mu vrátim tiež hysterickým krikom že ako sa so mnou rozpráva a že čo som mu urobila že na mňa kričí.Môže sa to považovať za istý druh týrania dieťaťa ak naňho hystericky vybehnem.Viete ide mi o to že práve dnes sa mi také niečo stalo a ja toho veľmi lutujem a rada by som to napravila len sama neviem ako lebo mám jednoducho takú povahu že viac kričím aj ked sa snažím hovoriť normálnym tonom ale niektorý ludia mi vravia prečo stale kričíš?Dnes sa mi stalo to že deti vyparatili na dvore hlúposť a ja namiesto toho aby som im tu kludne vysvetlila že to nemôžu tak som začala hystericky kričať a počula to aj suseda za nami, ktorá sa mi začala vyhrážať že je sociálny pracovníčka a že by som nemala kričať tak na deti a to ma vystrašilo.Môžete mi prosím odpovedať či sa to považuje sa istý druh týrania dieťaťa lebo ja si pripadám niekedy ako nenormálôna -ja jednoducho niekedy moje deti nezvládam to je pravda ale že by som ich týraala? to snád nie!!!!!!!
Ja by som na vašom mieste vychádzala z toho, že vy sama píšete, že si pripadáte niekedy ako nenormálna. Tiež píšete, že deti nezvládate (čo môže znamenať všeličo - napr. že ste preťažená neustálou starostlivosťou o ne, že ste na ne prevažne sama a ste vyčerpaná, že nemáte u detí dostatočnú autoritu napr. preto, lebo vidia aj iných ľudí, že sa k vám správajú podobne, alebo že riešite všetko krikom...).
Možno by ste mohli začať tým, že si vezmete do vrecka mincu alebo ju budete mať stál niekde poruke a vždy, keď pôjdete riešiť deti, si hodíte mincou, či to bude s krikom alebo bez kriku.
A môžete tiež uvažovať o psychologickej starostlivosti, kde by ste sa mohli trochu viac zaoberať tým, prečo toľko kričíte, ako a či sa s tým dá niečo urobiť, aké iné výchovné možnosti máte atď. Neznamená to, že nie ste "normálna", znamená to len skúsiť sa učiť používať silu, ktorú dávate do svojho hlasu a kriku aj iným spôsobom.