kamaráti

Dobrý deň, prosim Vás o radu. Chodia sa k nám hrať deti známich. Dcérka /4roky/ nemá problém podeliť sa s nimi so svojími hračkami, možno iba niekedy ju trošku usmernim a dohovorim jej. Ak ona ide k nim, často sa stáva, že jej hračky požičať nechcú a nie vždy sa pekne správajú. I keď im rodičia dohovárajú, často to nepomôže. Ako to riešiť? Ak dcérka nebude chcieť im požičať hračky, mám to nechať na jej rozhodnutí? Na jednej strane chcem, aby sa učila deliť, no na druhej nechcem, aby ona bola vždy tá, čo ustupuje. Ďakujem za odoveď.

dobrý deň, rada by som sa spýtala na Váš názor.. otec mojich 5 a pol ročných dvojčiat (chlapec, dievča) s nami nežje od ich 10 mesiacov, už sme aj rozvedení..obom nám záleží, aby mali dobrý vzťah, preto som nikdy nerobila problémy aby sa s nimi stretával..bráva si ich každý druhý víkend, niekedy aj na viac dní, majú pekný vzťah..býva v inom meste...asi pred rokom a pol sa začala vyskytovať jedna "teta" so synom, za ktorými chodievajú do nejakého penziónu, vraj tam ona pracuje..malý mi raz prezradil, že ocino a teta sú asi frajeri, lebo ich videl sa bozkávať...tak sme sa o tom rozprávali a vtedy som pochopila, ako rýchlo si deti domyslia a vyrobia problém...myslel si, že nebudú môcť k ocinovi už chodiť, lebo keď má frajerku, tak sa zamiluje a budú mať samozrejme dieťatko ( keďže deti sa rodia lebo sa dvaja milujú:)) a potom sa ocino odsťahuje k tete, lebo ona nevie, kde on býva oni chodia za ňou). tak som bývalému povedala, že má malý problém, nech sa s ním porozpráva a vysvetlí mu, že sa nič nedeje, aj ja som sa s ním rozprávala, že je to normálne, že sa ocino zaľúbil, že aj ja sa snáď ešte zamilujem atď. viem, že tú tetu majú radi, pekne sa k nim chová, s jej synom sú kamaráti..lenže môj bývalý nie je úprimný ani sám k sebe, všetko poprel, vraj sa s ňou nebozkáva, ani to nie je jeho frajerka...odvtedy ich deti nevideli, že by sa bozkávali alebo dotýkali pred nimi, chodia za ňou stále...takže predpokladám, že sa pred nimi tvária ako kámoši.
a teraz neviem ako mám postupovať ja sama..pred pár mesiacmi som sa zamilovala a prvý krát od môjho rozchodu s exmanželom je to vzťah vážny...myslím, že som stretla správneho človeka pre život..plánujeme postupne začať spolu bývať..dosiaľ sme sa stretali cez víkendy, keď som mala deti u bývalého..priatľ má synčeka v rovnakom veku ako sú moji drobci. pred 3 týždňami bol u nás na návšteve, keď boli aj deti doma, som ich zoznámila, povedala som, že príde môj dobrý kamarát..perfektne si sadli, priateľ sa im veľmi páčil, má super vzťah k deťom..minulý týždeň sme sa rozhodli, že zoznámime všetky deti, aj on vzal syna, šli sme do ZOO..jeho malý musel ísť večer domov, my sme u priateľa prespali (deti boli nadšené). víkend vyšiel stobodovo, som z toho veľmi šťastná..teraz neviem, kedy by sa mali deti dozvedieť, že sme viac ako kamaráti a akým spôsobom..zatiaľ sme sa pred nimi nedotýkali, nebozkávali..mám kamaráta psychológa, ktorý mi povedal, že načo sa hráme, že sme to mali deťom hneď povedať, že veď nie sú hlúpe a určite to aj samé vedia..no ja neviem...5 a pol roka mali maminu len a len pre seba, podľa mňa s novou situáciou predsa len môžu mať problém...ďakujem za Váš čas a hlavne názor.

Dobry den,moj maly ma 4 a pol roka a navstevuje MS-ku.posledne tri tyzdne ma velky problem so svojou spoluziackou,nema ju rad a riesi to uz aj stym ,ze ju kazdy den udrie.Ona sa nebrani,lebo je trosku mentalne zaostala,len ucitelky to nevedia riesit,radsej sa mi stazuju,ale ja to neviem riesit,ked nie som pri nom a nevidim jeho spravanie.Podotykam,ze nikdy nebol bitkar,vzdy sa vonku pekne hral s detmi.chodi do skolky len od januara,lebo sme boli na predlzenej materskej.Poradte mi ako to mam riesit?dakujem

Náš 9-ročný syn nosí neustále zo školy poznámky, že sa bije. Ak sa s ním doma o tom rozprávame vyjde najavo, že nie je on vždy ten, kto začne. Má prchkú povahu a často reaguje neadekvátne hlavne na výsmech. Dohovárame mu, nech si to nevšíma, nech sa kamaráti len s tými, s ktorými si rozumie,ale vždy sa nájde niekto, kto ho vyprovokuje. Pani učiteľka to vyriešila tak, že cez prestávky sedí sám na lavičke pri zborovni, čiže ho z kolektívu vyselektovala. Pri rozhovore s ňou nám tvrdila, že syn nám klame a on je ten, kto deti provokuje. Síce pri tých situáciách priamo nebola, ale tak jej to povedali deti. Synovi potom ako trest zakazujeme veci, ktoré má rád, ale keďže sa to často opakuje, míňa sa to účinku. My sme sa presťahovali, preto syn je v škole s inými deťmi ako bol v škôlke a tam sme problémy nemali. Už je tretiak a za 3 roky sa problém pomaly stupňoval. Učí sa na samé jednotky a keď je učiteľka v triede, je disciplinovaný. Doma je poslušný, pomáha s malým bračekom, plní si povinnosti, s každým vychádza, aj s kamarátmi na ulici. Je potrebné to riešiť cez psychológa alebo je to problém atmosféry v triede?

Dobry den, moja dcera ma 3 roky a od sept chodi do skloky. Zaciatok zvladla skvele, kedze som ju na skolku dlho pripravovala a rozpravali sme sa o nej. Ma odmlicka rada deti. Stretavali sme sa s kamaratkami , ktore maju deti, chodili na kurzy, navstevovali detske centra. Po 3 tyzdnoch Vianocnych prazdnin a po istom kinflikte s dievcatkom v skolke, ktore sa nechcelo zrazu s mojou dcerou hrat, sa moja dcera nezapaja do hier s detmi v skolke. Potvrdila mi to aj ucitelka. Udajne sa ju snazi vzdy zapojit, ale dcera sa len usmeje. Zatial tam chodi rada, ale mi doma vzdy povie, ze sa pozerala ako sa deti hraju. Je mi to velmi luto. Co mozem urobit. Je to v poriadku, netrpi moja dcera ? Velmi pekne dakujem za odpoved. Petra Knox

Dobrý deň,
veľmi by som potrebovala Vašu radu. Mám 8 ročnú dcéru, ktorá má v triede jednu spolužiačku, ktorá jej berie veci. Dcéra si radšej nechce dať pr. peknú členeku, pekné sponky, pekné veci na tanečnú, lebo si ich jej spolužiačka požičia. A ona jej nevie povedať nie, lebo spolužiačka jej povie "ak mi to nepožičiaš, nebudem tvoja kamarátka". A moja dréca chce, aby sa s ňou kamarátila. Má aj iné kamarátky v triede. Už sme jej hovorili všetko možné, ale moja dcéra jej nevie povedať nikdy NIE. Minulý rok sa stalo, že keď sme jej zakázali sa s ňou hrať (viem, že by sa to nemalo), tak dcéra si vymyslela, že už k nim do triedy nechodí, lebo ju dali do inej, ale majú novú, tak isto sa volajúcu. Nakoniec vysvitlo, že je to tá istá. Neviem, ako ju naučiť byť trochu asertivna a ako riešiť tento problém. Ďakujem.