Príbehy žien: Materstvo vo vyššom veku si užívam
Život je krásny a zároveň krutý v tom, že nie vždy nám ponúkne tú cestu, ktorú si sami vyberieme. Toto sú vaše príbehy o ceste za dieťatkom. Každý je iný, každý však v sebe nesie esenciu túžby, ženskej sily a viery.
Po troch synoch prišlo predsa aj dievčatko, aj keď som na deti zostala sama
„Keby mi pred dvoma rokmi niekto povedal, že budem ešte niekedy rodiť, asi by som ho vysmiala. Z nevydareného manželstva mám už troch dospelých synov, no priznávam, od prvého tehotenstva som túžila po dievčatku. So synmi žijem sama od roku 2012. Posledné roky som hovorila, že aj keby mám nejaký vzťah, tak určite dieťa už nebudem riešiť. Ako sa povie, odopieraného chleba najväčší krajec a názor som zmenila, keď som sa zaľúbila. Po krátkom čase sme sa rozhodli, že chceme spolu bábätko. Otehotnela som hneď, aj napriek tomu, že obaja sme mali po štyridsiatke. Som za to veľmi vďačná, aj keď náš vzťah nemal dlhé trvanie. Povedala som si, že si toto posledné tehotenstvo užijem napriek okolnostiam.
Absolvovala som pre istotu genetické testy z krvi, pretože na podrobnom sonografickom vyšetrení videl lekár zbadal chybu na srdiečku, ktorá ma zaradila medzi ženy s vyšším rizikom Downovho syndrómu. Odber plodovej vody som podstúpiť nechcela. V januári výsledky ukázali, že sa nemusím ničoho obávať, bábätko bolo zdravé. Testy zistili aj pohlavie dieťatka, ja som ho chcela vedieť až na moje 42. narodeniny. Výsledky mal u seba syn, ktorý pripravil oslavu s konfetami. Vo chvíli odpočítavania som verila, že budú ružové. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, kým na mňa vystrelili. Bol to neskutočný pocit, keď zistíte, že sa vám práve splnil sen.
Preto som túžila aj po výnimočnom prirodzenom pôrode bez zásahov lekárov a pôrodných sestier. Chcela som mať pri pôrode aspoň dulu a rodiť v Havířove, kam svoje klientky najčastejšie sprevádzala. Nevedela som sa dočkať chvíle, keď budem svoje dievčatko Ninku držať konečne v náručí. Bol to ten najkrajší pôrod, aký som zažila a presne taký, ako som si vysnívala . Otec Ninky sa doteraz o ňu nezaujíma, čo je veľmi smutné, keďže je to jeho prvé dieťa, avšak jej traja bratia ju nadovšetko milujú a tvár našej krásnej deväťmesačnej princezničky, zdobí úsmev skoro stále. Mám tu najúžasnejšiu rodinu, akú si žena môže priať. Aj keď bez partnera je to ťažké, ale synovia mi pomáhajú, za čo som im veľmi vďačná - že stoja a stáli vždy všetci traja pri mne. Sme rodina. Teraz už kompletná.“
-Janka-
Niekedy je cesta za dieťatkom veľmi dlhá a ťažká
„Moje dieťatko nechalo na seba dlho čakať, priviedla som ho na svet v 46 rokoch. Predchádzalo tomu dlhé a smutné obdobie, kde občas absentovala nádej. Keď vám zavolajú, že to nevyšlo, cítite takú hlbokú stratu niečoho, čo ste síce nikdy nemali, ale tá bolesť je úplne skutočná. A potom zas pocítite obrovskú nádej a pokračujete. Vďaka Pánu Bohu a skvelým lekárom to zrazu vyšlo. Dievčatko. Žiadne komplikácie, tehotenstvo bolo nádherné obdobie plné očakávania, štúdia a prípravy na ten malý zázrak.
Baba sa narodila veľká, krásnych 4950g, čo vám poviem. Krásna, ružová, guľatučká bábika, ktorá priniesla svojim rodičom a babičkám prekrásne dni a noci. Teraz má 15 mesiacov, je plná života a každý deň sa modlím, aby bola zdravá ona a aj jej rodičia, aby sme ju mohli s láskou vychovávať čo najdlhšie. Chcem povzbudiť všetky páry a hlavne ženy, aby bojovali o svoje deti, pokiaľ to tak cítia. Stojí to za to. A je jedno, odkiaľ tie deti majú.
Niekedy je tá cesta komplikovaná a príšerne dlhá, niekedy krátka a trochu ľahšia, ale vždy treba vykročiť a urobiť ďalší krok. Veľmi si vážim podpory, ktorej som na svojej ceste dostala. Nik ma za moje kroky neodsúdil, nepočula som jediné slovo, že som stará matka. Bola to veľmi krásna skúsenosť a neváhala by som si ju zopakovať kedykoľvek.“
-Lucia-
Ako som rodila po 40-tke:Kto neriskuje, ten si jazdu neužije
Kým sme my riešili nekonečné čakanie, lekárov a umelé oplodnenia, niektoré kamarátky už rodili 4. kolo... Materstvo vo vyššom veku si užívam.
„Vždy ma iritovali reči o tom, že matky odkladajú materstvo na neskôr a potom majú problém mať dieťa. Hold, keď ma po dlhoročnom vzťahu, s odstupom času môžem tvrdiť, že veľmi nezrelom a toxickom vzťahu, nechal priateľ, zrútil sa mi svet a stratila som smer v živote. Ostala som sama, "stará dievka", s hypotékou na krku. Svojho pravého som ale nakoniec stretla, no vo veku, keď moji rovesníci boli nielenže zobratí, ale poniektorí už aj rozvedení. Kým sme my riešili nekonečné čakanie, lekárov a umelé oplodnenia, niektoré kamarátky už rodili 4. kolo... Nakoniec sme to vzdali, až prišiel zázrak sám.
Zdravé dieťatko som porodila bez komplikácií pred štyridsiatkou. Nikdy som nechápala tie "reči" o materstve. Ja som si to užívala. Neprekážalo mi nočné vstávanie, stereotyp, ani samota - bez kamarátok. Žiadny stres, žiadny strach o živobytie, len MY - rodina. A tak do tejto idylky, nevediac ako, pribudol aj ďalší zdravý zázrak. To už poniektorí krútili hlavou nad mojím vekom. Paradoxom je, že som rodila naraz s mojou 25 ročnou príbuznou, takže prirodzene v nej vidím seba, aké by to bolo, keby som rodila o desaťročia skôr.
V mojom veku už neriešim peniaze, doprajem deťom zážitky, krúžky, zdravšie a kvalitnejšie potraviny, máme strechu nad hlavou, mám istú prácu, kde mi vychádzajú v ústrety, lebo som už kariérne dokázala, čo viem. Dokážem si privyrobiť a udržovať sa stále vo "fachu". Nemám pomoc od starých rodičov, no som už tak v živote zabehnutá, že si viem pomôcť. Mám dostatok životných skúseností, takže problémy so zdravím detí a výchovou riešim s rozvahou. Nepotrebujem už dovolenky a babské jazdy, tým všetkým som si už prešla. Naopak, nenormálne ma bavia tortičky v piesku.
Nehovorím ale, že je to vždy prechádzka ružovou záhradou, aj ja mám dni, keď sa opúšťam. Ale som v životnej etape, keď si hovorím, že toto a takto som to presne chcela. Zároveň ale neviem, čo príde o 10, 20 rokov...možno sa moje deti budú za mňa hanbiť na stužkovej. A možno ich vychovám tak, aby sa za mňa nehanbili. Popravde, budúcnosť neriešim. Som tu pre ne tu a teraz. A tu a teraz je to viac než fajn“.
-Katarína-
