Musíme sa začať oveľa viac starať o mamičky po pôrode, nielen o bábätko
Nie som len nádoba. Nie som len starý život, ktorý zahodím, keď vytvorím iný. Nie som len mama, tá neviditeľná žena v pozadí, vďaka ktorej všetko klape. Som emocionálna skala, som posledný bozk na dobrú noc, som niečí celý svet, ale som to stále aj JA.
Prvá vec, ktorú som sa opýtala personálu, keď sa moje dieťa narodilo, bolo: "Dýcha? Je v poriadku?" Rodila som 12 hodín, bola som vyčerpaná a trochu zmätená. Kým som sa snažila usporiadať myšlienky, vošla do izby sestrička: "Budeme dojčiť, mama?" a priložila uplakané dievčatko k mojim nič netušiacim bradavkám. Potom sa zastavil aj lekár a pýtal sa, či dieťatko dobre saje a že je dobre, že pije. Odpovedala som mu pomedzi slzy, pretože ma bolelo celé telo, nielen bradavky. Nevšimol si, že som plakala.
Na chodbe cestou na toaletu som stretla iné čerstvé mamy a otázky i rozhovory sa týkali našich detí. Koľko vážili a merali pri pôrode, kto ich "odrodil", či majú mlieko. Nepoznala som ani ich mená, mená ich detí som však zachytila. Dostala som 100 otázok. Všetky o mojom dieťati. Ja som nebola dôležitá. Želám si, aby sme sa začali oveľa viac zaujímať o mamičky po pôrode, nielen o bábätko. Mne by to pomohlo.
Nedojčím, som zlá mama?!
Ako sa cítiš?
Keď som bola tehotná, moje okolie sa ma pýtalo, ako sa cítim, či vládzem, ale keď dieťa opustilo moje telo, už sa ma nepýtali. Ani ja som sa neodvážila opýtať sa to samej seba. Bála som sa odpovede. Keby sa ma opýtali, ako sa mám, vedeli by, že bojujem. Keby sa ma opýtali, ako sa mám, vedeli by, že sa bojím. Keby sa ma len opýtali, či som v poriadku, vedeli by, že nie.
Mohla som sa ozvať, ale nie je to také ľahké.
Teraz mám nový status. Teraz som matkou. Nemal by sa mi zdvíhať žalúdok, keď uvidím hovienko svojho dieťaťa, ani sa sťažovať, že to nezvládam. Ľudia mi povedia, že mám obrovské šťastie a mala by som byť vďačná. To je tá správna emócia, ktorú by som mala cítiť. Som vďačná, ale niekedy sa cítim neviditeľná.
Nie som len telo
Nie som len nádoba. Nie som len starý život, ktorý zahodím, keď vytvorím iný. Nie som len mama, tá žena v pozadí, vďaka ktorej všetko klape. Som emocionálna skala, som posledný bozk na dobrú noc, som niečí celý svet, ale som to aj Ja. Stále som to ja. Tu som.
Mamy po pôrode nebývajú vždy vysmiate. Pomôcť im môže nový projekt.
Keď sa narodí dieťa, narodí sa aj matka
Priala by som si, aby sa aj v pôrodniciach venovali viac mamám. Viem, že nie je dosť personálu a celá pozornosť sa sústredí na nový život, na malinké bezbranné dieťatko, ale aj žena, ktorá porodila sa môže cítiť bezbranne. Tiež potrebuje pohladiť a objať.
Keď stretnete mamu, či už novopečenú mamičku, alebo mamu so staršími deťmi, pýtajte sa jej: "Je všetko v poriadku?" Možno povie, že áno, ale neprestávajte sa pýtať. Ani potom, ako jej deti už dávno opustia hniezdo.
Mamy sú krehké a silné zároveň, zvládnu veľa, to áno, ale nie sú neviditeľné bytosti a potrebujú túto otázku. Ony sa postarajú o dieťatko, Vy sa postarajte o nich.
Zaujímajte sa, prosím, o pocity mamy.