Zo života mamy: Na Jakubka sme čakali 6 rokov
Ja som nechcela podstúpiť IVF, on nechcel adopciu, a tak sme sa začali postupne zmierovať s tým, že z nás možno budú bezdetní manželia.
Takto sa vyznáva naša čitateľka Ivana (32). Čo ju to naučilo? Ako teraz vníma to dlhé obdobie?
Čakanie na dieťatko
Bol to pre mňa a môjho manžela čas, v ktorom sme dozrievali každý osobitne i spoločne ako manželia. Veľa sme toho zažili a videli, no bolo to aj obdobie striedania očakávania so sklamaním, radosti so smútkom a nádeje s pochybnosťami.
Založiť rodinu sme túžili hneď po svadbe. Keď sa po roku nič nedialo, gynekologička mi chcela nasadiť hormonálnu liečbu, no nepáčilo sa mi, že to chcela urobiť bez akýchkoľvek vyšetrení. Tak som prešla k inému gynekológovi s nádejou, že on nám určite pomôže.
Ten moje sklamanie posunul na vyššiu úroveň, pretože hoci nám obom spravil základné vyšetrenia, nasadil mi hormóny so slovami, že ma nechce ďalší rok zdržovať, preto ak behom dvoch cyklov neotehotniem, pošle ma do IVF centra. Mala som 25 rokov.
Doktor ani nevie, ako veľmi ma ranil, pretože tie slová boli pre mňa odsúdením. Vtedy som si zaumienila, že moju pozornosť nasmerujem iným smerom a bábätko iste príde čoskoro samo od seba. Neprišlo.
Uplynuli tri roky - chcela som mať to, čo majú aj ostatní
Snažila som sa myslieť pozitívne, prijímať život so všetkým, čo (ne)prináša, no po tehotenských nevoľnostiach ani stopy. Naši známi postupne prešli od otázok o bábätku k taktnému mlčaniu. Manžel veril, že sa nám to podarí, len to chce svoj čas. Ale ja som mala strach, obavy, cítila som neistotu a sklamanie. Prešla som si aj obdobím, keď som pociťovala hnev, hlavne keď v našom okolí tehotenstvo oznamovali páry, ktoré po ňom ani netúžili.
V mojom vnútri vládol smútok a pocit viny, pretože som uverila, že neschopnosť otehotnieť je trestom za to, že som niekoľko rokov užívala hormonálnu antikoncepciu. Našťastie, moje srdce bolo z tohto klamstva uzdravené a dokázala som sama sebe odpustiť.
Skutočný príbeh: Štyri tehotenstvá a jedno bábo
Naučilo ma to, že každé rozhodnutie má svoj dôsledok, no čo je raz vyznané, je raz a navždy odpustené. Taktiež som si uvedomila, že moja túžba stať sa matkou bola síce úprimná, no mala nesprávnu motiváciu – chcela som mať to, čo majú aj ostatní.
Po tomto období som opäť zmenila gynekológa, prešla som k odborníkovi, ktorý sa špecializoval na pomoc párom túžiacim po dieťati. Začal hneď konať. Urobil mi štandardné vyšetrenia, hormonálny profil, určil základnú diagnózu (syndróm polycystických vaječníkov, ext. zdroj PCO), vysvetlil mi, aké možnosti existujú, a nasadil mi hormonálnu liečbu sledujúc, ako na ňu moje telo reaguje. A ja som dostala novú nádej.
Stimulácia bola účinná, no neotehotnela som. Doktor ma neprestával povzbudzovať a naplánoval laparoskopické vyšetrenie priechodnosti vajíčkovodov. V tom istom čase poslal manžela na opätovné vyšetrenie spermiogramu.
Tesne predtým sa udiala u nás doma veľmi dôležitá vec. Manžel sa ma uslzenej spýtal, čoho sa tak veľmi bojím. A ja som sa mu úprimne priznala, že sa bojím, čo bude, ak sa ukáže, že som neplodná. Usmial sa, objal ma a povedal, že ak by to tak aj bolo, na našom vzťahu to nič nezmení. A v tej chvíli strach stratil moc.
Skúška aj pre môjho manžela
Laparoskopia ukázala, že vajíčkovody sú priechodné, no spermiogram odrážal sedavé zamestnanie a nezdravý životný štýl. Vysvitlo, že manželova úloha v našej snahe o bábätko potrebuje väčšie úsilie. Musím ho pochváliť, pretože začal poctivo užívať vitamíny, zdravšie sa stravovať, viac športovať, a dokonca sa mu na nejaký čas podarilo prestať fajčiť.
SPERMIOGRAM - všetko, čo potrebujete vedieť
IVF som nechcela
Lenže tehotenstvo stále neprichádzalo a doktor ma začal informovať o možnostiach umelého oplodnenia. Hoci to môj manžel bral ako jednu z alternatív, ja som cítila, že ak sa mám stať matkou, má to byť prirodzene. Bolo to veľmi ťažké obdobie, pretože váha rozhodnutia bola na mne. Manžel mi svoju lásku opäť potvrdil tým, že ma nenútil do niečoho, s čím som vnútorne nesúhlasila.
Môjmu postoju najbližší nerozumeli, pýtali sa ma, prečo nechcem, aby nám lekári pomohli, a to ma veľmi bolelo. Mala som pocit, že Boh ma skúša nad moje sily. Chcel odo mňa, aby som mu dôverovala a naďalej čakala, aj keď pre ostatných som bola za blázna, ktorý vlastne nevie, čo chce. Uvedomovala som si, že mojím argumentom a vnútornému presvedčeniu nerozumie ani manžel, ale som mu vďačná za to, že na mňa nenaliehal a dal mi možnosť slobodného rozhodnutia.
Ja som nechcela podstúpiť IVF, on nechcel adopciu, a tak sme sa začali postupne zmierovať s tým, že z nás možno budú bezdetní manželia. Zaumienili sme si, že sa budeme tešiť jeden z druhého a z detí našich súrodencov a priateľov.
Súbežne nás gynekológ poslal na vyšetrenie do centra reprodukčnej imunológie, ktoré odhalilo, že moje telo tvorí protilátky proti vajíčkam. Bolo potrebné ďalšie vyšetrenie hormonálneho profilu hneď po skončení menštruácie.
Porodila som, keď iné mamy idú svojim deťom na stužkovú
Otehotnela som napokon prirodzene
V tichosti a skrytosti počas čakania na výsledky z imunológie... Ako sme to prijali? S veľkou vďačnosťou a radosťou! Manželova bezprostredná reakcia bola veľmi úsmevná, povedal mi: „No vidíš, stáva sa...“
Museli sme sa s touto radostnou novinou okamžite podeliť s najbližšími a celé tehotenstvo bolo pre nás nádherné. Nemala som žiadne nevoľnosti, hoci som v 35. t. t. trochu zakrvácala a pre riziko predčasného pôrodu som tri týždne ležala. Jakubko sa vypýtal na svet v 40. týždni po štedrovečernej večeri. Nik z nás nikdy nedostal úžasnejší vianočný darček... Pôrod bol rýchly, bez komplikácií, popôrodná adaptácia bola tiež bez problémov, a tak sme sa tešili zdravému a nádhernému synovi.
Šesť rokov čakania stálo za to
Som vďačná za tých šesť rokov čakania, pretože nás s manželom pripravili na Jakubkov príchod. Keby sme dostali dieťatko do daru hneď po svadbe, azda by sme oveľa ťažšie prijímali, že sa z neznámych príčin pasuje s oneskoreným vývinom.
Maminy a tatovia, ktorí už dlho čakáte na svoje dieťatko, nestrácajte vieru, nádej a lásku. Buďte trpezliví. Viem, aké je to nesmierne náročné, keď túžite naplniť úplne prirodzenú potrebu, no niekedy nedostaneme to, o čo prosíme, hneď, pretože je to tak pre nás lepšie, i keď tomu nerozumieme.
Nech vám je i náš Jakubko dôkazom, že zázraky sa dejú a všetko má svoj čas. Aj narodiť sa...