kamarát

Dobrý deň pani magistra,
chcela by som sa na vás obrátiť s prosbou o pomoc.
Sme rodičia 7 ročného chlapca,prváčika.Je to veľmi empatické dieťa,ktoré vychovávame v duchu nerob iným to,čo nechceš aby iný robili tebe.
Máme kamarátov a spoločne sa navštevujeme.Majú 5 ročného chlapca.Dosť často sme od nich odchádzali s plačom,pretože buď pohrýzol alebo bez príčiny neprimerane udrel toho nášho.My sme boli nahnevaní a oni malému len slovne vysvetlili,že to sa kamarátovi nerobí.Netvrdím,že by ho mali fyzicky potrestať,ale keďže sa to opakovalo,tak vysvetlenie asi nemalo význam.
Teraz ideme na dovolenku,kde budeme bývať neĎaleko a budeme sa stretávať.Rada by som sa vyhla hádke o rozdielnych výchovných metódach.Ak by došlo k incidentu a oni by znovu len vysvetľovali,tak iste by som sa už neudržala.Ako im vhodne naznačiť,že nekonajú správne?A čo je vlastne správne?
Boli už s ním u psychologičky,kôli podobnému správaniu sa v kolektíve,len výsledok sme sa nedozvedeli,lebo všetci sú zaujatí.Srdečná vďaka za radu.B:B:

dobrý deň, rada by som sa spýtala na Váš názor.. otec mojich 5 a pol ročných dvojčiat (chlapec, dievča) s nami nežje od ich 10 mesiacov, už sme aj rozvedení..obom nám záleží, aby mali dobrý vzťah, preto som nikdy nerobila problémy aby sa s nimi stretával..bráva si ich každý druhý víkend, niekedy aj na viac dní, majú pekný vzťah..býva v inom meste...asi pred rokom a pol sa začala vyskytovať jedna "teta" so synom, za ktorými chodievajú do nejakého penziónu, vraj tam ona pracuje..malý mi raz prezradil, že ocino a teta sú asi frajeri, lebo ich videl sa bozkávať...tak sme sa o tom rozprávali a vtedy som pochopila, ako rýchlo si deti domyslia a vyrobia problém...myslel si, že nebudú môcť k ocinovi už chodiť, lebo keď má frajerku, tak sa zamiluje a budú mať samozrejme dieťatko ( keďže deti sa rodia lebo sa dvaja milujú:)) a potom sa ocino odsťahuje k tete, lebo ona nevie, kde on býva oni chodia za ňou). tak som bývalému povedala, že má malý problém, nech sa s ním porozpráva a vysvetlí mu, že sa nič nedeje, aj ja som sa s ním rozprávala, že je to normálne, že sa ocino zaľúbil, že aj ja sa snáď ešte zamilujem atď. viem, že tú tetu majú radi, pekne sa k nim chová, s jej synom sú kamaráti..lenže môj bývalý nie je úprimný ani sám k sebe, všetko poprel, vraj sa s ňou nebozkáva, ani to nie je jeho frajerka...odvtedy ich deti nevideli, že by sa bozkávali alebo dotýkali pred nimi, chodia za ňou stále...takže predpokladám, že sa pred nimi tvária ako kámoši.
a teraz neviem ako mám postupovať ja sama..pred pár mesiacmi som sa zamilovala a prvý krát od môjho rozchodu s exmanželom je to vzťah vážny...myslím, že som stretla správneho človeka pre život..plánujeme postupne začať spolu bývať..dosiaľ sme sa stretali cez víkendy, keď som mala deti u bývalého..priatľ má synčeka v rovnakom veku ako sú moji drobci. pred 3 týždňami bol u nás na návšteve, keď boli aj deti doma, som ich zoznámila, povedala som, že príde môj dobrý kamarát..perfektne si sadli, priateľ sa im veľmi páčil, má super vzťah k deťom..minulý týždeň sme sa rozhodli, že zoznámime všetky deti, aj on vzal syna, šli sme do ZOO..jeho malý musel ísť večer domov, my sme u priateľa prespali (deti boli nadšené). víkend vyšiel stobodovo, som z toho veľmi šťastná..teraz neviem, kedy by sa mali deti dozvedieť, že sme viac ako kamaráti a akým spôsobom..zatiaľ sme sa pred nimi nedotýkali, nebozkávali..mám kamaráta psychológa, ktorý mi povedal, že načo sa hráme, že sme to mali deťom hneď povedať, že veď nie sú hlúpe a určite to aj samé vedia..no ja neviem...5 a pol roka mali maminu len a len pre seba, podľa mňa s novou situáciou predsa len môžu mať problém...ďakujem za Váš čas a hlavne názor.

Dobrý deň.
Chcela som Vás poprosiť o radu.Moja dcérka sa v poslednej dobe začala správať veľmi čudne.Má 6 rokov.V septembri ide do školy.Vôbec sa nesústredí,je ufrfľaná, nič sa jej nechce, absolútne ma ignoruje a hlavne jej na ničom nezáleží.
V našej rodine sa v poslednej dobe udialo veľa zmien.Pred dvoma rokmi sa nám narodil syn-prežívala s nami celé tehotenstvo, veľmi sa na neho tešila.a aj po jeho narodení to bolo super.Teraz sa spolu krásne hrajú, ale občas mi vytkla, že sa jej málo venujem.Vysvetlila som jej to, ale mám pocit, že to akosi nezabralo.Syna má veľmi rada, ale od jeho narodenia nás začala dosť ignorovať.
Druhá zmena nastala, keď začal manžel chodiť na týždňovky.Mala som s toho celkom strach, ako bude reagovať, ale nieje to až také zlé.Dokonca ani neplače.Sama si povie, že sa len 5 krát vybuvá a tatinko príde.Ja viem, že jej aj tatino veľmi chýba.Veď aj mne je dosť smutno, ale bohužial, momentálne nemáme inú možnosť.
No a tretia vec čo sa udiala, našla si novú kamarátku.Tá ju maximálne ovplyvnila.Dcérka sa po nej opičí, začína byť drzá, odvráva, prestáva zdraviť ľudí na ulici a stále mi vykrikuje, že kamarátka môže toto, hento a ona nie.Je mi veľmi smutno, keď si predstavím, že celá moja snaha o to aby bola slušné dievča teraz vychádza úplne na nič.Snažím sa jej všetko vysvetlovať, pýtam sa jej, či sa jej to páči ako sa jej kamarátka správa a ona mi povie že nie, ale vzápätí robí to isté.
Je mi s toho smutno a neviem ako a čo mám robiť, aby sa to všetko zmenilo aspom trošku k lepšiemu.Ja som s tohto všetkého už dosť unavená.
Prosím, ak by sa Vám dalo, poradíte mi.
Ďakujem Vám veľmi pekne.

Môj syn bude mať v lete 3 roky a v septembri by mal nastúpiť do skôlky. Nemá však rád prítomnosť iných ľudí (okrem najbližšej rodiny a pár mojich kamarátok ) a už vôbec nie prítomnosť detí, ani detí mojich kamrátok v jeho veku, ktoré stretáva pomerne často. Na ulici ma vždy drží za ruku, ak sa mu niekto prihovorí, skryje sa za mňa. Na ihrisku maličké deti odstrkuje od seba a od tých starších uteká. Ak nie je kam utiecť, napr. na šmýkalke, tak sa jednoducho rozplače. Chodievali sme do detského centra a iné deti si nevšímal, len a hral sám, stačilo mu, že ho pozorujem z diaľky. Ale časom sa sa to zhoršilo tak, že po príchode len stojí pri vchode a bezo mňa sa ďalej nepohne ani na krok. Ako mu mám vysvetliť, že sa iných detí nemusí báť? Mala by som ho brávať medzi iné deti alebo sa ihriskám vyhýbať? Je vhodné, aby išiel v septembri do škôlky?

Dobrý deň,pani doktorka
som mladá mamička na materskej a mojej dcérke už bude rok..je veľmi zlatučka,milučká...nemám s ňou žiadne problémy,ale asi skôr so sebou?....odkedy sa narodila tak vždy ked prišla k nám svokra stále si ju ťahala na ruky,po istom čase už som na svokru zdvihla hlas a vykričala som jej to...a teraz???...je mi hrozne,lebo len čo sa objaví svokra vo dverách tak moja milovaná dcérka k nej beží a teší sa jej tak veľmi ako ku nikomu inému????...je pravda aj to že som slabej povahy a stalo sa mi niekedy,že som svoju dcérku buchla po zadočku,ked niečo zobrala a davala do pusinky,ako napr.šťamby zo driev,alebo klatiky,s ktorými pritápam doma do kachľovcov,ale manžel celé dni čo je doma vykecava so svojim otcom a ja som na domácnosť sama....chcem sa spýtať kde som zrobila chybu??...prečo ku mne dcera nebeží neraduje sa ked ma vidí?????...čo som zle urobila...veľmi ma to trápi.....ak by ste vedeli,mohli by ste mi poradiť?::::.....dakujem

Dobry den,moj maly ma 4 a pol roka a navstevuje MS-ku.posledne tri tyzdne ma velky problem so svojou spoluziackou,nema ju rad a riesi to uz aj stym ,ze ju kazdy den udrie.Ona sa nebrani,lebo je trosku mentalne zaostala,len ucitelky to nevedia riesit,radsej sa mi stazuju,ale ja to neviem riesit,ked nie som pri nom a nevidim jeho spravanie.Podotykam,ze nikdy nebol bitkar,vzdy sa vonku pekne hral s detmi.chodi do skolky len od januara,lebo sme boli na predlzenej materskej.Poradte mi ako to mam riesit?dakujem