OCKOM len počas Vianoc? V mnohých rodinách sú to vzácne chvíle
Zdobenie stromčeka, prechádzky v prírode, ale najmä spoločne strávené chvíle – na prvý pohľad obyčajné maličkosti patriace k vianočným sviatkom...V mnohých rodinách, ktorých otcovia pracujú od rána do večera, prípadne sú v zahraničí, však nie sú až tak samozrejmé. Ako to funguje u vás?
Vianoce sú asi pre väčšinu ľudí výnimočné. Avšak nemali by byť len o darčekoch a predvianočnom zhone, skôr o spomalení, stíšení sa a hľadaní aj iných hodnôt. No nie každá rodina prežíva „idylické“ sviatky. V tomto článku nechceme nikoho súdiť, ani sa nad nikoho povyšovať.
Chceme len nahliadnuť do rodín, v ktorých sa darí udržiavať „teplo rodinného kozuba“, a v ktorých, naopak, hrá svoju rolu jeden dôležitý faktor – neprítomnosť otca, prípadne jeho doháňanie „restov“ voči rodine, ktoré vznikli kvôli časovej zaneprázdnenosti alebo iným dôvodom...
8 vecí, ktoré by každý OCKO mal svojho SYNA NAUČIŤ
Keď diaľka rodinu rozdeľuje i spája...
Martina a Pavol sú manželmi osem rokov. Päť z nich trávi otec rodiny na cestách ako vodič kamióna. Ich šesťročné dvojičky – Lenka a Lívia – si na otcovu neprítomnosť ako-tak zvykli. Vedia, že po pár týždňoch ho vždy majú doma. Horšie to bolo minulé Vianoce, keď musel ocino odcestovať len pár dní pred Štedrým dňom. Martina spomína:
„Dievčatá boli nešťastné celé sviatky. Ani darčeky, rozprávky alebo návšteva u babky i dedka ich nedokázali rozptýliť. Zarazila ma Lenkina veta: ‘Mami, načo sú vôbec Vianoce, keď nie sme všetci spolu?‘ Snažila som sa jej vysvetliť, že ockova práca je taká, korunky, ktoré za ňu dostane, potrebujeme ich... Ale dcéram to nestačilo.
Bola som rada, že manžel sa o dva týždne vrátil. Bolo že to radosti... No napriek tomu minuloročné sviatky ostanú v spomienkach dievčat „poznačené“. Potvrdila mi to aj učiteľka v škôlke. Keď sa s deťmi rozprávali o tom, čo zažili, naše dvojčatá nedokázali ani pred kamarátmi utajiť svoj smútok, ale aj detský hnev, ktorý v ich srdiečkach ostal...“
A čo na to Pavol? „Nebolo pre mňa ľahké odísť od rodiny pred sviatkami. Dievčatá sú vo veku, keď všetko vnímajú citlivo. A hoci takto pracujem už dlho, keď som vtedy vykladal tovar kdesi pri Severnom mori, bolo mi to ľúto. O to viac som sa dcéram snažil venovať po návrate. A myslím si, že tieto sviatky prežijeme intenzívne, aj za tie minulé. Len dúfam, že nebudem musieť zasa odísť.“
Môj muž sa nestará o bábätko...
Neprítomný otec: Čas nemožno dohnať
„Hold“, žijeme v takej dobe... povedal by klasik. A vlastne, prípad Martiny a Pavla je z tých lepších. Sú rodiny, ktorých otcovia pracujú v zahraničí dlhodobo, a keď sa po mesiacoch vrátia domov, chcú za pár dní dohnať to, čo vo výchove detí, ale i v partnerskom vzťahu zameškali. Dá sa to? A má to vôbec zmysel? Veď po dvoch-troch týždňoch opäť odídu preč...
Čo na to psychológ...
O odborný názor sme požiadali psychologičku PhDr. Evu Smikovú, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. „Je dôležité, aby otcovia, hoci prídu domov po dlhšej dobe a hoci len nakrátko, boli čo najviac s rodinou. Samozrejme, čas sa nedá dohnať, pár dní v roku nenahradí týždne a mesiace, keď sú mimo svojich detí.“
Prax potvrdzuje, že každá takto fungujúca rodina má na to svoje dôvody. Či už sú to sociálne, finančné príčiny, alebo iné. Napr. aj to, že vzťah manželov nefunguje a spolu nedokážu žiť, no kvôli deťom ostávajú aspoň navonok (hoci na diaľku) spolu.
„Je na každej rodine, ako si to zariadi,“ pokračuje Dr. Smiková. „Ale prípady, keď sú otcovia väčšinu roka preč z domu, by mali byť iba dočasným riešením. Možno aj obdobie počas sviatkov je vhodné na to, aby sa spolu, vrátane detí, o tom porozprávali a hľadali riešenia. Pretože tak, ako to nie je ľahké pre manželku a deti, nie je to jednoduché ani pre otca rodiny.“
PRE či PROTI: Odchod do zahraničia – kde končia sny a začína realita?
Dieťa si nevyberá...
Sú deti z takýchto rodín zocelenejšie? Ak si už zvyknú na to, že otec je dlhodobo preč a objaví sa len počas dovolenky či sviatkov, ľahšie znášajú jeho odchody a neprítomnosť? Dr. Smiková si to nemyslí... „Dieťa nemá na výber. Musí si zvyknúť na situáciu, ktorú mu rodičia nachystajú. A prežívanie dieťaťa je rôzne, závisí od jeho osobnosti. Určite mužský element v rodine chýba, hoci ho vynahradzujú telefonáty či emaily, ale živý kontakt to nenahradí.“
Byť otcom vždy a všade
Našťastie, rodín, ktoré riešia tento problém takto, je (dúfajme) stále menšina. Avšak tých, v ktorých sú mamy na materskej dovolenke s dieťaťom/deťmi a oteckovia od rána do večera v práci, neubúda, práve naopak.
Adriana s manželom Marekom a ich 25-mesačnou dcérou Tatianou žijú momentálne v zahraničí. Aj vzdialenosť od blízkej rodiny ich núti zorganizovať si život inak, ako boli doposiaľ zvyknutí. A platí to aj pre nastávajúce sviatky.
„Vianoce sú pre nás dôležitý čas v roku, keď by rodina mala byť pohromade,“ hovorí Adriana. „Okrem návštev mojich a manželových rodičov k tomu patrí aj spoločná výzdoba stromčeka, príprava večere a nakoniec radosť z rozbalených darčekov. Tohto roku však sviatky strávime v Anglicku, kde pracujeme, takže budeme ďaleko od príbuzných. Našťastie nás príde navštíviť manželova mama, tak sa tešíme. A tieto sviatky budú o to čarovnejšie, že dcérka si ich bude plne uvedomovať. Už teraz sa nevieme dočkať jej rozžiarených očiek.“
Obaja manželia pracujú na polovičný úväzok a pri dcérke sa striedajú. Ako Adriana hovorí, jej manžel starostlivosť o Tatianu zvláda bez problémov, a to platí aj čo sa týka domácnosti. „Viem, že tak to bude aj pri spoločnej príprave Vianoc. Či už pri upratovaní alebo varení sa bude podieľať naozaj aktívne. Rodina preňho znamená všetko.“
Dajme ockom šancu!
Ockom (iba?) cez sviatky...
Rasťo a Sylvia z Bratislavy sú šťastnými rodičmi 2-ročnej Viktorky. Aj kvôli svojej malej krásavici sa snažia cez sviatky všetky problémy, ak je to možné, dať stranou...
Sylvia priznáva: „Vtedy neriešim ani to, že kľučka na dverách už dva mesiace vypadáva... Cez Vianoce je u nás hotová idylka. To je asi tým očarením, sme ako malé deti, chceme si to užiť. Nemáme radi stresy a predvianočný zhon, takže darčeky začíname zhromažďovať už od septembra. Keďže manžel je živnostník, svoje pracovné povinnosti si plánuje tak, aby sa mohol v tomto čase už naplno venovať rodine. Vianoce sú jeho srdcovou záležitosťou, je v ňom akoby malé dieťa, ktorému veľmi záleží na tom, aby bolo všetko tak, ako má byť a v príjemnej atmosfére, preto mu plnenie jeho tradičných povinností zjavne nerobí v TOMTO ČASE žiadny problém.
Kým varenie a pečenie je na mne (manžel zvládne akurát tak čaj), môžem sa spoľahnúť, že stromček bude ozdobený v upratanej obývačke a všetky pozdravy pre rodinu a priateľov budú vybavené. Najviac sa ale vždy teším, keď vyrážame na prechádzky do lesa. Keď je vonku poriadna zima a ak ešte počuť pod nohami vŕzgať sneh, tak mám pocit ‘nízko lietajúceho anjela‘.“
V TOMTO ČASE – naozaj „rozprávka Vianoc“ funguje na niektorých oteckov zázračne „iba“ počas sviatkov, či podobných príležitostí. Avšak ako poznamenáva psychologička Smiková: „Fakt, že sa niektorí otcovia spamätajú až na Vianoce, je možno pozitívny. Pripomenie im to, že rodina je dôležitá a je potrebné sa jej venovať. A ak v niektorých rodinách atmosféru kalí predvianočný stres, nevychádza to len z toho. Je na každom rodičovi, ako si to zariadi, prežije, a najmä, čo z toho ponúkne svojim deťom. Predvianočný stres, a to platí všeobecne, nielen pre oteckov, často zatieňuje to, čo rodina skutočne potrebuje – byť spolu.“
Psychológ Matej Štepita: Na vzťahu s OTCOM záleží
Ozýva sa u otcov svedomie?
„Cez Vianoce je ocko doma, nemusí ísť do práce a môžeme sa spolu hrať, ísť sa von prejsť (v ideálnom prípade sa guľovať), alebo môžeme iba tak listovať knižky, obzerať „blikačky“ na stromčeku a prštekom ďobať do ozdôb a skúšať, či sú naozaj nerozbitné...“ To asi hovorí svojou detskou „žvatlaninou“ 2-ročný Jakubko, keď sa ho pýtame, čo má na najkrajších sviatkoch rád.
A hoci Ježiško nie je držgroš a malému šibalovi nadelí pod stromček množstvo krásnych prekvapení, radosť z nich je prikrátka, ale tá zo spoločných chvíľ s mamou Marcelou a ockom Marekom ostáva navždy v jeho srdiečku.
Hoci Štedrý deň trávia ďaleko od svojich blízkych, počas ďalších sviatočných dní už vyrážajú za nimi. Nedokážu si však predstaviť, že by sviatky prežili „kdesi“ v práci. Aj keď Marcela hovorí, že chápe rodičov, ktorí tak musia robiť. Ale čo s oteckami, z ktorých sa počas sviatkov stanú ‘supermani‘, teda ‘supertatovia‘?
„Zjednodušene by som síce povedala, že vždy je lepšie venovať sa deťom aspoň na Vianoce ako nikdy, ale príde mi to pokrytecké a zvláštne,“ uvažuje nad touto situáciou Marcela. „Veď aj tento čas možno využiť pozeraním televízie či inou oddychovou činnosťou s vylúčením detí... Prípadne je možné pracovať aj cez sviatky... Žeby „zaúradovalo“ svedomie a spomienky na pekné Vianoce z vlastného detstva...? Obdobie Vianoc je nádherné, ale žiaľ krátke... a kto sa svojim deťom venuje len vtedy, z môjho pohľadu sa im venuje veľmi málo...“
Nikoho nemožno súdiť...
...veď nikto z nás nie je ideálny, ani ako človek, muž, žena, či rodič. Všetci sa len učíme byť dobrými otcami a mamami, a to po celý život, lebo táto škola života, či sú sviatky alebo všedný deň, nás núti byť stále „v strehu“. A neustále sa pýtať, čo ešte môžeme urobiť pre dobro svojich detí (nehľadiac pritom na to, aké detstvo sme mali my sami).
Čo si o tom myslí ocko Marek?
Na záver uvádzame vyjadrenie Marcelinho manžela, Mareka. Veríme, že tak ako on, zmýšľajú aj tisíce ďalších mužov, ktorí možno práve tento rok „prekročia svoj tieň“. Marek nehádže všetkých do jedného vreca. A ako muž asi vie, čo hovorí:
„Vidím veľký rozdiel v tom, či majú ockovia na deti menej času kvôli pracovným povinnostiam alebo pohodlnosti či sebectvu, keď sa im nechce meniť ich zaužívaný spôsob života, alebo je ich kariéra dôležitejšia, či nemajú trpezlivosť s deťmi. Ak sú s nimi málo, lebo chodia kvôli práci na „týždňovky“, alebo ich pracovný čas im nedovoľuje byť doma v dobe, keď deti práve nespia, tak si myslím, že aj ich to mrzí. Je skvelé, pokiaľ sa potom dokážu venovať rodine aspoň počas víkendov, dovoleniek či sviatkov.
Ak je to o nezáujme, ktorý sa snažia zakryť aspoň na Vianoce, „lebo sa patrí, aby bola rodina pohromade“, tak je to riadne biedne. Vianoce sú príliš krátke, a keď na tretí deň po Štedrom dni je opäť vlastné pohodlie, kariéra alebo firma dôležitejšia ako deti, tak to ani nemalo veľký zmysel...
Osobne si neviem predstaviť, že by som trávil so svojím synkom čas len cez Vianoce. Čoskoro bude mať dva roky a krásne vidno, ako robí pokroky z týždňa na týždeň. Nerád by som sa ocitol v situácii, že mi časom príde svadobné oznámenie a ja by som sa musel pýtať, kto je ten mladý muž, čo sa žení..."
