strašné

Dobrý večer
Chcela by som sa spýtať na správanie dcéry mojej susedky. Jej dcéra bude mať v októbri 3 roky a je neuveriteľne lakomá. Ja mám 15 mesačnú dcérku, ktorá by sa s ňou rada hrala keď ju vidí vonku, ale ona stále na moju dcérku vykrikuje "Nechaj ma! Choď preč! Nechoď za mnou!" dokonca keď dcérka ide do svojho pieskoviska začne na nu vykrikovať "nechoď tam! choď odtiaľ preč" a podobe... Minule sa dcérka prechádzala pod ich balkónom a opäť na ňu vykrikovalka aby išla preč a aby aby sa tam neprechádzala, dokonca to išla povedať jej rodičom aby ju vyhnali. Keď si chce dcérka od nej požičať loptu tak jej ju zoberie a povie "to je moje, nepožičiam!" ale pritom dcérkine hračky si požičiava a občas sa jej ich snaží vytrhnúť z rúk... na čo samozrejme ja zasiahnem. Dnes dokonca sa dcérke postavila do cesty, a povedala jej že "nikam nejdeš". Neviem ako sa mám zachovať v takejto chvíli, ja vždy dcérku vezmem na ruky a poviem, že sa nebudú spolu hrať, lebo ona sa s ňou hrať nechce a je lakomá. Snažím sa dcérku neúšťať von keď je tam ona, lebo je skutočne veľmi nepríjemná. Ako je vôbec možné, že sa dokáže takto správať takéto dieťa? Veď moja dcérka sa bežne hráva s ďalšími deťmi vo veku susedinej dcéry, ale tie sú normálne a pekne jej požičajú svoje hračky /samozrejme stane sa že nie ale to skôr výnimočne/ a hrajú sa s ňou.
Rodinné pomery sú u nich dosť čudné, jej matka ju mala v 17 - tich, pravidelne sa opíja, dokonca jeden čas predávali aj drogy na čo sme ich upozornili, že ak s tým neprestanú tak ich udáme. U nich sa často striedajú rôzny pochybní ľudia, ktorý sú užívateľmi drog a alkoholu. Ešte ma napadlo, že to dievčatko sa správa veľmi agresívne aj voči zvieratkám, minule kopala do mačky a aj do sliepky a kričala na ňu "ty hnusoba" . Dosť často plače, ale opäť nie ako normálne deti ale úplne prenikavo až zlostne a ten plač dokonca občas trvá aj hodinu. Minule som si všimla, že je celá na tvári a krku doškriabaná, čo je asi následkom vlastného hnevu. Jej otec celé dni je v práci, prichádza až na večer, kedy jej matka zvyčajne odchádza s kamarátkami do šenku. On tiež rád chodí po šenkoch a obaja jej rodičia sú príležitostnými užívateľmi drog. Neviem presne čo berú, ale je to strašné! O dcéru sa im často starajú ďalší susedia. S inými deťmi sa nehráva a ani nestretáva, iba vonku naráža na našu dcérku a k tej sa správa strašne.
Takže vás prosím o radu ako postupovať, keď ju s dcérkou stretneme vonku. Normálne si ide do našej garáže a tam si berie hračky mojej dcérky bez opýtania a ešte sa aj drzo usmeje. Ja im ju nemienim vychovávať, že treba sa spýtať ale reagujem občas už skutočne zvýšeným tónom. Cítim strašnú zlosť keď ju vidím ako sa správa a zároveň i ľútosť... je mi jasné, že za to nemôže ako je resp. nie je vychovávaná.
ďakujem za odpoveď

Dobry den prajem, este pred mesiacom bolo vsetko v poriadku, syn ma 2 a plo roka, ako nahle sa zacalo rozpravat o skolke to zacalo. Nikdy nebol problem, mohli sme hocikam, hocikomu ost, vzdy sa tesil a hral s detmi. Teraz ked niekomu ideme zacne strasne plakat, az zachvatovo, nechce ist k nim do vnutra, len place, nic ho nezaujima, ostane napr. sediet na chodbe a dokaze tam plakat aj 20 minut. Sam nikoho nechce len maminku. Neviem co mam robit, nechcem ho lutovat, snazim sa mu vysvetlovat ze je vsetko v poriadku, no nic nepomaha, niekedy sa potom sam od seba ukludni a pride konecne za nami. Prosim poradte ako sa mam k tomu staviat co robit a co nie. Dakujem Zuzana

Dobry den,chcem Vas poziadat o nazor.Mam 17-mesacneho syna,narodil sa so zriedkavym gen.ochorenim takze jeho prvy rok zivota bol velmi tazky,kym sme sa nejako zzili a naucili onho postarat....Prve styri mesiace bol ukazkove babo,v noci pekne spal cez den bol ako kazde ine babo.V piatom mesiaci sa vsetko zmenilo,prestal v noci spat-vstavala som k nemu 30x,boli noci kedy som spala hodinu a cez den zacal byt nezvladnutelny.Cele dni len plakal,nemohla som sa od neho ani pohnut ale cokolvek som robila ukludnit som ho nedokazala.Dnes ma 17mesiacov a jeho stav sa sice zlepsil ale nie natolko aby som sa prestala znepokojovat.Boli sme na moju ziadost na neurologii a nic nezistili.Mam akurat podozrenie na intoleranciu laktozy a tichy reflux,od kedy je na diete lepsie spi ale cez den je urevany,vsetko ho hneva,ja nemozem robit nic co priamo nesuvisi s nim,stale pyta jest a ked mu dam nechce,vsetko berie svojej sestre,je velmi nepokojny a nespokojny....je neuveritelne narocny a vlastne ja ani neviem preco stale place a obavam sa ze ani on sam to nevie.Neviem ako ho mam ukludnit,ako ho viest k tomu aby bol spokojnejsi.Inak sa vyvija tak ako ma,po neurologickej stranke je v poriadku,boli sme sledovany kvoli vacsej hlavicke ale je to v poriadku.Ja som uz z neho tak strasne unavena,takmer rok a pol som nespala,cez den sa nemozem pri nom najest,ci vypit kavu,ist na WC...velmi ho lubime a davame mu to stale najavo ale musim situaciu riesit lebo sa vlastne vobec nestiham venovat starsej dcerke a ona tym velmi trpi.Viete mi nieco poradit v takejto situacii,kazda rada pomoze.Dakujem

Dobrý večer,
chcela by som sa opýtať dcéra začala chodiť do prvej triedy.V poslednej dobe začala chodiť zo školy domov s plačom.Plače až do večera.Večer nás prosí aby sme ju do školy už nedávali,v noci plače zo spánku,ráno ju raz bolí bruško druhý raz uško.Další týžden s plačom povie že za chvílu je koniec školského roka tak to ešte vydrží.Teraz už nám povedala že po prázdninách sa do tejto triedy vrátiť nechce.Predtým každe ráno hneď vstala koľko krát skôr ako my.
Škola ju baví,pani učitelku má veľmi rada.Učitelka si ju chváli,vždy povie že je dobrá a milá.V škole sa jej začali posmievať (že je tučná,že ju neznášajú,že má odísť z triedy...) Minule ju spolužiak potkol a narazila s hlavou do stola ešte sa jej potom smial,druhý krát ju sotil keď stála v rade na umyvadlo po výtvarnej prišla domov zo zašpineným tričkom na chrbte od farby ktorá vobec nešla vyprať.Je to ten istý spolužiak.Dalšia spolužiačka povedala celej triede nech sa snou nebavia a kto tak urobí bude zradca.Tak sa snom nikto nebavil . Ak idú na prechádzku tak sa nemá s kým držaťMám pocit že ked vidia ostatné deti že jej robí zle tak aj oni si dovolujú.V škôlke také problémy nemala aj teraz keď chodíme do škôlky zo synom tak spolužiačky ktoré tam zostali sa vždy potešia aj iné deti.Dcéra ako jediná prešla do inej školy.Celá trieda v škôlke(na dedine) išla spolu do školy len ona sama išla do mesta do jazykovej školy.
Neviem či môže byť problém aj v tom že v triede je skoro polovica žiakov jedináčikov.Ona je strašne dobra,milá , s každým sa rozdelí,neposmiava sa,nerobí sama od seba zle.Ak niečo má vždy dá aj druhým tak bola učená od malička a teraz to nevie pochopiť že keď ona niečo má tak to rozdá(rodelí sa) alebo si to od nej vydrankajú že však oni keď budú mať niečo tak jej dajú ale potom nič nedostane.Ak jej robia zle a posmievajú sa tak im nič nepovie.Už som jej povedala že nech to povie p.učitelke (ale zas na druhej strane nechcem aby chodila stále žalovať ale ona aj tak nejde)skúšala to par krát a učitelka ju odbila že dúfa že neprišla žalovať.Tak si to necháva pre seba,ide sa koľko krát vyplakať na WC alebo vonku na dvore plače celú prestávku.Aj tam sa stalo že sa tam postavia deti čo jej robia zle a smejú sa jej.
Teraz sa jej stalo že konečne niečo povedala tým čo sa jej posmiavali a učitelka to počula už ju pokarhala ale to pred tým nepočula ako sa jej posmievali a ona im to chcela vrátiť aby vedeli ako to je keď jej robia zle.
Vidím že sa strašne trápi a trápi to aj mna.Bojím sa že to bude len horšie.Teraz pôjdu do ŠvP a už mám bolesti žalúdka ako to dopadne.Riešila som to aj s učitelkou ale tá celú situáciu zľahčuje.Neviem či sa mám porozprávať s rodičmi,riaditelkou.Nechcem jej viac ublížiť.Neviem či je riešenie preložiť ju do inej školy všade je niečo.
Viem asi je toho veľa ale aj tak všetko napísať nešlo.Veľmi pekne ďakujem za radu.

Dobry den
som mamina dvojrocneho synceka. Ktory je od narodenia velmi culi. Nasa doktrorka nam povedala ze je to hyperkinder. Snazim sa citat knizky o vychove dietata ktore hovoria o tom ze mam dietatu vsetko vysvetkovat nebit ho a ja sa s tym zhodujem moje okolie vsak mi nadava ze maly mi za chvilku prerastie cez hlavu ked nedostane par krat po ritke tak by som chcela vediet vas nazor ako odbornika.
Potom napriek tomu ze je velmi hyperaktivny oproti inym detickam ma trapi este jedna vec maly mal teraz pre par dnami dva roky a jeho tatinko nas opustil pred piatimi mesiacmi chcem sa opytat ci mam s nim ako s malym o tom nejako komunikovat vysvetlovat mu aj ked je taky maly. Davam mu ho na par dni v mesiaci a maly strasne place ked odchadza od neho az mi to srdce trha a na druhej strane ked mu ho davam ja tak vobec neplace. nechapem nema ma rad alebo neviem preco ja som rada ze neplace ale trapi ma to :( Bojim sa ze ma nema rad a ze ma radsej tatinka milujem ho a dala by som mu aj modre z neba a ak chce byt s tatinkom namiesto mna boli ma to velmi. mam pochybnosti ci som dobra mama ci maly nema radsej otca a preto ci by nemal byt s nim i ked mna by to velmi bolelo lenze on je pre mna to najdolezitejsie co mam dakujem vam velmi pekne za radu a prajem vam prijemny den

dobry den,asi ste uz mali vela otazok podobneho typu ale prosim vas o odpoved, Moj syn ma 4 roky,je hamblivy, ale inak super syncek.Trapi ma ze si vsetko necha,naprikald nejake dieta mu streli facku a on len skloni hlavu a kuka ako puk, strasne ma trapi ze si vsetko necha, kamaratov poslucha pomaly na slovo, je to taky dobracisko, dobry kamarat pre kazdeho.snad ani si nespominam ze by niekomu nepozical hracku, nikoho nikdy neurel ba ani na to nepomyslel..ako vidim na inych detoch ako robia zle inym, napriklad zhodia niekomu len tak vezu u kociek, pre nic za nic tak moj by take nikdy nic neurobil, nikdy som to ani nevidela ani nepocula ze by sa tak spraval, no prosila by som vas o odpoved ako vysvetlit dietatu ze sa ma branit?robim spravne ze mu kazem facku vratit?alebo nedat si hracku ked mu ju niekto sklbe z ruk.Ja mu to poviem a aon len prikyvne ale ked dojde k situacii zachova sa rovnako.chcem aby sa obranil,dakujem