Popôrodná depresia alebo popôrodné blues postihujú nejednu mamu

Redakcia | 20. september 2023

Radosť, šťastie a naplnenie – takéto pocity prežíva po narodení svojho dieťatka takmer každá žena. Skutočne iba takmer, niektoré ženy musia totiž popri 24-hodinovej starostlivosti o bábätko, o seba i o rodinu bojovať s úplne opačnými pocitmi – strachom, obavami zo zlyhania, čiernymi myšlienkami. Aj taká môže byť popôrodná depresia...

Pôrod a obdobia pred ním i po ňom sú veľmi špecifické. Zvýšená, často až neúmerná záťaž, spojená s vynosením a porodením dieťaťa zanecháva stopy na tele i na duši. Tie na tele, myslíme na popôrodné poranenia, ustálenie hladiny hormónov ap., sa zvyknú dať do poriadku o čosi rýchlejšie ako zmeny, ktoré ovplyvňujú psychiku. Niektoré môžu byť natoľko závažné, že sa bez odbornej pomoci nezaobídu.

Medicína v popôrodnom období rozlišuje tri špecifické kategórie duševných ťažkostí:

popôrodné blues (nazývané aj popôrodná skleslosť),
popôrodná (postnatálna) depresia,
popôrodné psychózy.

Popôrodné blues

Možno vás to prekvapí, ale skúsenosť s ním má až 50 – 80 % rodičiek v prvých dňoch po pôrode (najmä na 3. a 4. deň). Je špecifické tým, že intenzita jeho príznakov je mierna a vymizne väčšinou spontánne v priebehu maximálne 1 – 2 týždňov. Z typických symptómov dominuje vyčerpanosť, podráždenosť, poruchy spánku a rýchle zmeny nálad.

Popôrodným blues sa zaoberali už mnohé svetové štúdie, pričom väčšina z nich sa zhoduje na tom, že k rizikovým faktorom, ktoré spolupôsobia pri jeho vzniku, patria:

ťažký a komplikovaný pôrod,
nízky vek rodičky,
zlý zdravotný stav dieťaťa po narodení,
neskorý nástup laktácie,
zlé sociálne prostredie, z ktorého matka pochádza atď.

Na druhej strane, popôrodné blues sa o niečo menej často vyskytuje aj u rodičiek, ktoré majú vyšší vek, vyššie vzdelanie, dobrú životnú úroveň, sociálne istoty, pôrod ich dieťaťa nebol komplikovaný a bábätko nemalo zdravotné ťažkosti. To, že sa pôrodné blues chápe iba ako prechodný stav, môže naznačovať, že „ako príde, tak odíde“. Odborníci však upozorňujú na to, že ak mamička cíti, že blues prežíva, nemala by to podceňovať. Popôrodná skleslosť totiž môže mať vážne „dohry“. Môže ohroziť laktáciu, poznačiť jej vzťah s dieťatkom a v krajných prípadoch môže prerásť do popôrodnej depresie. Je preto dôležité, aby sa mamičky ešte v pôrodnici, hneď po narodení svojich detí, nebáli rozprávať o svojich pocitoch a aby v prípade potreby požiadali o pomoc odborný personál, dulu či laktačnú poradkyňu.

Popôrodné blues nie je stav, za ktorý by sa mali ženy hanbiť, ale na strane druhej, nemali by ho ani potláčať či ignorovať.

Popôrodné psychózy

Opačným extrémom ako blues sú popôrodné psychózy. Hoci sa objavujú len u mizivého percenta žien (asi 0,1 – 0,3 %), sú o to závažnejšie a často si vyžadujú hospitalizáciu. Prvé ataky sa najčastejšie vyskytnú v priebehu prvých 4 týždňov po pôrode, no môžu sa objaviť aj neskôr. Môžu mať rôzne formy, až s bipolárnym či schizofrenickým obrazom a žena nie je schopná zvládnuť ich sama, vyžadujú psychofarmakologickú liečbu.

Prečítajte si tiež:

Popôrodné blues prešlo do popôrodnej depresie....

Popôrodná depresia

Na rozdiel od pôrodného blues je popôrodná depresia skutočným ochorením. Je vedená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb a objavuje sa asi u 10 – 20 % rodičiek v priebehu prvého roka po pôrode, čo nie je zanedbateľné číslo. Avšak, ako upozorňuje gynekológ MUDr. Peter Brenišin, „na prvý pohľad to môže pôsobiť, že v súčasnosti je výskyt tohto ochorenia vyšší oproti minulosti, ide však len o skreslené vnímanie – v minulosti sa totiž tomuto ochoreniu nevenovala taká pozornosť ako v súčasnosti, takže naše babičky možno ani netušili, že takéto čosi existuje.“

Najčastejší výskyt popôrodnej depresie je v 6. týždni a medzi 2. a 3. mesiacom po pôrode. Depresia môže mať rôznu intenzitu, podobu i dĺžku trvania.

Ako sa popôrodná depresia prejavuje?

Popôrodnú depresiu môžu signalizovať niektoré symptómy už počas tehotenstva a pred pôrodom, napr. ak žena prekonala frustrujúce obdobie, zažila násilie, mala problémy v manželstve, ťažkosti s otehotnením alebo rizikové tehotenstvo, zažila pred tehotenstvom potrat. Na výskyt popôrodnej depresie môže mať vplyv aj výskyt depresívneho ochorenia v rodine (depresie ako také zvyknú mať dedičný pôvod), či užívanie alkoholu, liekov, drog u samotnej ženy.

MUDr. Brenišin dopĺňa: „Žena sa môže dostať do veľmi vážneho psychického stavu, keď má pocit nadmernej únavy, neprimerane u nej stúpajú obavy, že sa o svoje dieťa nedokáže postarať, že je neschopná matka a pod. Toto rozpoloženie môže – ak by sa neliečilo – vyústiť až do stavu, keď je schopná ublížiť dieťatku alebo sebe, prípadne obom. Dnes už je, našťastie, široká verejnosť o tomto ochorení dostatočne informovaná, takže ak sa u čerstvej rodičky objaví, nepovažuje sa to za čosi mimoriadne a mamičky zvyčajne bez odporu podstúpia liečbu. Začína sa zastavením laktácie – potom sa už zvyčajne stav rodičky veľmi rýchlo normalizuje.“

Popôrodná depresia vyžaduje komplexnú liečbu, ktorá zahŕňa režimové opatrenia, psychoterapiu a v indikovaných prípadoch aj farmakoterapiu. Vyžaduje intenzívnejší terapeutický zásah.