Ako majú rodičia ukázať deťom hranice?

Ako majú rodičia ukázať deťom hranice?
9.12.2016 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Prečítajte si 10 typických konfliktných situácií a 10 konkrétnych riešení, pri ktorých rodičia ukážu deťom hranice.

Chlapci aj dievčatá začínajú pomerne skoro používať svoju hlavu a veľakrát sa pritom vo využívaní vlastnej vôle nestotožňujú s rodičmi.

10 typických konfliktných situácií a 10 konkrétnych riešení - ako ukázať deťom hranice?

Nasledujúce príklady sú typické konflikty medzi rodičmi a deťmi. Sú to situácie, ktoré poznajú všetky mamy a otcovia detí vo veku jeden až dva roky. Navrhujeme vám konkrétne riešenia.

Lukáš večer protestuje, keď ho mama uloží do postieľky. Tak ho vezme a nosí na rukách. Často trvá aj hodinu, kým malého ukolíše k spánku

Deti veľmi rýchlo prídu na to, ako možno odsunúť čas, kedy by mali ísť spať. Ale ak to rodičia opakovane vzdávajú, nikdy sa nič nezmení. Venujte večer pred uložením na spánok dieťaťu dostatočne veľa času. Láskyplný rituál mu pomôže rozlúčiť sa jemne s prežitým dňom. Dbajte na to, aby tento rituál zostal vždy rovnaký.

Keď už vaše dieťa leží v postieľke, s mackom v náručí a zvonkohra je natiahnutá, nie je žiaden dôvod malého „tyrana“ pri prvom zamrnknutí brať na ruky. Môžete mu pokojne, ale rázne povedať: Teraz je čas spinkať.

Zostanem ešte pri tebe chvíľočku sedieť. To môže trvať tri-štyri minútky. Ak sa dieťa neupokojí ani po chvíľke, choďte znovu za ním. Ale dieťa by ste už na ruky brať nemali.

Prečítajte si aj: Ako uspávať dieťatko

Natália chce kráčať pešo. Keď ju však mama vyberie z kočíka, vytrhne sa jej z ruky a uteká na cestu

Tu hrozí nebezpečenstvo. Preto by ste mali v situáciách, akou je i táto, zostať dôslední. Držte dieťa pevne za ruku. Vysvetlite mu: „Je veľmi nebezpečné utekať cez cestu. Preto ťa musím držať za ruku.“

Ak sa vaše dieťa hodí na zem a začne plakať, môžete ho posadiť do kočíka a pripútať ho. Je dobré (určite ale veľmi ťažké) nenechať sa vyprovokovať krikom a plačom, ale zostať pokojný a trpezlivý.

Mária každé ráno trucuje, keď ju chce mama odviesť k opatrovateľke. Mama sa každý deň dostáva pod tlak, lebo musí byť v kancelárii načas.

Trucovanie ráno poznajú vari všetci rodičia. Aj v tomto prípade pomôže len dôslednosť. Natiahnite veľký farebný budík a povedzte dieťaťu: „Keď ráno zazvoní budík, musíme vstávať.“ Ak napriek tomu trucuje, mali by ste ho obliecť aj proti jeho vôli s vysvetlením: „Budík už zvonil. Nemáme čas.“

Rodičia by si mali aj vtedy, keď sa ponáhľajú, nájsť dosť času pre dieťa, lebo ono ľahko vycíti nervozitu dospelých, zneistie a potom trucuje ešte viac. Pomôcť vám môže aj to, že si večer pripravíte všetky najdôležitejšie veci na ráno.

Prečítajte si aj:  Humor vo výchove

Patrik si nechce obliecť čiapku, hoci vonku vládne mrazivá zima. Práve prekonal zápal stredného ucha a jeho mama sa bojí, že opäť ochorie.

Keďže svoje dieťa musíte chrániť pred chorobami, môžete mu čiapku pokojne nasadiť. Ak si ju dá znovu dolu, dajte mu na hlavu kapucňu vetrovky a dobre zaviažte. Pravdepodobne bude tiež protestovať, čo dá najavo krikom alebo plačom. Avšak po chvíľke sa samo od seba upokojí a ani si nevšimne, že má niečo na hlave.

Prečítajte si: Zápal stredného ucha

Lenka je malá bádateľka. Jej pozornosť však priťahujú najmä zakázané veci, napríklad mamin písací stôl.

Deti by mali mať skrine alebo zásuvky, v ktorých môžu „kutrať“, koľko sa im len ráči. Ale vaše dieťa sa musí naučiť aj to, že sú veci, s ktorými sa v žiadnom prípade hrať nemôže. Ak dočahuje na váš počítač alebo zhadzuje papiere, mali by ste zakročiť: „Stop. To je moje pracovné miesto a nechcem, aby si sa tu hral/a.“ Ak dieťa nereaguje na výzvu, vezmite ho z izby, príp. od pracovného miesta preč.

Ak príde k Ninkiným rodičom návšteva, je normálny rozhovor nemožný. Dieťa neustále rozpráva a všetko sa točí okolo nej.

Ak sa ohlási návšteva, deti často neukazujú svoju najlepšiu stránku. Pri zmenách v ich zvyčajnom dennom režime reagujú totiž často neisto. To platí najmä vtedy, keď sa im zrazu venuje menej pozornosti ako obyčajne.

Vtiahnite preto svoje dieťa do príprav na návštevu. Môže pomáhať pri nakupovaní, varení, prestieraní stola. Prípadne môže návšteve vymyslieť nejaké prekvapenie: napríklad vlastnoručne nakreslený obrázok.

Po krátkej fáze privítania a zoznámenia by malo dieťa vedieť: „Teraz sa chcú rodičia v pokoji baviť s návštevou. Môžem byť síce pritom, ale nemôžem ich stále dokola rušiť.“ Rodičia si môžu napríklad dieťa zobrať na kolená a škrabkať mu chrbátik, aby malo pocit, že sa mu dostáva dosť pozornosti.

Ale mamy a otcovia by sa mali ďalej venovať návšteve. Deti sa musia časom naučiť rešpektovať, že rodičia sú tu v čase návštevy najmä pre ňu. Od troch až štyroch rokov sa už môžu deti zabaviť na chvíľku aj samy.

Peter sa na obede v reštaurácii  kýve na stoličke zo strany na stranu , hrá sa na lietadlo a „lieta“ s rozprestretými rukami a patričnými zvukmi po celej reštaurácii.

Už malé deti by sa mali učiť, že nesmú brzdiť iných ľudí v ich práci. Ak necháte dieťa behať po celej reštaurácii, riskujete ostré pohľady personálu. Vysvetlite dieťaťu, že by malo zostať sedieť pri stole, aj keď mu to určite padne zaťažko. Môžete ho skúsiť zabaviť nejakými hrami na stole, kým prinesú jedlo.

Ingrid si vyžaduje na obed puding. Zeleninu a zemiaky nemá rada. Po dlhom naťahovaní dosiahne svoj cieľ. Dostane puding.

V stravovaní by mali už od začiatku platiť určité pravidlá. Kto nič nemá rád, nech neje! Puding dostane len ten, kto sa najskôr naje zdravého jedla. Dospelí majú určovať, čo bude dieťa jesť. Deti môžu povedať, koľko si z čoho prosia (viac zeleniny, menej mäsa...).

 

Keď Paľko pri nakupovaní nedostane čokoládu, na ktorú ukáže prstom, je zlostný a krikom dosiahne to, že to mama po chvíľke vzdá a sladkosť kúpi.

Boje v supermarkete patria k životu. Deti chcú mať všetko – a to hneď. Vysvetlite dieťaťu ešte pred nákupom, že dnes nebudete kupovať žiadne sladkosti.

Môžete mu ukázať, že v skrinke ich máte ešte dosť. Práve teraz je dôležité zostať neoblomný. Keď začne dieťa plakať, vezmite ho pevne za ruku a opustite obchod. Keď sa dieťa upokojí, môžete vojsť opäť.

Keď sa Anna zlostí, bije svoju mamu. Tá sa pokúša ignorovať agresivitu svojej dcéry. Po nejakom čase začne biť Anna aj iné deti.

Annina mama premeškala čas, kedy bolo treba dieťaťu ukázať hranice. Chyťte svoje dieťa pevne za ruku, keď v zlosti začne do vás kopať, hrýzť alebo vás biť. Povedzte: „Stačí! Tak to teda nie! Veď mňa to bolí!“

Prečítajte si aj:  Prečo ma moje bábätko bije?