Prečo nám deti neustále skáču do reči?

Mgr. Jarmila Hýroššová | 10. Nov 2016
dieťa skáče do reči a vyrušuje

„Zlatko, chvíľočku, mama telefonuje!" Práve vediete dôležitý telefonát a v tom sa pri vás objaví vaše dieťa, začne vás ťahať za rukáv a kričí: „Mama... Mama!.. Mamáá!!“ Ako ho môžete naučiť, že skákať niekomu do reči je nezdvorilé?

Prečo dvoj-štvorročné deti neustále skáču do reči či druhých prerušujú v činnosti?

Až v predškolskom veku začne dieťa chápať, že svet sa netočí len okolo neho. Jeho krátkodobá pamäť nie je ešte dobre rozvinutá, čo znamená, že zo seba potrebuje niečo vyhŕknuť rýchlo – skôr, ako opäť zabudne vetu alebo tému, o ktorej predtým hovorilo.

Okrem toho dieťa až teraz rozpoznáva, že my, dospelí, musíme plniť rôzne úlohy alebo musíme hovoriť s ľuďmi bez toho, aby sa na tom ono zúčastňovalo. Dobrá správa pre rodičov však je, že predškolák si bude svoju krátkodobú pamäť zdokonaľovať, a tým bude viac schopné podržať nejakú myšlienku (aj keď nie nadlho) a počkať, kým budete mať naňho opäť čas.

Prečítajte si aj: 13 rád, ako zvládnuť obdobie vzdoru

Chce to čas a trpezlivosť

Dospelí to berú ako samozrejmosť, ale to, aby sme vedeli, kedy je v poriadku niekoho prerušiť a kedy nie, si vyžaduje veľkú mieru analytického myslenia. Dieťa musí napríklad zvážiť: Je v poriadku, ak vyruším mamu, lebo som hladný? Ak potrebujem vreckovku? Keď práve doprala práčka? Keď horí dom?

Táto schopnosť naučiť sa správne rozhodnúť si vyžaduje čas a skúsenosti, teda neočakávajte okamžité zázraky. Samozrejme bude nesmierne náročné mať trpezlivosť s 3 až 4-ročným dieťaťom, ktoré vás neustále vyrušuje, keď sa rozprávate s kamarátkou alebo si práve vybavujete termín u lekára.

Ale majte na pamäti: Vaše dieťa vás nevyrušuje náročky alebo úmyselne.

Vašou úlohou je postupne ho naučiť rozpoznať, kedy by vás malo prerušiť v nejakej činnosti a kedy je to nevhodné a musí počkať.

Skákanie do reči - čo môžete proti tomu robiť?

Buďte deťom príkladom Keďže deti sú rodenými napodobňovateľmi, mali by ste im byť dobrým vzorom. Ak máte vy alebo váš partner sklon skákať si do reči, pokúste sa zlepšiť to. Ani vaše dieťa by ste nemali prerušovať, ak s vami hovorí. Ak sa vám to predsa len niekedy podarí a všimnete si to, ospravedlňte sa za prerušenie a nechajte dieťa ďalej rozprávať.

Pri troche šťastia si dieťa osvojí nielen dobré maniere, ale aj ľahkosť, s akou sa dá priznať si chybu. Práve tak by ste mali hovoriť často „Prepáč“, „Ďakujem“, „Rado sa stalo“ a „Pardon“. Aj keď vaše dieťa ešte pravdepodobne nebude chápať, prečo je slušné správanie dôležité, spozoruje to podľa toho, že mu budete pripisovať mimoriadnu dôležitosť.

Hovoriť a počúvať, počúvať a hovoriť

V skupine detí alebo v materskej škole sa už dieťa pravdepodobne naučilo, že pri hre sa musí občas čakať, kým príde človek na rad. Využite túto schopnosť a spojte ju s vysvetlením, že predtým, ako niečo povie, musí tiež počkať, kým druhý nedopovie vetu.

Prečítajte si aj: Pomoc, prečo sa moje dieťa nevie hrať samo?

Táto jednoduchá hra ukáže dieťaťu predškolského veku model konverzácie: hovoriť a počúvať, počúvať a hovoriť. Zostaňte pritom vo výške očí vášho dieťaťa a položte mu otvorenú otázku, ktorá si vyžaduje dlhú odpoveď: „Čo by si chcel/a robiť cez víkend?“ Pritom pozorne počúvajte. Môžete dieťaťu aj trochu napomôcť, ak je to potrebné: „Je to už všetko? Už nechceš nič povedať? Dobre, teraz polož otázku ty mne.

Ak potom dieťa vašu odpoveď preruší, položte si prst na ústa a dokončite vašu odpoveď. Tým je síce dieťa ešte na míle vzdialené od zdvorilostnej konverzácie, ale naučí sa tak základom komunikácie.

Zabavte dieťa počas telefonovania

Veľa detí začne vymýšľať práve vo chvíli, keď dospelý zodvihne telefón, pretože vnímajú tento aparát ako ohrozenie – priťahuje totiž na seba pozornosť, na ktorú si nárokujú ony. Ak požiadate dieťa, aby si našlo vlastnú zábavu, kým vy budete telefonovať, môže sa eventuálne cítiť menej ohrozené. Spýtajte sa ho: „Chceš si čítať knihu alebo si prinesieš hračku a posadíš sa vedľa mňa, kým budem telefonovať? Alebo si chceš radšej sadnúť za stôl?“ Tento výber dieťaťu signalizuje, že má stále nad sebou kontrolu a že ste naňho nezabudli.

Ale voľbu formulujte jednoducho. S otvorenou otázkou, ako napr.: „Čo by si chcel robiť, kým budem telefonovať?“, pravdepodobne nedosiahnete to, že si vybavíte telefonát v pokoji.

TIP: Keď tento malý trik nefunguje, mali by ste sa pokúsiť upriamiť pozornosť dieťaťa na niečo iné. Vyplatí sa mať pripravenú zvláštnu škatuľu s hračkami, s ktorými sa môže dieťa hrať len počas vášho telefonovania.

Buďte trpezliví

Pravdepodobne potrvá ešte pár rokov, kým vás vaše dieťa preruší v reči so zdvorilostným „Prepáč, musím sa ťa niečo opýtať“, ale myslite na to, že sa aspoň naučí, že skákať do reči sa nepatrí a ak je to nutné, existuje aj slušný spôsob, ako to urobiť.

Ak to dieťa vo väčšine prípadov alebo hoci len z času na čas dodržiava, máte dôvod, aby ste ho za to pochválili. Myslite na to, že tu nejde až tak veľmi o jasný cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, ale oveľa viac o princíp, ktorý nachádza uplatnenie po celý život.

A ak sa dovtedy opäť raz počas dôležitého telefonátu ozve: „Mamiííííí, mamííííí, musím ísť cikáááááť!“, zhlboka dýchajte.

Prečítajte si aj: 18 najväčších tajomstiev batoliat všetkých čias

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: