Hrať sa s kamarátmi je super! 8 zlatých pravidiel, aby si deti hru užívali a rodičia neprišli o nervy
Hrať sa je zábava. Hrať sa však s inými deťmi je umenie, ktoré sa musia deti najskôr naučiť. Poradíme vám, na čo by ste mali dať pozor pri prvých stretnutiach s inými deťmi, aby boli pre všetkých zúčastnených príjemným zážitkom.
Ako sa môže podariť spoločné hranie sa
Schôdzky s deťmi mladšími ako 4 roky nie sú pre rodičov posedením pri kávičke. Neustále musia riešiť a urovnávať hádky detí, pomáhať im a motivovať ich. Pýtajú sa: Nemali by to deti vedieť samé? Odpoveď: Nie, nemali. Lebo spoločné hranie sa je sociálnym učením.
A potrebuje dospelých, ktorí deťom ukážu, ako sa treba správať, keď jeden druhému vezme z rúk lopatku alebo keď je niekto urazený za to, že sa nemôže povoziť na svojej vlastnej trojkolke, lebo si ju bez pýtania zobralo iné dieťa.
Prečo sa oplatí s deťmi trčať na ihrisku? + 7 pravidiel pre rodičov
8 zlatých pravidiel spoločných stretnutí
Ak dodržíte týchto 8 zlatých pravidiel pri organizovaní spoločných stretnutí s inými deťmi, ušetríte deťom more sĺz, sebe nervy a zábave už nebude stáť nič viac v ceste.
- Vhodný čas: Deti, ktoré sú dobre naladené, sa hádajú menej. Ten, kto je vyspatý, nenechá sa tak ľahko „rozhádzať“. Najlepší čas na schôdzku je preto v závislosti od veku: dopoludnia po raňajkách a popoludní po spánku.
- Dĺžka trvania: Nerobte zo stretnutia maratón. Deti vo veku medzi 2 – 3 rokmi vedia udržať pozornosť pri hre s inými deťmi jednu hodinu, maximálne 90 minút. Menšie deti zodpovedajúc tomu ešte kratšie.
- Počet: Obmedzte pozvanie na jedného kamaráta. Najmä vtedy, ak sa budú hrať vnútri. Koncentrovať sa na viac ako jedného partnera v hre je pre deti mladšie ako 3 roky príliš náročné.
- Teritórium: Ak sa bude stretnutie odohrávať len v detskej izbe, môžete očakávať konflikty. Na neutrálnom teritóriu, v obývačke, v kuchyni, sa kompromisy uzatvárajú ľahšie.
- Supervízor: Zostaňte nablízku. Deti potrebujú moderovanie zo strany dospelých, aby sa v prípade konfliktu naučili, ako sa majú správať. „Paľko ti zobral auto? Chápem, veď je tvoje. Môžeme pohľadať nejaké iné, ktoré si môžeš s Paľkom potom vymeniť.“
- Príprava: Odpracte hračky, o ktorých viete, že sú pre vaše dieťa mimoriadne dôležité, ako napr. obľúbené plyšové zvieratko alebo nové vyklápacie auto. Tak sa dieťa nedostane do situácie, že sa musí podeliť o niečo, čoho sa za žiadnych okolností nechce vzdať.
- Výber hier: Nechajte deti aby sa rozhodli, ako sa chcú hrať, ale môžete im aj sami navrhnúť nejaké možnosti. Neponúkajte im hneď nové hračky, ak si všimnete, že sa im už lego, puzzle, lopta zunovali. Radšej im dajte nové impulzy: „Môžete si postaviť nejakú garáž/puzzle ešte raz zamiešať/loptu pred chytením nechať odraziť od zeme.“
- Rušivé faktory: Televízor, počítač alebo rádio by mali zostať pri schôdzke detí vypnuté. Nadmerne totiž zaťažujú ich koncentráciu. Ani kazety alebo CD-čka s detskými pesničkami nemusia hrať v pozadí. Deti sú dostatočne vyťažené tým, že sa majú sústreďovať na činnosti niekoho iného.
