Gynekologička Lucia Ďurčeková: Narodením dieťaťa sa nám život otočí hore nohami a je to šok
Prerod od nezávislého dospelého človeka k rodičovi, od ktorého je závislý malý človiečik, je proces. Nejde o niečo, čo sa stane bez mihnutia oka a naša psychika môže zareagovať rôzne.
Popôrodná depresia nie je hanba. Existuje spôsob, ako sa pred ňou chrániť?
Bezdetný život a rodičovstvo sú dva diametrálne odlišné životné štýly. Oba obsahujú nekonečný zoznam argumentov, ktoré ho podporujú a ukazujú ako ten lepší a naplňujúcejší. Každému vyhovuje niečo iné, veď ani ľudia žijúci v centre hlavného mesta nedokážu pochopiť tých, ktorí denne dochádzajú zo satelitných oblastí. Tí si zas pokoj a zeleň všade, kam sa pozrú, nevedia vyvážiť zlatom. Rovnako aj materstvo vnímame každá zo svojho uhla pohľadu.
V rozhovore nám preto uznávaná gynekologička MUDr. Lucia Ďurčeková, ktorá je známa aj zo svojho instagramového profilu mama_gynekologicka a influencerka roka 2022, porozpráva o popôrodnej depresii. Ako je možné, že sa z obdobia, ktoré každý vykresľuje ako ružové, dokážu stať poriadne temné dni?
Musíme sa začať oveľa viac starať o mamičky po pôrode, nielen o bábätko
Ženy po pôrode nepotrebujú počuť, že sú neschopné...
Viaže sa popôrodná depresia k hormónom, ktoré sa spúšťajú po pôrode alebo skôr k nejakým našim očakávaniam?
Áno, na popôrodnej depresii sa vo veľkej miere podieľa práve totálny hormonálny koktail, pričom vyvolávajúcou príčinou je porucha vo fungovaní na úrovni hypotalamus – hypofýza.
Existujú ale aj akési „rizikové“ faktory, ktoré pre ženu znamenajú vyššie riziko, že sa u nej popôrodná depresia môže rozvinúť. Patria k nim nižší vek (pod 20 rokov), zdravotný hendikep, detstvo prežité v neúplnej rodine, rodička pochádzajúca zo šiestich a viac súrodencov, zlý vzťah so svojimi rodičmi, problémy socio-ekonomického charakteru, neukončené základné vzdelanie, nízke sebavedomie a rovnako aj emočné problémy v minulosti či súčasnosti.
Aký je, ak vôbec je, rozdiel medzi baby blues a popôrodnou depresiou?
Šestonedelie je vari najzraniteľnejším obdobím v živote ženy. Popôrodné blues je pomerne bežným popôrodným psychickým stavom. Niektoré literatúry uvádzajú, že tento stav sa v šestonedelí vyskytuje až u 70 % rodičiek. Prejavuje sa prechodným stavom plačlivosti, úzkosti, podráždenosti, psychickej lability, zhoršenou komunikáciou s okolím, poruchami spánku, nalomením sebadôvery. Ženy sú smutné a majú tendenciu sa izolovať od ľudí. Postoj k narodenému bábätku je skôr negatívny. Maminky nevedia, čo majú s bábätkom robiť, pochybujú, či budú dobré mamy a často im na nálade nepridáva ani komplikované rozbiehanie dojčenia, poprípade možno banálna, ale úplne nevhodná poznámka.
Baby blues väčšinou ustupuje okolo 10. dňa po pôrode a nevyžaduje liečbu.
Popôrodná depresia či laktačná psychóza? PRAVDY a MÝTY
Zaujímavé je, že popôrodná depresia sa netýka iba žien po pôrode...
Narodením dieťaťa sa nám život otočí hore nohami a je to šok. Popôrodná depresia je veľmi vážny stav. Nemusí sa však týkať len žien po pôrode, ale aj po potrate či mimomaternicovej tehotnosti. Príčinou sú prudké hormonálne zmeny. Žena po pôrode zažíva pocity smútku a plaču, ktoré si nevie vysvetliť, úzkosť či zúfalstvo, ktoré sa jej nedaria dostať pod kontrolu a bránia jej v bežných denných činnostiach, vrátane starostlivosti o bábätko. Cíti sa veľmi vyčerpaná, nervózna, nevie sa tešiť z vecí, ktoré jej predtým robili radosť.
Túži odísť, opustiť bábätko a ostatných v jej blízkosti. Vo svojom vnútri si pripadá bezcenná a zároveň vinná za to, čo cíti. Neraz tieto emócie vedú k myšlienkam na samovraždu alebo ublíženiu dieťatku. Depresívna maminka si rozhodne nezaslúži, aby ju okolie odsudzovalo či dokonca, aby jej niekto nadával a posmieval sa jej. Nepotrebuje počuť, že je neschopná a nezvláda úlohu mamy. Ani nepotrebuje porovnávanie s inými mamami. Potrebuje pomocnú ruku.
Do akého času po pôrode hovoríme ešte o popôrodnej depresii a kedy je to už „len“ depresia? Líši sa jej liečenie nejako?
Príznaky popôrodnej depresie nie sú viazané na obdobie bezprostredne po pôrode, ale môžu trvať nielen niekoľko mesiacov po pôrode, dokonca až rok od pôrodu a môžu sa začať prejavovať prvýkrát až niekoľko mesiacov po narodení bábätka. Liečba patrí do rúk odborníka, čiže psychiatra a je, samozrejme, individuálna v každom jednom prípade.
Môže sa stať, že si zameníme bežné dojatie z toho, že sme matky, s popôrodnou depresiou?
Nemyslím si, pretože popôrodná depresia je formou depresie a tá je ťažkým psychickým ochorením. Nie je to len krátkodobá zmena nálady alebo dojatie.
Popôrodná depresia: Viktorka bola náročné bábätko a ja som to nezvládala
Trpeli popôrodnou depresiou ženy aj v minulosti alebo je to novodobá záležitosť (ako napr. cukrovka je civilizačné ochorenie)?
Určite ňou trpeli aj ženy v minulosti, len sa o tom nehovorilo. Žena mala psychické problémy, bola okolím považovaná za čudáčku alebo bláznivú a často nedostala pomoc, pretože ľudia v jej blízkosti väčšinou ani netušili, že po pôrode žena môže mať ťažkosti aj psychického charakteru. Odpoveď je áno, popôrodná depresia tu bola aj v minulosti, ženy boli liečené psychiatrom, aj hospitalizované, no z nejakých dôvodov sa to rodina snažila tajiť.
Vyskytuje sa aj u mužov? Prejavuje sa rovnako?
Viaceré štúdie potvrdili, že počas tehotenstva a po pôrode sa menia hladiny hormónov aj u otcov. Mužom klesá hladina testosterónu a zvyšuje sa hladina estrogénu, prolaktínu a kortizolu. Asi 10 % mužov trpí depresiou v čase medzi prvým trimestrom partneriek a prvými narodeninami svojho dieťaťa. Vedci analyzovali celkovo 43 štúdií s vyše 28-tisíc otcami. Najdepresívnejší boli otcovia medzi tromi až šiestimi mesiacmi veku bábätka. Prejavovať sa môže úplne rovnako ako depresia u žien.
Najohrozenejší sú tí muži, ktorých partnerka tiež trpí depresiou, pričom depresia u oboch rodičov má devastačné účinky na ich vzťah a deti. Extrémne prípady mužskej „popôrodnej“ depresie môžu viesť k odmietaniu bábätka, k jeho zraneniu alebo samovraždám.
Ak má muž popôrodnú depresiu, má mu žena pomôcť alebo to dokážu aj jeho kamaráti?
Ak má muž skutočne popôrodnú depresiu, je potrebné, aby vyhľadal odbornú pomoc. Tu by som veľmi chcela zdôrazniť, že vôbec nie je hanbou sa liečiť. V našej spoločnosti muži musia byť tí „silní“, pokojní a mať všetko pod kontrolou. Narodenie dieťaťa je však šokom aj pre nich a majú právo cítiť obavy. Netreba sa hanbiť o tom hovoriť.
Rozoberali sme hormóny, ktoré sa vyplavujú čerstvým mamičkám a celkovo počas obdobia tehotenstva. Ako je to pri adoptovaných deťoch a najmä ako milovať adoptované dieťa?
To je zaujímavá otázka. Čiastočne som prijatie cudzieho dieťaťa prežila aj ja, keďže môj manžel bol vdovec s dcérou. I keď sa to, samozrejme, nedá porovnávať. Myslím si, že adoptovať dieťa sa prevažne rozhodne pár, ktorému nie je dopriate mať vlastné dieťa a tá túžba byť rodičom je taká silná, že keď sa ním stane, posledné, čo vo svojom vnútri žena rieši, je to, že dieťa nie je biologicky jej. Adopciou sa plní dlhoročný sen a túžba po dieťati. Láske sa veľakrát musíme učiť aj my, biologické mamy. Veď aj narodením vlastného dieťaťa sa nám život otočí hore nohami a je to šok. Je úplne normálne, že prijatie vlastného aj adoptovaného dieťaťa môže chvíľu trvať.
Presnú príčinu popôrodnej depresie je ťažké určiť. Hormonálne zmeny a nedostatok optimálneho spánku sú kľúčové faktory, no je toho viac. Najdôležitejšia vec, ktorú musia čerstvé matky pochopiť, je, že popôrodná depresia nie je ich chybou a nie je spojená s činmi, ktoré urobili alebo neurobili počas tehotenstva. Môže sa stať každému z nás.