Nedojčím, som zlá mama?!
Dojčenie je to najlepšie, čo môže mama svojmu dieťatku dať. Avšak, nie všetky mamy dojčiť môžu či chcú, a to z rôznych dôvodov. Aké sú vlastne príčiny a dôvody ich rozhodnutia? Prečo máme tendenciu skôr ich odsudzovať, ako chápať? Zmeníte uhol pohľadu?
Niekoľko našich čitateliek sa nám zdôverilo s tým, čo neprezradia len tak hocikomu. Otvorene priznali, prečo sa rozhodli nedojčiť. Niektoré nedojčili vôbec, iné skrátili obdobia dojčenia, rôznorodé boli aj dôvody ich rozhodnutia...
Keď materinská láska prichádza pomaly a potichúčky...
Po ťažkom pôrode som nemala mliečko
Evelin (34) má dve deti a ani jedno nebolo dojčené. Pri prvej dcére prekonala veľmi ťažký pôrod, po ktorom sa dlho spamätávala ako fyzicky, tak aj psychicky, čoho následkom bol fakt, že materské mlieko sa prosto nedostavilo. Dojčila by rada, ale život to, jednoducho, videl inak... „Prvé dni som bola zúfalá, lebo mi ani vo sne nenapadlo, že s dojčením môžu byť až také problémy.
V knižkách, ktoré som pred pôrodom čítala, sa mi zdalo, že je to tá najprirodzenejšia vec v živote. Keďže sa mi po pôrode nespustila mlieko, už v nemocnici dcérka dostala umelé mliečko a takto sme pokračovali aj doma.
Možno sa to niektorým mamám bude zdať čudné, ale ja som sa s touto situáciou zmierila, prestala som si to vyčítať a začala si materstvo vychutnávať. Aj bez dojčenia a pohľadov z očí do očí. Snažila som sa plánovať si naše vychádzky tak, aby sme šli von po papaní, ale v taške som pre istotu vždy mala fľašu s mliekom. Našťastie, dnes už nie je problém v kaviarni či v reštaurácii poprosiť čašníka, aby vám mliečko prihrial a tak sme neboli nijak obmedzované.
Dokonca sme sa s ňou, keď mala len rok, vybrali na dva týždne do Španielska. Polku kufra som mala zapratanú krabicami s mliečnymi formulami a plienkami.
Ale celá dovolenka bola skvelá a aspoň sme po ceste naspäť mali priestor na suveníry a darčeky. O rok k nám pribudla aj druhá dcéra, tentokrát bol pôrod o niečo príjemnejší, ale aj tak sme sa opäť dostali do situácie, keď nás zachránila fľaška. Áno, ani jedno z mojich detí som nedojčila, ale to vôbec neznamená, že by som ich mala menej rada. Práve naopak. Rastú ako z vody, nás to v ničom neobmedzuje a ani s návratom do pôvodnej formy som nemala žiadne problémy.“
Dojčenie je praktické, ALE toto je už naozaj priveľa!
Dojčila som so zaťatými zubami
Marianna (38) vraví, že z istého uhla pohľadu obdivuje ženy, ktoré sa rozhodnú nedojčiť a otvorene o tom hovoriť, pretože majú odvahu ísť, takpovediac, proti prúdu...
„Teraz je moderné dojčiť a tak všetky ženy dojčia a beda tej, ktorá nie. Asi ma vyhlásite za kacíra, ale... Ani neviem, ako to povedať... Svojho syna som dojčila do 8 mesiacov, ale bolo to so zaťatými zubami. Navonok som sa tvárila, aké je to fajn, ale vo vnútri mi to hrozne liezlo na nervy, dosť často ma to bolelo, bolo mi niekedy nepríjemné, že sa síce všetci tvária, ako nepozerajú na moje „mega“ prsia, hoci sa pozerali.
To by však bolo najmenej. Oveľa viac ma vytáčali do nepríčetnosti reči – sestry, mamy, muža, svokry – aké je to super, že dojčím a nech vydržím, čo najviac a aké je to výhodné. Ľahko sa im hovorilo, keď oni nemuseli vytasiť prsia pri každej príležitosti, ich to nebolelo, oni sa necítili ako s vreckami cementu na hrudi... Našťastie, syn sa rozhodol odstaviť a aj rodinná rada mi dala zelenú k ukončeniu dojčenia.
O tom, aká to bola pre mňa ohromná úľava, som sa priznala len vám...“
Rozhodla som sa nedojčiť
Kristína (27) si kvôli nedojčeniu prešla peklom zo strany starých rodičov. Keď sa jej narodil synček, tak v nemocnici došlo k prvému prisatiu a myslela si, že to tak bude pokračovať. Ibaže jej chlapček neustále plakal a plakal, a tak po týždni siahla po fľaške. „Nebudem klamať, mrzelo ma to a fľašku som brala ako konkurenciu.
Cítila som sa ako zlá matka, lebo som nedokázala dať synovi tú najprirodzenejšiu výživu. Ale zasa, čo je lepšie, uplakané hladné dieťa a nešťastná mama alebo spokojné bábätko a usmiata mamička? Prijala som to ako fakt a rozhodla sa skutočnosť, že nedojčím, vypustiť z hlavy. Lenže moja mama i svokra mali na vec úplne iný názor. Lebo umelé mlieko nikdy nebude ako to od mamičky, lebo tým synovi škodím, okrem toho to ide aj do peňazí a moja vlastná mama ma, dokonca, nazvala krkavčou matkou!
Bola som zúfalá pre nedostatok pochopenia, zároveň však presvedčená, že robím pre svoje dieťa to najlepšie, čo je v mojich silách.
Staré mamy som načas úplne prestala navštevovať, lebo som nemala chuť presviedčať ich o mojej pravde. Načo vlastne? Ja som bola presvedčená, že to bolo v našom prípade to najlepšie a tým som túto tému raz a navždy uzavrela.“
Ragády na bradavkách alebo Keď dojčenie bolí
V nedojčení som sa prispôsobila
Laura (33) sa v otázke dojčenia rada prispôsobila krajine, v ktorej žije. Ako to už býva – iný kraj, iný mrav, a tak sa pridala k Parížankám, ktoré dojčia časovo veľmi obmedzene.
"Nedojčiť je tu tak trochu in... „Každá krajina má iný mrav, a tu vo Francúzsku sa od žien očakáva, že sa čím skôr po pôrode dostanú späť do formy a vrátia sa aj do spoločenského života. Dojčenie je akceptované len prvé tri mesiace. Aj jasle prijímajú deti už od troch mesiacov a prvá otázka, ktorú dostanete je, aký druh mliečnej formule používate. Môj muž je Francúz, vyrastal v tejto kultúre a tak sme po narodení nášho syna riešili aj tieto veci. Zostala som na materskej šesť mesiacov, počas ktorých som dojčila len prvé dva. Z vlastného rozhodnutia.
Cítila som sa tak slobodnejšie a okrem toho, že som sa stala mamou, som chcela byť naďalej aj ženou a partnerkou môjho muža. Vo Francúzsku je dôležité, aby sa žena o seba neprestala starať, aj keď sa jej narodí dieťa. Obdivujem mamy, ktoré dojčia ešte aj trojročné deti a pokojne to robia aj na verejnosti. Ale toto vidím, priznávam, skôr na návšteve u mojich rodičov.“
Chcela som, ale moje telo povedalo nie
" Trápila som sa kvôli mojej "chybe". Naozaj nie je žiadnej mame príjemné počuť, že nerobí dosť a to, čo robí, nestačí. Moje dieťatko sa narodilo predčasne a stres z tejto situácie, dlhší pobyt v nemocnici a tiež môj strach o dieťatko spôsobil, že mi prsia vôbec "nefungovali". Tak veľmi som kvôli tomu plakala, keďže aj v nemocnici som počúvala, aké je dôležité, aby som prostredníctvom dojčenia nadviazala vzťah s bábätkom, ako veľmi potrebuje materské mlieko a mňa ako plnohodnotnú mamu.
Tu by som chcela poprosiť všetky sestričky, aby mali viac pochopenia a porozumenia k matkám, ktoré majú čo robiť samy so sebou a ie ich ešte deptať, lebo nemajú mlieko. Málo jem, málo pijem, málo som sa pripravovala, nastavila... Ja som naozaj chcela, ale telo to asi nedalo. Z Jakubka je dnes trojročný silný chlapec a ja už viem, že keď príde druhé bábätko, o ktoré sa snažíme, budem menej stresovať kvôli tomu, či som dosť pre svoje dieťa," konštatuje mama Ivana.
Odsudzujete, či chápete?
Čo si myslíte vy? Sú sebecké? Racionálne? Alebo iba ženy, ktoré majú právo urobiť rozhodnutie (a tiež zaň niesť prípadné následky). Odsudzujete, či chápete?
Pozn. redakcie: Týmto článkom rozhodne nechceme povedať, že dojčenie je nepotrebné, matka sa ho má vzdávať a podobne. Chceli sme poukázať na prežívanie tých mám, ktorým nie je umožnené, pozrieť sa, čo ženy vedie k rozhodnutiu nedojčiť, ukázať iný pohľad na problematiku, ktorá je občas vnímaná veľmi čiernobielo...
