TIPY na skvelé hry pre deti od 3 do 6 rokov
Upršané dni, či domáca izolácia kvôli chorobe? Takto sa s deťmi zabavíte.
Toto ma nebaví! To už poznám... Podobné detské výroky poznáme všetci. Deti, ktoré už nie sú batoľatá, ale ani školáci, je niekedy ťažké zaujať. Počas dní v izolácii sme už ako rodičia vyskúšali všeličo. Pozrite na naše tipy.
Bystré očko
Na stôl alebo koberec položíme 7 rôznych vecí, napr. papier, lyžicu, soľničku alebo ceruzku. Deti sa musia sústrediť (môžete použiť i 10-sekundové presýpacie hodiny) a zapamätať si, čo je položené. Potom sa dieťa otočí a rodič alebo súrodenec skryje jednu z vecí. Uhádnete, ktorá chýba? Hra sa dá krásne obmieňať. Môžete sa pýtať i na ďalšie detaily, napr. akej to bolo farby, či to bolo väčšie, menšie v porovnaní s niečím...
Tipy na netradičné hry: Hrajme sa s deťmi inak!
Ochutnáš to?
Táto hra sa stretáva s veľkým úspechom. Zaujme, upúta, je netradičná. Dieťa usadíme so zaviazanými očami a dáme mu do rúk napr. jablko, kaleráb, keksík, citrón. Dieťa to musí ochutnať a povedať, čo to je a akú to má chuť. Je to kyslé, štipľavé, slané, sladké, horké? Čo chutilo najviac a čo najmenej?
Ak nechceme, aby dieťa hmatom zisťovalo, o čo ide, a skúmalo len chuť, môžeme mu kúsky vkladať lyžičkou do úst. Pozor na starších súrodencov, aby nevyskúšali podať drobcovi niečo nevhodné. Následne si môžete úlohy ochutnávača s deťmi vymeniť.
Hra s lyžicou
Do misky nasypte cestoviny, fazuľku, pohánku či ovsené vločky a nechajte dieťa, aby lyžicou naberalo a premiestňovalo obsah z jednej nádoby do druhej. Hoci sa to zdá veľmi jednoduché, hlava dieťaťa naplno pracuje a pri slabšej motorike rúk to vôbec nie je ľahké. Dieťa čaká dlhá cesta: nabrať cestoviny na lyžicu, preniesť ich bez vysypania na stôl do inej nádoby.
Na úlohe sa podieľajú svaly horného trupu, prsty a zápästia. Hru môžete prispôsobovať podľa veku dieťaťa, začať jednoduchšími (väčšími) vecami a postupne ísť do zložitejších (šošovica, ryža). Ak sa viete odosobniť od neporiadku, dovoľte deťom prelievať vodu z pohára do pohára.
Pavučinová dráha
Ak nájdete doma pár metrov špagátu, máte vyhrané. Upevnite ho krížom-krážom v detskej izbe, chodbe alebo kdekoľvek. Mala by vám vzniknúť pavučina. Medzery by mali byť dostatočne veľké, aby sa pomedzi ne prepchali deti. Nie však príliš malé, aby hra nebola príliš jednoduchá a nezáživná. Na pavučinu môžete pripevniť i zvončeky, dieťa musí prejsť bez toho, aby zvonček zazvonil a nesmie pretrhnúť špagát.
TIPY od Márie Podhradskej alias Spievanky: Takto sa zabavíte s deťmi
Gombíkové obrazy
Obraz vhodný ako darček alebo ako krásny vlastnoručne vyrobený doplnok do izby. Farebne ho zladíte s izbou presne tak, ako chcete. Čo k tomu treba? Najlepšie je navštíviť galantériu a zvoliť si jednu farbu gombíkov, prípadne rôzne odtiene, aby bol obraz zaujímavý aj oku lahodiaci. Deti si najprv ceruzkou nakreslia tvar, ktorý by chceli spraviť. Môže to byť mesiac, hviezda, kvietok, srdce alebo iniciály mena, či člen rodiny (starká, dedo). Na nakreslený tvar potom postupne lepia gombíky. Malí umelci so šikovnými rukami dokážu vyrobiť čokoľvek.
Fantázii sa medzi nekladú. Medzi klasiku patrí strom s nakreslenými konármi, kde deti gombíkmi lepia listy alebo plody.
Interaktívny bunker
Bunker z plachiet, deky, vankúšov, či improvizovaný stan poznáme všetci. Ale čo tak vojsť do bunkra spolu s deťmi, baterkami, čelovkami, prípadne telefónom? Pozor, telefón nejde do rúk deťom. Môžeme však pustiť zvuky prírody, simulovať búrku, hromy, blesky.
Pri hovorení príbehov či čítaní knižky nechajme k tomu znieť podmanivú hudbu. Inak, aj také učenie morzeovky alebo hranie Čierneho Petra v tejto skrýši má svoje čaro.
Ani hračky netreba: Kreatívne HRY pre deti do 3. rokov
Miska vďačnosti – toto do stredu a podfarbiť
Tie nevďačné deti! Ten povzdych poznáme. Stále len niečo chcú, nevedia si vážiť to, čo majú. A vieme si to vážiť my? Uvedomujeme si to? Tak poďme do toho ako rodina spoločne. A môže byť z toho krásny rodinný rituál. Večer alebo ráno napíšeme (deti nakreslia alebo im rodičia pomôžu) na kúsok papiera, za čo sme každý v ten deň (alebo uplynulý) vďačný. A následne si to v stanovený čas, napr. cez víkend, 1-krát do týždňa alebo hoc aj každý večer prečítame a môžeme sa o tom porozprávať.
PS: Aj takto vznikajú spomienky...