Poradňa detského psychológa

dobry den, prosim Vas o radu. moj syn má 2 roky a už od 1 roku je velmi naviazany na svojho otca. ak ma doma nejaku pracu, tak za nim maly plače (doslova reve ako tur). ak odchadza do prace tak tiež. už sme sa dopracovali k tomu, že manžel musi doslova utiecť každe rano aj polhodinu skor ako mal predtym odchod, len aby sme sa vyhli rannemu plaču. to však nepomohlo, lebo už 2 tyždne každe rano syn s plačom vstava, že chce tatina, teda aj mojim rannym budičkom je jeho plač. no nie je to nič prijemne, takto sa každe rano o 6.30 zobudzať. už som z toho neskutočne nervozna, podraždena, čo sa aj prejavuje na mojom vztahu s manželom (viac sa s nim hadam). manžel travi so synom všetok volny čas. teda cez tyžden 2-3 hodinky, v nedelu dokonca cely den. dalo by sa nejako poriešiť, aby neplakal tak velmi za svojim otcom, ked ide do prace?

mojim dalšim problemom je, že mam kamaratku, ktora ma 2,5ročneho syna. ja sa snažim privykať mojho syna na to, aby sa hral aj s inymi detmi, ale kedykolvek prideme k nim na navštevu alebo oni k nam, tak sa maly schova v mojom naručí a boji sa toho chlapčeka. dokonca ked mu zobral raz hračku z ruk, tak sa rozplakal a len velmi tažko sa mi podarilo utíšit ho. po tom "incidente" si už hračku brani, drži pevne, chlapčekovi sa nedari mu ju zobrat. napr. aj včera sme u nich boli, kym bol chlapček na dvore, tak bol schovany v mojom naruči, vobec som ho nevedela zložit z naručia, ale ked odišiel s dedom k susedom, v tom momente moj syn zo mna zoskočil a šiel sa hrat do piskoviska. ked sa chlapček vratil, v tom momente visel zase na mne. je to normalne, že sa takto boji? je možne, že by sa inych deti nebal, ale akurat tento chlapček mu "nesedí" ako kamarat? alebo je len nezrely na spoločne hranie sa?

prajem pekny den a dakujem za odpoved.

Dobry den, mam 15 mesacnu dceru, ktora prakticky od narodenia zije v jednej domacnosti so mnou a mojou mamou bez otca. Otec za nou pravidelne chodi. Doteraz som s nimi chodila na prechadzky aj ja, posledne obdobie chodia len oni dvaja. Vzdy ked mi malu byvaly manzel dovedie domov, nechce ist do bytu, pyta sa mu na ruky. Naposledy som musela nasilu zavriet dvere, lebo uz musel ist a dcera ho nechcela pustit. Zacala velmi plakat. Je to hrozne divat sa, ako trapim vlastne dieta. Som z toho zufala. Nevedeli by ste mi prosim Vas nieco poradit, aby dcera trpela co najmenej? A ja tiez? Pretoze placem zakazdym s nou. VDAKA

Dobrý deň. Synček ako 1,5 ročný začal chodiť do detských jaslí. Chodil tam vždy rád, ráno sa tešil na detičky a pod. Komplikáciou však vždy bolo jeho stravovanie. Doma veľmi nechcel jesť, myslela som, že tam sa rozje, čo sa nestalo za celých 10 mesiacov čo navštevoval jasle v riadnom školskom roku. O nové jedlo sa zaujíma veľmi pomaly, robíme iba malé krôčky, ale nejaký úspech tu je. V jasliach vychovávateľky všetky detičky zvyknú každý deň v určitých intervaloch dávať na nočník aby trénovali. Synček toto začal niekedy v máji odmietať. Od 1.7. mali prázdniny, naučila som ho pýtať sa na nočník, prípadne, keď ho samého v zápale hry nenapadne, po mojom upozornení si sadne a vyciká sa. Plienky na deň nepoužívame. Teraz má 2,5 roka, 10.8. začal opäť chodiť do jasličiek, čo sa týka jedla, to odmieta tam konzumovať ako doteraz, na nočník chodiť tiež nechce. Má rád detičky, ráno sa teší do jaslí. Väčšinou sa ale hráva sám, okolie skôr sleduje akokeby sa aktívne zapájal. Spí dobre, doma papá aj si rozumieme, vyzerá spokojný. Vychovávateľky sa však tvária akokeby to bola neviem aká katastrofa. Že toto dieťa sa v týchto veciach nechce prispôsobiť. Určite by to bolo jednoduchšie, ale každé dieťa je predsa iné. Majú v triede 20 detí, vychovávateľky sú 3., synček ich nechce v tomto poslúchať, akokeby odmietal čo treba robiť hromadne, je tvrdohlavý a čo ho nezaujíma, k tomu sa nedá abs. prinútiť. Doma mi dá dosť námahy a času a trpezlivosti na neho pôsobiť, keďže detičiek nie je v jasliach málo, je mi jasné, že vychovávateľky nemajú čas sa mu toľko venovať. Jasle navštevuje v čase 8.00 - 12.00, potom je so mnou. Zatiaľ bol v jasliach len druhý deň, ale mám obavu, že si na ten nočník (ako s jedlom) nemusí zvyknúť (má tam taký istý ako má doma, aby vedel že je jeho vlastný). Prosím Vás o radu, rozmýšľala som aj nad tým, či by som ho mala dať inam, kde sú menšie kolektívy detí 5-6, aby tam tá interakcia bola intenzívnejšia, alebo čakať, ako sa to vyvinie? Prípadne čo by ste mi poradili, lebo aj to ma napadlo, že keď je tam tak veľa detičiek, či sa snaží na seba upriamiť pozornosť, "vystúpiť z davu" alebo čo... Lebo vychovávateľky len zalamujú rukami aký je nedsciplinovaný a mne to je ľúto. Ďakujem veľmi pekne za váš názor a radu. Želám príjemný deň

dobry den,

citam, ze ste detska psychologicka a mate aj sukromnu prax pre deti, mladez a dospelych, tak by som sa chcela opytat, ci sa zaoberate aj inymi problemami napriklad manzelskou krizou, ktoru prezivame, pytam sa to preto, lebo sme z piestan a vy tu sidlite a neviem na koho by som sa obratila (chem navstivit poradnu osobne). dakujem za odpoved

Dobrý deň, prosim Vás o radu. Chodia sa k nám hrať deti známich. Dcérka /4roky/ nemá problém podeliť sa s nimi so svojími hračkami, možno iba niekedy ju trošku usmernim a dohovorim jej. Ak ona ide k nim, často sa stáva, že jej hračky požičať nechcú a nie vždy sa pekne správajú. I keď im rodičia dohovárajú, často to nepomôže. Ako to riešiť? Ak dcérka nebude chcieť im požičať hračky, mám to nechať na jej rozhodnutí? Na jednej strane chcem, aby sa učila deliť, no na druhej nechcem, aby ona bola vždy tá, čo ustupuje. Ďakujem za odoveď.

Dobrý deň p.Doktorka
chcela by som vediet Váš názor na takýto problém,mám 27 mesačného syna a včera sme boli na návšteve u mojej kamarátky,ktorá má rovnako starú dcéru.Akonáhle prídeme k nim a naše deti sa idú hrať,tá malá mu vobec nepožicia hračky,stále mu ich berie z ruky ,ale včera sa stalo niečo,že sme jednoducho museli po desiatich minutách odísť,moj syn si išiel zobrať hračku ona k nemu prišla ,hračku mu začal trhať z ruky aj mu ju vytrhla a potom ho tak nešťastne sotila,že padol na zem a udrel si hlavu,ja som bola z toho vedla a moj syn sa tak zlakol ,ze ked sme prisli domov bol z toho strasne vykolajený.Trvalo to dost dlho pokiaľ som ho utíšila,Inak tá mala mu hračky berie aj ked su u nás systém rozdelenia hračiek na dve kopy vobec nefunguje,ona proste vedla seba netoleruje ziadne ine dieta,mne sa zda ,ze ona pristupuje k detom .tak ako pred rokom, ako keby nepostupovala vo vyvine,ja viem ,ze deti sa zacinaju spolu hrat az ked su starsie,ale aspon by mali nejako vedla seba fungovat a nie riesiť všetko agresivitou

Dobrý deň pani doktorka.
Mám veľký problém.Mám dve deti.Dcéra má 4 aj pol roka a syn 6 týždnov.A tu je ten problém.Moja dcéra začala byť vzdorovitá.V pohode bola prvé 2 týždne čo som prišla s pôrodnice a teraz robí problémy.Keď jej chcem niečo povedať, otočí sa mi a totálne ma ignoruje, neposlúcha, robí naproti, a mám pocit akoby zabudla na všetko, čo sa doteraz naučila.Chodí do škôlky, tam sú s ňou maximálne spokojný, dokonca chodí na vystúpenia a má veľké úspechy.K synovi sa správa veľmi pekne.Stále by ho bozkávala a hladkala.Keď ide ku babkám na návštevu, tak je ako medíček, poslúcha na slovo, len doma je to pravý opak.Už nevieme s manželom, čo robiťPani doktorka, prosím porďte mi prosím.Ďakujem Vám veľmi pekne.

Dobrý deň pani magistra,
chcela by som sa na vás obrátiť s prosbou o pomoc.
Sme rodičia 7 ročného chlapca,prváčika.Je to veľmi empatické dieťa,ktoré vychovávame v duchu nerob iným to,čo nechceš aby iný robili tebe.
Máme kamarátov a spoločne sa navštevujeme.Majú 5 ročného chlapca.Dosť často sme od nich odchádzali s plačom,pretože buď pohrýzol alebo bez príčiny neprimerane udrel toho nášho.My sme boli nahnevaní a oni malému len slovne vysvetlili,že to sa kamarátovi nerobí.Netvrdím,že by ho mali fyzicky potrestať,ale keďže sa to opakovalo,tak vysvetlenie asi nemalo význam.
Teraz ideme na dovolenku,kde budeme bývať neĎaleko a budeme sa stretávať.Rada by som sa vyhla hádke o rozdielnych výchovných metódach.Ak by došlo k incidentu a oni by znovu len vysvetľovali,tak iste by som sa už neudržala.Ako im vhodne naznačiť,že nekonajú správne?A čo je vlastne správne?
Boli už s ním u psychologičky,kôli podobnému správaniu sa v kolektíve,len výsledok sme sa nedozvedeli,lebo všetci sú zaujatí.Srdečná vďaka za radu.B:B:

Dobrý deň,mám trojročnú dcérku,ktorá je v poslednom čase veľmi hanblivá,keď niekoho vonku stretneme skloní hlávku,potíšku zašepká dobrý deň....má ostych aj voči deťom na ihrisku ktoré nepozná....veľmi ma to trápi,bo chodíme s ňou často medzi deti...je to normálne?...Inak je veľmi šikovná,ale toto ma veľmi trápi,od septembra ide do škôly...s jej kamarátmi,ktorých pozná je v pohode....ďakujem)))

Dobrý deň.Prosím Vás o radu môj 30 mesačný syn je strašne tvrdohlavý a vždy si niečo čo v danej chvíli chce vydobije plačom.Prestala som mu ustupovať a necham ho plakať poplače si aj hodinu ale bude to chcieť stále.Potom už plače pre každú maličkosť.Nechodí na obed spávať a je strašne mrzutý aj keď si na obed pospí je mrzutý aj tak plače pre každú maličkosť aj keď sa mu niečo nedarí.Prosím Vás o radu ako to riešiť a ako dlho to bude asi trvať kým prestane byť takýto.Ďakujem

dobry den nasa 27 mesacna dcerka zacala posledny mesiac utocit na male deti bud seberovne alebo mladasie najcastejsie ich poskrabe na tvar alebo ich ustipne na lice popripade ide do oci zacala to robit sama od seba nikde to nevidela a aj ked ju vyhresime a dame jej po zadku tak sa usmieva a nic si s toho nerobi ,bije aj nas hlavne ked jej nechceme nieco dovolit ako postupovat dohovaranie nepomoze ked jej najprv poviem ze dostane na zadok tak povie uz a ma s toho srandu

Dobrý deň.
Moja dcéra má 13 rokov a kamaráti sa s jednou kamarítkou, čo má už skoro 16 rokov.
Nič by mi na tom nevadilo, keby som o jej kamarátke nevedela, že fajčí, že skúšala alkohol, že fajčila vodnú fajku. Jej kamarátka sa nevhodne oblieka, príliš sa líči, nevhodne sa správa....Majú spoločnú zaľubu tanec a tam sú samozrejme najlepšie kamarátky. Jej kamarátka nemá z rodičmi žiaden vzťah, nakoľko sa jej nemajú čas venovať. Na rozdiel odo mňa, kde som pre moju dcérku aj mamou aj priateľkou.
Bojím sa, že mi ju zvedie na zlé chodníčky!!!
Viete mi poradiť...mám jej kamarátku zakázať?
Mám jej obmedziť styk s ňou?
Aj som sa sňou o tom rozprávala, ale vravela mi, že sa nemusím báť, že ona nie je jej kamarátka, takže nemám mať žiadne obavy.
Čo vy na to?? viete mi poradiť?
ďakujem
Ľubica

Dobry den. mam s mojou dcerou 20 mesacnou dcerou viacero problemov, niekedy uz neviem, ci robim niekde vo vychove chybu, alebo je moja dcera taka povaha, ktora je tazko zvladnutelna. v prvom rade je velmi tvrdohlava, vsetko si snazi vynutit placom, hadze sa o zem a ked ju upozornujem na nieco, co nesmie robit a pod, naschval to stale opakuje a skusa kolko si moze dovolit. neviem, ako mam v takychto pripadoch reagovat, lebo niekedy to v klude nedokazem riesit, lebo vysvetlovanie nepomaha, kricanie ani "nazadok" nic neriesi , pretoze dcera vzdy reaguje tak, ze zacne kricat ona na mna, alebo sa ma snazi udriet. a to, ze ma kedykolvek, ked sa pre nieco hneva, udrie, je dalsi problem. snazim sa jej vysvetlit, ze sa to nesmie, ze ma to boli, ze som z toho smutna, napriek tomu som neuspesna a vyzera to tak, ze si vobec neuvedomuje, co si moze a nemoze dovolit.
a dalsi problem, ktory tiez spoli suvisi je ten, ze na mna velmi ziarli. ked som s nou cely den sama, je zlata a dobra, ale akonahle pride muz, chce byt len s nim a neznesie, aby sme sa akokolvek dotykali, prejavovali si neznosti, alebo len vedla seba sedeli. akonahle nas vidi spolu, zacne plakat a zacne ma tahat prec od muza, alebo sa ma pokusa bit. skutocne neviem, ci je potrebne ju od toho odnaucat, nechat ju plakat, alebo mame respektovat jej potrebu mat ocina len pre seba. niekedy sa bez protestu vzdialim, ale niekedy ju nechame plakat a skusame jej vysvetlovat, ze ju lubime, napriek tomu, ze aj rodicia sa lubia.
dakujem za odpoved

dobrý deň, prosila by som Vás o radu. Moja 3 ročná dcéra v marci začala chodiť do škôlky, zatiaľ tam chodí síce nechodí s nadšením, ale nejaké veľké problémy sme zatiaľ nemali. V posledných dňoch sa mi ale sťažuje, že nemá kamarátov, a nikto sa s ňou nechce hrať. dcéra je veľmi kontaktná, stále sa chce s kamarátmi túliť, bozkáva ich, všimla som si, že deťom sa to veľmi nepáči, a tak sa jej snažím vysvetliť, že nie každý to má rád, a nech to tak často nerobí, ale zatiaľ bez výsledku. Môže byť toto problém, prečo sa jej deti stránia? Kamarátka, ktorú si tam našla hneď na začiaťku, vraj už má inú kamarátku a dokonca mi povedala, že ju občas bijú, alebo štípu.chápem, že dcéra asi trochu žiarli, ale ako jej pomôcť, aby nebola smutná? hovorila som o tom aj s učiteľkou, tá mi však tvrdí, že žiadnu "šikanu" nezbadala, a vraj si ani nevšimla, že by sa moja dcéra nejako oddeľovala od iných detí, vraj sa pekne hrajú spolu. Ja však nemám prečo dcére neveriť, hlavne, ak mi kôli tomu večer plače.c Zostáva mi len utešovať ju, že zajtra to určite bude lepšie, alebo môžem urobiť aj niečo viac? ďakujem za radu.

Dobrý večer
Chcela by som sa spýtať na správanie dcéry mojej susedky. Jej dcéra bude mať v októbri 3 roky a je neuveriteľne lakomá. Ja mám 15 mesačnú dcérku, ktorá by sa s ňou rada hrala keď ju vidí vonku, ale ona stále na moju dcérku vykrikuje "Nechaj ma! Choď preč! Nechoď za mnou!" dokonca keď dcérka ide do svojho pieskoviska začne na nu vykrikovať "nechoď tam! choď odtiaľ preč" a podobe... Minule sa dcérka prechádzala pod ich balkónom a opäť na ňu vykrikovalka aby išla preč a aby aby sa tam neprechádzala, dokonca to išla povedať jej rodičom aby ju vyhnali. Keď si chce dcérka od nej požičať loptu tak jej ju zoberie a povie "to je moje, nepožičiam!" ale pritom dcérkine hračky si požičiava a občas sa jej ich snaží vytrhnúť z rúk... na čo samozrejme ja zasiahnem. Dnes dokonca sa dcérke postavila do cesty, a povedala jej že "nikam nejdeš". Neviem ako sa mám zachovať v takejto chvíli, ja vždy dcérku vezmem na ruky a poviem, že sa nebudú spolu hrať, lebo ona sa s ňou hrať nechce a je lakomá. Snažím sa dcérku neúšťať von keď je tam ona, lebo je skutočne veľmi nepríjemná. Ako je vôbec možné, že sa dokáže takto správať takéto dieťa? Veď moja dcérka sa bežne hráva s ďalšími deťmi vo veku susedinej dcéry, ale tie sú normálne a pekne jej požičajú svoje hračky /samozrejme stane sa že nie ale to skôr výnimočne/ a hrajú sa s ňou.
Rodinné pomery sú u nich dosť čudné, jej matka ju mala v 17 - tich, pravidelne sa opíja, dokonca jeden čas predávali aj drogy na čo sme ich upozornili, že ak s tým neprestanú tak ich udáme. U nich sa často striedajú rôzny pochybní ľudia, ktorý sú užívateľmi drog a alkoholu. Ešte ma napadlo, že to dievčatko sa správa veľmi agresívne aj voči zvieratkám, minule kopala do mačky a aj do sliepky a kričala na ňu "ty hnusoba" . Dosť často plače, ale opäť nie ako normálne deti ale úplne prenikavo až zlostne a ten plač dokonca občas trvá aj hodinu. Minule som si všimla, že je celá na tvári a krku doškriabaná, čo je asi následkom vlastného hnevu. Jej otec celé dni je v práci, prichádza až na večer, kedy jej matka zvyčajne odchádza s kamarátkami do šenku. On tiež rád chodí po šenkoch a obaja jej rodičia sú príležitostnými užívateľmi drog. Neviem presne čo berú, ale je to strašné! O dcéru sa im často starajú ďalší susedia. S inými deťmi sa nehráva a ani nestretáva, iba vonku naráža na našu dcérku a k tej sa správa strašne.
Takže vás prosím o radu ako postupovať, keď ju s dcérkou stretneme vonku. Normálne si ide do našej garáže a tam si berie hračky mojej dcérky bez opýtania a ešte sa aj drzo usmeje. Ja im ju nemienim vychovávať, že treba sa spýtať ale reagujem občas už skutočne zvýšeným tónom. Cítim strašnú zlosť keď ju vidím ako sa správa a zároveň i ľútosť... je mi jasné, že za to nemôže ako je resp. nie je vychovávaná.
ďakujem za odpoveď