Zúfalá

Dobrý deň.Prosím Vás o radu môj 30 mesačný syn je strašne tvrdohlavý a vždy si niečo čo v danej chvíli chce vydobije plačom.Prestala som mu ustupovať a necham ho plakať poplače si aj hodinu ale bude to chcieť stále.Potom už plače pre každú maličkosť.Nechodí na obed spávať a je strašne mrzutý aj keď si na obed pospí je mrzutý aj tak plače pre každú maličkosť aj keď sa mu niečo nedarí.Prosím Vás o radu ako to riešiť a ako dlho to bude asi trvať kým prestane byť takýto.Ďakujem

Dobry den,
Chcem vas poprosit o riesenie dost dlho trvajuceho problemu.
Mame 6rocnu dceru,ktora bola asi do 4 rokov hotovy anjelik,ale spravala sa aj mudro a inteligentnejsie ako vekom bola.
Potom pribudol do rodiny surodenec a zda sa nam,ze zhruba odvtedy sa jej spravanie zacalo rapidne zhorsovat.(Aj ked sme na nu nezanevreli...)
Casto sa znizuje na jeho uroven, skryva sa ked pride nejaka navsteva, neodpoveda na otazky co sa jej pytaju, vesia sa nam na nohy.....
Najhorsie je to,ze nas zacala doslova neposluchat - my jej nieco povieme aj 20krat - po dobrom a ona to nespravi,blazni sa,lieta, beha alebo sa zacne zduvat a odsacovat nas a posielat prec lenze to robi aj pred cudzimi ludmi, dokonca som sa dozvedela,ze aj pani ucitelke sa vesia na nohy a podobne...Je hrozne jedovita,aj pred ludmi sa oduje a zakrici na nas ci starych rodicov.
Ja uz som z toho zufala,lebo sme to parkrat skusali aj po zlom - dostala po zadku,ale vacsinou si s nou sadnem a a mame "babsky" rozhovor,pri ktorom naslubuje hory doly a o pat minut uz je zase taka.
Absolutne neposluchne co jejhovorime a coraz castejsie sa zduje - ale doslova jedovito...
uz som naozaj v koncoch - dokonca som rozmyslala nad navstevou psychologa, no najskor skusam takto.
prosim vas, viete mi poradit kde robime alebo sme urobili chybu a co robit teraz?bude sa niekedy zase spravat normalne????

Co sa tyka toho surodenca, ten ju castokrat uz predbehne v obliekani,v jedeni a ona co by mu mala byt prikladom, je toskor naopak...Pritom je to dobra ziacka,bystra v skole,nosi jednotky.

Dakujem vam naozaj velmi pekne za pomoc.

dobrý deň. prosím o radu, som skutočne zúfalá. mám 2,5 ročnú dcérku, doteraz bolo všetko ok. všetko sa ale zmenilo pred 6 týždňami mojím príchodom z pôrodnice. doniesla som jej sestričku. nedokáže sa s novou situáciou vysporiadať. odvtedy sa zmenila. neposlúcha, robí zle, robí nám napriek, keď jej niečo zakážeme urobí to aj tak. som nervózna, je to aj popôrodnými hormónmi, dcérka mi k tomu ešte pridáva. žial, zmenil sa aj jej vzťah ku mne. je vidno že sa na mna hnevá, že nepatrím celá len jej, večer pri uspávaní keď ju chcem objať, otočí sa, nedovolí aby som sa jej čo i len dotkla. často mi len tak povie že chod maminka naspať do nemocnice. je mi z toho do plaču. mám pocit že ma už tak nemá rada. snažím sa jej čo najviac venovať. využijem čas keď bábatko spinka a hráme sa spolu, hovorím jej ako ju lúbim. často ju vezmem von iba ju, urobíme si spoločný program. ale keď je bábo hore, tak sa musím venovať iba jemu. a to jej zrejme vadí. prosím, poraďte mi, čo mám spraviť, aby sa s príchodom súrodenca čo najskôr zmierila? a čo mám urobiť aj preto, aby ma mala rada tak ako pred tým? začala aj mať tiky, žmurká očami, neviem či to tiež s tym všetkým nesúvisí. som v koncoch...

Dobrý večer.Mám dve detičky mladší Radko bude mať čoskoro dva roky a starší Janko štyri roky.A práve s ním mám veľké problémy. Z jeho otcom sme sa rozišli keď mal cca. dva roky.V tej dobe som si našla nového partnera.Zo začiatku bolo všetko super.Hrali sa spolu,nemali problém isť spolu sami vonku na prechádzku a Janko skôr poslúchol partnera ako mňa.Ale v poslednej dobe je to už na nevydržanie.Janko prestal kohokoľvek rešpektovať a je čím ďalej hlavne na partnera drzejší.Nepomáha dohováranie,ani tresty. Partner začal byt na toto Jankové chovanie dosť agresívny a ja som z toho taká zúfala že sa dosť často dostávam do depresívnych stavov pri ktorých len plačem.Prosím poraďte mi čo môžem spraviť aby sa ich vzťah zlepšil.Vopred vám veľmi pekne ďakujem.

Mám 9 roč.syna, prestúpil na inú základnú školu: lepšia úroveň výučby, cudzie jazyky, blízko k hudobnej škole, kvôli neriešiteľnému konfliktu k učiteľkou atď. Nová pani učiteľka nekričí, všetkých oslovuje zdrobneninou. Po dvoch týždňoch prišla za mnou úplne zúfalá, že Ivka deti neprijali medzi seba, vôbec sa s ním nerozprávajú, a ani nehrajú. Skúšala už všeličo, ale pamätá si na minulý rok, keď prišlo nové dievčatko, ani ju nechceli prijať, až teraz, keď je nový niekto iný berú ju medzi seba. Poraďte čo mám urobiť ja, Ivko to nevie pochopiť a je z toho smutný.

Dobry den, prosim Vas o radu. Mam7 rocneho synceka, a moj otec, si stale z neho uteahuje, ze je tucko a ze mu treba podprsenku. Je trosku pevnejsi, ale, uz som mu velakrat dohovarla, ze nech mu to nehovori, lebo syncekovi to vadi, a stale ho tymto ponizuje. Som z toho zufala, lebo maly sa zato velmi hambi, ked mu moj otec, jeho dedko hovori, ze je tucko, a ze ma ceciska, a ze mu treba podprsenku ako dievcatu. Ma 7 rokov, a predsa uz si to uvedomuje, ja sa to snazim uz dakedy aj prekrutit na srandu, ale uz ma nebavi donekonecna ho upozornovat nato ze to malemu vadi. Predsa, cim bude starsi a je starsi, tak si to bere viac k srdcu. Nikto mu to nehovoi, len moj otec. Prosim ako mam zabojovat s tymto. Maly tam chodi rad za babkou, ale viem, ze sa hambi ked mu toto mo otec stale hovori a mna to boli. Mam chut ho tam prestat davat. Dakujem za radu.