Vianoce mám stále a navždy
Niekedy človek rozmýšľa ako to v zdraví prežiť a ako sa v tom úplne nestratiť...
Viaaanoce šalala.... spieva si moja päťročná dcéra na ceste zo škôlky a veselo poskakuje popri kočíku.
Musím sa usmievať a zároveň aj trošku neveriacky krútiť hlavou. Moje staršie dieťa už fičí na vianočných reklamách. Venuje im viac pozornosti ako rozprávkam, pomedzi ktoré ich dávajú. A nám je už celej rodine jasné, že z tej veľkej sady spievajúcich princezien, kočov, koní, hradu a iných dôležitých zvieratiek by sa jej, keď tak rozmýšľa: „hodilo asi všetko“....
Tipy na vianočné darčeky pre deti
Ach, to vianočné upratovanie! Jééj, nežné anjeliky
Prejdeme cez rušnú križovatku a mne (pod vplyvom vianočných myšlienok), začne hlava pracovať na plné obrátky. Musím si predsa naplánovať veľké vianočné upratovanie! Ako správna slovenská žena, ktorá prežila detstvo a rannú pubertu v socializme s Diavou v ruke a zavesená na oknách leštených Okenou a novinami viem, že bez poriadneho upratovania Vianoce ani nie sú Vianocami. Takže to aj tento rok vezmem pekne od podlahy....
Po ďalšom prechode pre chodcov mi napadajú aj ušľachtilejšie myšlienky. Myslím na dobré skutky, anjelov a lásku k blížnemu. (Aj vďaka celej tej predvianočnej komercii už od polovice októbra nás v tento čas nejako viac hryzie svedomie a snažíme sa byť lepšími, či čo.) Asi by som konečne mala zbaliť detské vecičky a dať ich tomu nášmu „notabeneťákovi“ čo má malé bábo a tiež by som mohla byť milšia na tú odpornú susedu. Čo tak, celkom netradične, poslať tento rok všetkým klasické vianočné pohľadnice? (Asi to bude horšie s adresami.... mailové by som vedela....)
Nespadnite do vianočnej pasce
Vianoce máme každý deň
Blížime sa k domu a ja ešte v duchu dozdobujem aspoň dvojmetrový stromček a plánujem rodinné zdobenie medovníčkov (moje nervy, to zas bude pohroma v kuchyni....). Zložíme kočík a šplháme sa všetci domov. Na štvrté. Bez výťahu. Uf. Doma nastáva obvyklý chaos s vyzliekaním, umývaním rúk, trochou zúrivého revu a prípadným neodkladným hladom.
Ešte dobre, že už je skoro večer. Niekedy človek rozmýšľa ako to v zdraví prežiť a ako sa v tom úplne nestratiť... A potom, keď už obidvaja sedia spokojní na koberci v obývačke a hrajú sa v tej najdokonalejšej detskej súhre, pre dospelých nepochopiteľnú hru s bárbinami a bábätkovským vláčikom, sadám si len tak ticho vedľa nich. Pozerám sa na tých malých okáčikov a nechce sa mi veriť, že sú naši. A potom si uvedomím, že ja mám vlastne Vianoce úplne stále a navždy.
Vianoceeee šalaaa
Dnes ráno som bola na nákup v našich potravinách. Predavač pri chladiacom boxe s polotovarmi mal na hlave tú smiešnu bielu čiapku a si veselo vyspevoval: „ Viaaanoce šalala...“
Prajem Vám všetkým šťastné a veselé :-)
