Psychológ Matej Štepita: Na vzťahu s OTCOM záleží
O vzťahu s mamou hovoríme často, o otcoch už menej. Možno za to môžu naše vlastné zranenia, doba alebo...
Každé dieťa si zaslúži skvelú mamu aj otca. Psychológ Mgr. Matej Štepita sa vo svojej praxi, okrem iného, špeciálne zameriava aj na vzťahy otcov so synmi. Dokonca organizuje víkendy zamerané iba pre nich.
Otcovia sú rovnako dôležití ako matky
Do akej miery je pre náš život určujúci vzťah s otcom?
Tento vzťah môže dieťa veľa naučiť. Čas trávený s ním mu dáva pocítiť, že je dôležité. A napokon mu vie pomôcť odpútať sa od matky, ktorá je primárnou vzťahovou osobou, stať sa nezávislejším, schopnejším a sebestačnejším človekom. V šťastnom prípade môže dobre podporiť sebavedomie dieťaťa. Dodať mu dôveru vo vlastné sily a schopnosti, že si dokáže poradiť s prekážkami a zvládať výzvy života. Tiež ho môže naučiť aj zodpovednosti a morálnym hodnotám, ako sú spravodlivosť, pravdivosť, česť a podobne. Samozrejme, vtedy, keď v nich otec ide príkladom. Otcovia vedia byť tiež hraví a mávajú väčšiu ochotu riskovať, ktorá v dnešnej super zabezpečenej kultúre veľmi chýba.
Otcovia boli dlho v rodine neviditeľní, dnes sa im dostáva viac pozornosti. Prečo v ostatných rokoch „vyskočila“ táto potreba pritiahnuť ich späť, viac ich zapájať do výchovy a rodinného života?
Neviem, či je to nejaký trend. Myslím si, že tento vzťah bol dôležitý vždy. V posledných desaťročiach výrazne stúpla rozvodovosť. Po rozvode či rozchode je ťažšie udržať si pekný vzťah s oboma rodičmi, zároveň je to však veľmi podstatné pre zdravý psychický vývoj dieťaťa. Stúpa aj výskyt single matiek, ktoré vychovávajú od začiatku dieťa bez otca, čo je určité ochudobnenie dieťaťa. Naše sociálne schopnosti a schopnosť prispôsobiť sa a zladiť sa s partnerom celkovo klesajú, čo má vplyv aj na rodinný život. Človek však pre svoj vývoj a zdravé fungovanie nevyhnutne potrebuje vzťahy a vzájomné formovanie, ktoré z nich vyplýva.
Psychológ Matej Štepita: Deti s ADHD potrebujú harmonické vzťahy
V tom, ako vychovávame svoje deti, sa vo veľkej miere odzrkadľuje výchova rodiny, v ktorej sme vyrastali. Platí táto úmera aj pri tom, ako zvládajú naši muži otcovstvo – „nesú“ si so sebou svojho otca pri výchove?
Často sa pri debatách s otcami dostávame k tomu, ako si pamätajú svojho otca. Niektorí vravia, že sa im veľmi nevenoval, a tak sú neistí v tom, čo to vlastne znamená byť otcom. Pochybujú o tom, či sú pre svoje dieťa dôležití, sami si v tejto role neveria. Mnohí sa to musia učiť od nuly. Naopak, takí, ktorí mali s otcom pekný a intenzívny vzťah, z toho vedia vyťažiť. Niektorí muži vravia, že za žiadnu cenu nechcú byť ako ich otec. Ak vzťah s otcom neponúka ideálny vzor, veľkú službu môže urobiť aj vzťah s iným dospelým mužom (dedko, ujo, alebo aj tréner či učiteľ).
Dospelý človek však dokáže prepracovať a pretvoriť vzorce fungovania, ktoré získal z rodiny. Ale je to tvrdá práca na sebe. Deti nás k nej vedia motivovať rôznymi spôsobmi, napríklad aj tým, že majú nejaké trápenie, vyplývajúce z atmosféry či vzťahov v rodine.
V rámci svojej praxe už dlhé roky organizujete špeciálne víkendy pre otcov a synov. Aká je vaša motivácia, prečo táto aktivita?
Všimol som si, že veľa rodín, s ktorými som pracoval, funguje tak, že syn má príliš tesný vzťah s matkou, funguje medzi nimi niečo ako pritesná symbióza, a otec v tých rodinách nefiguruje buď vôbec, alebo len veľmi málo. Najčastejšie som to vnímal u chlapcov s ADHD, ale aj v iných rodinách. Dôvody môžu byť rôzne, veľké pracovné vyťaženie otca, nefunkčný vzťah rodičov či iné. Syn potom matke podvedome akoby citovo nahrádza partnera, čo pre jeho vývin nie je zdravé. Trpí hneď dvakrát – nedostatkom zdravého kontaktu s otcom a vtiahnutím do roly, ktorá mu nepatrí.
Matky v tejto konštelácii bývajú vyčerpané tým, že celé bremeno výchovy leží na nich. A otcom je ľúto, že nemajú so synom intenzívnejší vzťah, no nevedia, ako na to, alebo im v tom bránia konflikty s matkou syna. Čiže pre všetkých členov rodiny je výborné, keď sa podarí otca do výchovy a vzťahu so synom viac vtiahnuť, a matku zase trochu odbremeniť a trochu uvoľniť jej väzbu na syna.
Okrem týchto psychologických dôvodov chceme aj s kolegami dať otcom zažiť, že sú pre svojich synov dôležití a tráviť s nimi čas môže byť veľká radosť a zábava. A tiež ich trošku „naučiť“, ako na to byť dobrým otcom a podporiť ich sebavedomie v tejto životnej úlohe. A synom dopriať čas, keď sa im ich otcovia venujú naplno v partii iných mužov a chlapcov. Často pochytia aj všeličo jeden od druhého a vytvoria si kamarátstva, ktoré pestujú aj po akcii.
Čo by mal cítiť chlapec, keď sa díva na svojho otca – rešpekt, úctu, radosť? Alebo inak, čo očakávajú synovia od svojich otcov?
Otcovia by radi vnímali úctu a radosť svojich synov. Závisí to od toho, nakoľko aj otec dokáže prechovávať úctu k svetu, ľuďom, vyšším silám, prírode... A tiež, či vie byť citlivý k svojmu synovi a vnímať jeho potreby. Synovia potrebujú najmä kvalitný čas, venovaný len im, s úprimnou pozornosťou a bez tlaku na výkon či výsledky nejakej práce. Ideálne bez rôznych obrazoviek a iných technológií, ktoré do rodín vnášajú silné odcudzenie. Napokon aj vnímať, že im ich otec dôveruje, záleží mu na nich a je na nich hrdý.
Otec a dcéra, otec a syn. V čom sú tieto väzby iné? Sú vôbec iné?
Sú v niečom iné a v niečom podobné, tak ako aj muži a ženy sme v niečom iní a v niečom podobní. Dcéra potrebuje od otca vnímať, že je krásna, a zažiť džentlmenstvo a starostlivosť otca k matke aj k nej. Dodá jej to sebadôveru a zdravý základ do svojich partnerských vzťahov.
Syn potrebuje viac dobrodružstva, chlapčenských aktivít ako strieľanie z praku, rúbanie dreva, majstrovanie, zakladanie ohňa... Tiež odkaz: „Dokážeš to, zvládneš to!“ A vzor mužskej úlohy v tomto svete. Obaja potrebujú záujem, podporu, dôveru. Známy terapeut I. Yalom napísal, že úlohou otcov je spraviť tento svet krajším pre svoje deti. Čiže ich úloha nesmeruje len do vnútra rodiny, ale vyzýva ich aj k aktívnej práci na skrášlení našej spoločnosti. Myslím, že to potrebujeme vo všetkých oblastiach.
Dobrý otec = dobrý syn
Ak je otec mimo rodiny, teda rodičia či partneri sú rozídení, môže byť tento vzťah s deťmi aj tak plnohodnotný? Ako to dosiahnuť, čo by mali otcovia robiť, aby to tak bolo?
Je to náročnejšie, ale je to možné a veľmi podstatné usilovať sa o to, keď už k rozvodu došlo. Úlohou otcov je nestratiť o deti záujem, ďalej sa o ne starať, tráviť s nimi čas, podieľať sa na ich výchove a zdieľať ich život. Úlohou matky je tento vzťah aj po rozvode či rozchode aktívne podporovať, a nie sabotovať, ako to, žiaľ, často býva.
A náročnou, no splniteľnou úlohou pre oboch rodičov je, aj keď im to nevyšlo ako partnerom, uvedomiť si svoju rodičovskú zodpovednosť a kvôli nej dokázať spolupracovať a ťahať za jeden povraz ako rodičia. Nie si robiť napriek, bojovať o deti, či riešiť svoje nedoriešené konflikty cez deti. Vyžaduje si to určitú zrelosť a schopnosť povzniesť sa nad svoje zranenia pre dobro svojich detí.